Accelero S1
Vyššia rada Accelero S1 určená pre výkonnejšie grafické karty sa dostáva k nám o voľačo skôr ako slabší súrodenec Accelero S2 určený pre grafické karty nižšieho segmentu. I tak od ich ohlásenia, kedy bol avizovaný vývoj až troch pasívov, uplynulo neprimerane veľa času. Nakoniec, po zdĺhavom procese uzreli svetlo sveta len dve verzie : S1 a S2. Verzia S3, pôvodne určená pre graf. karty ATI X1300, X1600 a nVidia 7600, sa v podstate prevtelila do S2. Samotná vyvíjaná S2 s určením výhradne pre nVidia 7800 GS (AGP) zanikla. Jej kompatibilita sa vtesnala medzi ostatné do modelu S1.
Je možné vyslovovať len domnienky, čo zdržalo uvedenie pasívnych riešení od Arctic Coolingu, jasná je ale skutočnosť, že tratil na tom samotný výrobca. Medzičasom totiž stihli trh zaplavovať iné produkty, a zrejme ani nie tak výkonné, či cenovo prijateľné. Podstatná pre užívateľa je samozrejme súčasnosť, a do nej spadá už i existencia pasívu Accelero S1 na pultoch našich obchodov. Poďme si tento produkt teda predstaviť...
Kto by čakal prevratnú zmenu v prevedení balenia pri novom pasívnom Accelere, čakal by márne. Arctic Cooling sa pevne drží svojho štandardu využívajúc pevné priehľadné plasty ako obal s vloženým kartónom, ako inak v čiernej farbe, s popisom základných údajov o produkte. Potenciálny záujemca má teda možnosť okamžite vidieť „s čím má tu česť“, chladič i s príslušenstvom je jasne viditeľný.
Viacerí sa zrejme pozastavia už pri prvom obrázku s pocitom, že tam niečo „nesedí“. Ten pocit je oprávnený, oči priťahuje prázdne miesto na rubovej strane balenia, kde by sa mal nachádzať pasív určený na chladenie napäťových regulátorov pre grafické karty ATI X1950Pro, ktorý má iný tvar ako MOSFET pasív určený pre ostatné kompatibilné graf.karty s S-jednotkou. Absenciu spomínaného pasívu v balení nedokázal po kontaktovaní uspokojivo vysvetliť ani priamo výrobca, napriek tomu, že na svojich oficiálnych stránkach uvádza tento v zahrnutom príslušenstve. Recenzovaný pasív S1 pochádza z prvej várky, nedostatky boli pripísané nedokonalou koordináciou pri expedovaní. Ako som už uviedol, nie uspokojivé vysvetlenie, avšak pre majiteľov iných graf.kariet ako X1950Pro, nie je situácia tragická. I tak by im bol MOSFET pasív nadbytočný. Pozitívne je ale ubezpečenie, že situácia sa už pri ďalších expedíciách opakovať nebude, balenie bude kompletné.
Balenie teda obsahuje, okrem samotného pasívneho chladiča na grafickú kartu, i osem malých hliníkových pasívov na pamäte a dva väčšie opäť hliníkové pasívy na napäťové regulátory. Jeden pre graf.karty ATI X1800, X1900 a X1950XT,XTX a druhý pre X1950Pro, ktorý v balení chýba. K inštalácii nevyhnutné skrutky s podložkami a úchytné umelohmotné držiaky, slúžiace na pevnejšie spojenie veľkého pasívu S1 s grafickou kartou, sú pribalené v plastikovom sáčiku. Ďalej sa tu nachádza už len perforovaná PCI záslepka, samolepka AC a samozrejme návod na inštaláciu v štvorjazyčnom prevedení.
Z uvedených technických špecifikácií je zrejmé, že Accelero S1 je „poriadny kus chladiča“, čo je vzhľadom na pasívny spôsob chladenia a určenie pre „najvyššie“ rady graf.kariet : ATI-X1950, X1900, X1800 a nVidia-7950, 7900, 7800, 6800, pochopiteľné. V Arctic Coolingu nenechali nič na náhodu a vytvorili doslova „obrí“ pasív, ktorý by mal stíhať odvádzať veľké množstvo tepelnej energie z grafických čipov.
Do pozornosti sa dostáva ďalšia odlišnosť od verzie chladiča zdokumentovaného na oficiálnych stránkach. Jedná sa síce len o dizajnovú záležitosť chýbajúcich nálepiek s veľkým nápisom Accelero S1 na oboch čiernych umelohmotných zakončeniach rebrovania, avšak i takáto „maličkosť“ vzbudzuje miernu nedôveru. Podobne ako chýbajúci MOSFET pasív pre X1950Pro v balení, je to nedostatok výhradne prvej dodávky S1. Ďalší budúci majitelia už o tieto dve záležitosti ochudobnení nebudú.
