Test high-end VGA chladičov

Dovolím si vysloviť názor, že Accelero S1 je konštrukčne, a vlastne i dizajnovo skvostom. Zdĺhavá práca vývojárov bola zjavne smerovaná k maximálnemu využitiu potenciálu pasívu, čomu je dokonale prispôsobená konštrukcia. Jednotlivé hliníkové pláty sú dostatočne od seba vzdialené, i heat-pipe trubice majú len malú šancu navzájom sa ovplyvňovať. Vyžarovacia plocha je nadštandardne veľká. 2750cm² je pri VGA chladičoch ojedinelých, pritom výškou 32mm S-jednotka iné výkonné chladiče neprevyšuje. Všetku svoju silu berie z „obrích“ rozmerov plochy 215x140mm, vyplnenej tridsiatimidvoma hliníkovými rebrami, starajúcimi sa o odvod tepla do okolia.

Srdce chladiča, iným slovom základňa, je samostatne chránená priehľadným plastom. Dôvod je evidentný, ochrana už výrobcom nanesenej teplovodivej pasty pred prípadným nežiaducim oterom je nevyhnutná. Predaplikovaná pasta sa stáva už štandardom u chladičov spoločnosti Arctic Cooling, čo so sebou ale prináša protichodné názory o výhodách, či nevýhodách tohto spôsobu dodávania teplovodivej pasty. Pre určitú skupinu užívateľov, ktorí sú rozhodnutí po nasadení pasívu už s týmto viac nemanipulovať, je toto vyhovujúce. Odpadá starosť so správnou aplikáciou pasty na základňu. Pre užívateľov, ktorí ale viac pracujú s hardvérom, určite skôr vyhovuje samostatne dodávané balenie pasty, použiteľné na prípadnú viacnásobnú inštaláciu chladiča.

Vypracovanie medenej základne nie je zrovna prvotriedne. Povrch je pomerne drsný, s dokončovacím jemným dobrúsením si výrobca starosť nerobil. V podstate i toto patrí k štandardu švajčiarskeho producenta. Predsa len veľmi priaznivé ceny pre zákazníkov sa niekde odzrkadliť musia. Teplovodivá pasta je však, v kontraste s kvalitou povrchu základne, aplikovaná precízne. Rovnomerne nanesený jemný film sivej pasty pokrýva väčšiu časť kontaktnej plochy základne. Štruktúra povrchu dáva tušiť, že sa nejedená o známu pomerne tuhú pastu MX-1, bežne doteraz používanú Arctic Coolingom pri predaplikáciách. Konzistencia toto len potvrdzuje, pasta je mäkká a vláčna.

Na druhej časti základne, slúžiacej zároveň ako montážna konzola na upevnenie pasívu ku graf. karte, si dizajnéri dali viac záležať. Ladné tvary, príjemný povrch a efektne vyzerajúce zapustené logo AC, sú svetlými momentmi „srdca“ chladiča, i keď k funkčnosti, či výkonu nič nepridávajú.

Priestor medzi oboma časťami základne je vyplnený štyrmi pevne priletovanými heat-pipe trubicami. Známky cínu v miestach spojov trubíc a plôch základní sú i zvonka jasne viditeľné. Žiadne nadbytky materiálu tu však nie sú, prevedenie je na dobrej úrovni.

Heat-pipe trubice sa zo základne rozchádzajú do rebrovania, kedy sú ešte pred vstupom do hliníkových rebier v dvoch miestach ohnuté do pravého uhla. Ohyby sú technicky výborne zvládnuté. Deformácia vnútornej strany v týchto miestach je takmer zanedbateľná, čo nie je časté ani u produktov, ktorými sa pýšia „vychýrenejší“ výrobcovia.

Dostatočný rozstup heat-pipe v rebrovaní je pri pasívoch podstatným faktorom ovplyvňujúcim celkový výkon. Accelero S1 je v tomto smere ukážkovým príkladom. Trubice využívajú 215 milimetrovú dĺžku pasívu dokonale. Na druhú stranu, prevedenie spojov heat-pipe s jednotlivými plátmi dokonalé nie je. Výhradne lisovanie bez letovania je už pomerne zriedkavé. I tu si konečná „nízka“ cena produktu vyberá svoju daň.

Nedokonalosť uvedeného spôsobu spájania trubíc s rebrovaním je pri S-jednotke vidno najmä na posledných plátoch v miestach ukončovania heat-pipe, kde sa rebrá už pri miernom tlaku zvliekajú. Nič dramatické to nie je, rebrá neprejavujú tendenciu samovoľného oddeľovania, môže sa tak stať len pri neopatrnom zaobchádzaní. Naviac z oboch strán je pasív ukončený čiernymi umelohmotnými plastmi, ktoré v podstate kritické miesta spevňujú.

Konečne sa dostávame k samotnej inštalácii Accelera S1 na grafickú kartu. Táto by mala byť veľmi jednoduchá, pozostávajúc len zo zopár krokov podrobne popísaných v pribalenom návode, pričom ani nie je nutná znalosť cudzieho jazyka. Bez problémov i menej zručný užívateľ by mal pochopiť z ilustrácií postup montáže : najskôr priskrutkovanie pasívu na napäťové regulátory (platí pre ATI), následne nalepenie malých pasívov na pamäte a na záver inštalácia S-jednotky na grafický čip pomocou štyroch skrutiek, plus fixácia umelohmotnými výliskami ku grafickej karte.