Dovolím si vysloviť názor, že Accelero S1 je konštrukčne, a vlastne i dizajnovo skvostom. Zdĺhavá práca vývojárov bola zjavne smerovaná k maximálnemu využitiu potenciálu pasívu, čomu je dokonale prispôsobená konštrukcia. Jednotlivé hliníkové pláty sú dostatočne od seba vzdialené, i heat-pipe trubice majú len malú šancu navzájom sa ovplyvňovať. Vyžarovacia plocha je nadštandardne veľká. 2750cm² je pri VGA chladičoch ojedinelých, pritom výškou 32mm S-jednotka iné výkonné chladiče neprevyšuje. Všetku svoju silu berie z „obrích“ rozmerov plochy 215x140mm, vyplnenej tridsiatimidvoma hliníkovými rebrami, starajúcimi sa o odvod tepla do okolia.
Srdce chladiča, iným slovom základňa, je samostatne chránená priehľadným plastom. Dôvod je evidentný, ochrana už výrobcom nanesenej teplovodivej pasty pred prípadným nežiaducim oterom je nevyhnutná. Predaplikovaná pasta sa stáva už štandardom u chladičov spoločnosti Arctic Cooling, čo so sebou ale prináša protichodné názory o výhodách, či nevýhodách tohto spôsobu dodávania teplovodivej pasty. Pre určitú skupinu užívateľov, ktorí sú rozhodnutí po nasadení pasívu už s týmto viac nemanipulovať, je toto vyhovujúce. Odpadá starosť so správnou aplikáciou pasty na základňu. Pre užívateľov, ktorí ale viac pracujú s hardvérom, určite skôr vyhovuje samostatne dodávané balenie pasty, použiteľné na prípadnú viacnásobnú inštaláciu chladiča.
Vypracovanie medenej základne nie je zrovna prvotriedne. Povrch je pomerne drsný, s dokončovacím jemným dobrúsením si výrobca starosť nerobil. V podstate i toto patrí k štandardu švajčiarskeho producenta. Predsa len veľmi priaznivé ceny pre zákazníkov sa niekde odzrkadliť musia. Teplovodivá pasta je však, v kontraste s kvalitou povrchu základne, aplikovaná precízne. Rovnomerne nanesený jemný film sivej pasty pokrýva väčšiu časť kontaktnej plochy základne. Štruktúra povrchu dáva tušiť, že sa nejedená o známu pomerne tuhú pastu MX-1, bežne doteraz používanú Arctic Coolingom pri predaplikáciách. Konzistencia toto len potvrdzuje, pasta je mäkká a vláčna.
Na druhej časti základne, slúžiacej zároveň ako montážna konzola na upevnenie pasívu ku graf. karte, si dizajnéri dali viac záležať. Ladné tvary, príjemný povrch a efektne vyzerajúce zapustené logo AC, sú svetlými momentmi „srdca“ chladiča, i keď k funkčnosti, či výkonu nič nepridávajú.
Priestor medzi oboma časťami základne je vyplnený štyrmi pevne priletovanými heat-pipe trubicami. Známky cínu v miestach spojov trubíc a plôch základní sú i zvonka jasne viditeľné. Žiadne nadbytky materiálu tu však nie sú, prevedenie je na dobrej úrovni.
Heat-pipe trubice sa zo základne rozchádzajú do rebrovania, kedy sú ešte pred vstupom do hliníkových rebier v dvoch miestach ohnuté do pravého uhla. Ohyby sú technicky výborne zvládnuté. Deformácia vnútornej strany v týchto miestach je takmer zanedbateľná, čo nie je časté ani u produktov, ktorými sa pýšia „vychýrenejší“ výrobcovia.
Dostatočný rozstup heat-pipe v rebrovaní je pri pasívoch podstatným faktorom ovplyvňujúcim celkový výkon. Accelero S1 je v tomto smere ukážkovým príkladom. Trubice využívajú 215 milimetrovú dĺžku pasívu dokonale. Na druhú stranu, prevedenie spojov heat-pipe s jednotlivými plátmi dokonalé nie je. Výhradne lisovanie bez letovania je už pomerne zriedkavé. I tu si konečná „nízka“ cena produktu vyberá svoju daň.
Nedokonalosť uvedeného spôsobu spájania trubíc s rebrovaním je pri S-jednotke vidno najmä na posledných plátoch v miestach ukončovania heat-pipe, kde sa rebrá už pri miernom tlaku zvliekajú. Nič dramatické to nie je, rebrá neprejavujú tendenciu samovoľného oddeľovania, môže sa tak stať len pri neopatrnom zaobchádzaní. Naviac z oboch strán je pasív ukončený čiernymi umelohmotnými plastmi, ktoré v podstate kritické miesta spevňujú.
Konečne sa dostávame k samotnej inštalácii Accelera S1 na grafickú kartu. Táto by mala byť veľmi jednoduchá, pozostávajúc len zo zopár krokov podrobne popísaných v pribalenom návode, pričom ani nie je nutná znalosť cudzieho jazyka. Bez problémov i menej zručný užívateľ by mal pochopiť z ilustrácií postup montáže : najskôr priskrutkovanie pasívu na napäťové regulátory (platí pre ATI), následne nalepenie malých pasívov na pamäte a na záver inštalácia S-jednotky na grafický čip pomocou štyroch skrutiek, plus fixácia umelohmotnými výliskami ku grafickej karte.