Namontované Accelero S1 grafickej karte ATI X1800GTO2, použitej pri testovaní, zjavne pristane. Až tu sa vlastne viditeľne prejavia rozmery pasívu, presahujúceho graf.kartu cez jej dve strany. Najmä presah cez pozdĺžnu, od základnej dosky protiľahlú hranu, je značný.

...a práve kvôli veľkosti pasívneho Accelera je nutná jeho fixácia pomocou dvoch pribalených umelohmotných konzoliek, keďže pevné spojenie s graf.kartou zabezpečujú len štyri skrutky, starajúce sa o prítlak základne ku grafickému čipu.

Kým sa majiteľ S-jednotky ale dostane až do štádia skompletizovania montáže, čaká ho zopár nemilých prekvapení, ktoré inak neobtiažnu inštaláciu menia na zdĺhavejší proces. Prvé mierne rozčarovanie nastáva hneď na začiatku inštalácie u majiteľov ATI graf.kariet, ktorí sa rozhodnú vymeniť pôvodný menší MOSFET pasív za väčší, pribalený k Acceleru. V Arctic Coolingu si zrejme dostatočne neoverili rozmery voľného priestoru potrebného k bezproblémovému nasadeniu, pretože v jednej z dvoch krajných častí uchytenia pasívu napäťových regulátorov nastáva kolízia so súčiastkami osadenými na doske graf.karty. Mierne zbrúsenie hliníkového pasívu v tomto mieste je nevyhnutné. Následné upevnenie dvoma skrutkami je už rutinná záležitosť.

Zvýšený adrenalín spôsobí i inštalácia malých pasívov na pamäte. Človeku sa nechce veriť, že aplikovaná teplovodivá obojstranná páska na pasívoch nesie značku 3M. Podľa údajov zo stránok výrobcu by sa malo jednať o produkt patriaci do skupiny „200MP High Pref“, konkrétne typ „467MP“ s teplotnou odolnosťou do 232°C. Parametre sú to vskutku výborné, škoda len, že pasívy na pamätiach nedržia. Niektoré sa samovoľne odlepujú, čo nie je samozrejme prípustné.
Inštalácia S-jednotky práve tu naberá iný charakter, počiatočné nadšenie z novej veci prechádza do miernej zlosti. Dokúpenie overenej 3M teplovodivej pásky a jej výmenu na všetkých pasívkoch som preto považoval na nevyhnutné.

Inštalácia samotného Accelera S1 je po prekonaní počiatočných nepríjemností už jednoduchou záležitosťou. Jej priebeh je rýchly a hladký, ako to i popisuje manuál. Pasta je už aplikovaná, stačí len priložiť základňu na graf.jadro, dotiahnuť štyri skrutky, nasadiť fixačné konzoly a graf.karta je pripravená na používanie.

Napriek tomu, že Accelero S1 je prispôsobené výhradne pasívnemu spôsobu chladenia, čo dokazuje i absencia akéhokoľvek úchytného mechanizmu k montáži ventilátora, nedá zrejme nikomu, aby neotestoval chladič aj s pomocným výdatnejším prúdením. Vyriešenie uchytenia ventilátora, nemôže byť problém, od nápadu k realizácii je len kúsok, časová náročnosť preto nie je isto veľká.
Kvôli lepšej predstavivosti a samozrejme i výpovednej hodnote testovania, bude S-jednotka podrobená skúškam okrem pasívneho výkonu i výkonnostným testom s inštalovanými rôznymi ventilátormi. Keďže, ako je skôr uvedené, Accelero je poriadny kus chladiča, naskytá sa nutkanie použitia nie len jedného ventilátora, ale hneď ventilátorov dvoch. Dôkazom toho sú i nasledujúce obrázky, kde sa v podstate dva 92mm ventilátory takmer „strácajú“ na rebrovaní:

Ani tieto dva 92mm ventilátory nedokážu vyplniť celú plochu pasívu. Po stranách ostáva ešte pomerne veľký priestor bez priamej podpory prúdenia. Je jasné, že jeden takýto ventilátor by sa tu celkom „stratil“, i keď samozrejme nie výkonovo. Tam by mala i podpora jediného ventilátora výrazne ovplyvniť výsledný chladiaci potenciál Accelera. Koniec koncov, obe varianty budú podrobne otestované.

Väčšie lákadlo isto oproti 92mm ventilátorom predstavuje použitie 120mm ventilátorov produkujúcich menší hluk pri vyššom prietoku vzduchu. Pochopiteľne, keďže tento variant je zaujímavejším, nemožno ho obísť. Test si S-jednotka teda vychutná i s jedným, respektíve dvoma týmito ventilátormi. A že Accelero je akoby stavané na inštaláciu práve dvoch 120mm ventilátorov potvrdzujú nasledujúce obrázky:

Pripadá mi to ako „mrhanie“ chladiacim potenciálom, že Arctic Cooling nedodáva k S1 spony na uchytenie práve dvoch 120mm ventilátorov. Tieto sú totiž naozaj akoby stavané na tento pasív. Rozmerovo sadnú naň ako „zadok na šerbeľ“. Myslím, že práve výkon pri tejto konfigurácii a ultra-nízkych otáčkach bude zaujímať všetkých asi najviac.
...ale o tom až vo výsledkoch samotných testov...