Namontované Accelero S1 grafickej karte ATI X1800GTO2, použitej pri testovaní, zjavne pristane. Až tu sa vlastne viditeľne prejavia rozmery pasívu, presahujúceho graf.kartu cez jej dve strany. Najmä presah cez pozdĺžnu, od základnej dosky protiľahlú hranu, je značný.
...a práve kvôli veľkosti pasívneho Accelera je nutná jeho fixácia pomocou dvoch pribalených umelohmotných konzoliek, keďže pevné spojenie s graf.kartou zabezpečujú len štyri skrutky, starajúce sa o prítlak základne ku grafickému čipu.
Kým sa majiteľ S-jednotky ale dostane až do štádia skompletizovania montáže, čaká ho zopár nemilých prekvapení, ktoré inak neobtiažnu inštaláciu menia na zdĺhavejší proces. Prvé mierne rozčarovanie nastáva hneď na začiatku inštalácie u majiteľov ATI graf.kariet, ktorí sa rozhodnú vymeniť pôvodný menší MOSFET pasív za väčší, pribalený k Acceleru. V Arctic Coolingu si zrejme dostatočne neoverili rozmery voľného priestoru potrebného k bezproblémovému nasadeniu, pretože v jednej z dvoch krajných častí uchytenia pasívu napäťových regulátorov nastáva kolízia so súčiastkami osadenými na doske graf.karty. Mierne zbrúsenie hliníkového pasívu v tomto mieste je nevyhnutné. Následné upevnenie dvoma skrutkami je už rutinná záležitosť.
Zvýšený adrenalín spôsobí i inštalácia malých pasívov na pamäte. Človeku sa nechce veriť, že aplikovaná teplovodivá obojstranná páska na pasívoch nesie značku 3M. Podľa údajov zo stránok výrobcu by sa malo jednať o produkt patriaci do skupiny „200MP High Pref“, konkrétne typ „467MP“ s teplotnou odolnosťou do 232°C. Parametre sú to vskutku výborné, škoda len, že pasívy na pamätiach nedržia. Niektoré sa samovoľne odlepujú, čo nie je samozrejme prípustné.
Inštalácia S-jednotky práve tu naberá iný charakter, počiatočné nadšenie z novej veci prechádza do miernej zlosti. Dokúpenie overenej 3M teplovodivej pásky a jej výmenu na všetkých pasívkoch som preto považoval na nevyhnutné.
Inštalácia samotného Accelera S1 je po prekonaní počiatočných nepríjemností už jednoduchou záležitosťou. Jej priebeh je rýchly a hladký, ako to i popisuje manuál. Pasta je už aplikovaná, stačí len priložiť základňu na graf.jadro, dotiahnuť štyri skrutky, nasadiť fixačné konzoly a graf.karta je pripravená na používanie.
Napriek tomu, že Accelero S1 je prispôsobené výhradne pasívnemu spôsobu chladenia, čo dokazuje i absencia akéhokoľvek úchytného mechanizmu k montáži ventilátora, nedá zrejme nikomu, aby neotestoval chladič aj s pomocným výdatnejším prúdením. Vyriešenie uchytenia ventilátora, nemôže byť problém, od nápadu k realizácii je len kúsok, časová náročnosť preto nie je isto veľká.
Kvôli lepšej predstavivosti a samozrejme i výpovednej hodnote testovania, bude S-jednotka podrobená skúškam okrem pasívneho výkonu i výkonnostným testom s inštalovanými rôznymi ventilátormi. Keďže, ako je skôr uvedené, Accelero je poriadny kus chladiča, naskytá sa nutkanie použitia nie len jedného ventilátora, ale hneď ventilátorov dvoch. Dôkazom toho sú i nasledujúce obrázky, kde sa v podstate dva 92mm ventilátory takmer „strácajú“ na rebrovaní:
Ani tieto dva 92mm ventilátory nedokážu vyplniť celú plochu pasívu. Po stranách ostáva ešte pomerne veľký priestor bez priamej podpory prúdenia. Je jasné, že jeden takýto ventilátor by sa tu celkom „stratil“, i keď samozrejme nie výkonovo. Tam by mala i podpora jediného ventilátora výrazne ovplyvniť výsledný chladiaci potenciál Accelera. Koniec koncov, obe varianty budú podrobne otestované.
Väčšie lákadlo isto oproti 92mm ventilátorom predstavuje použitie 120mm ventilátorov produkujúcich menší hluk pri vyššom prietoku vzduchu. Pochopiteľne, keďže tento variant je zaujímavejším, nemožno ho obísť. Test si S-jednotka teda vychutná i s jedným, respektíve dvoma týmito ventilátormi. A že Accelero je akoby stavané na inštaláciu práve dvoch 120mm ventilátorov potvrdzujú nasledujúce obrázky:
Pripadá mi to ako „mrhanie“ chladiacim potenciálom, že Arctic Cooling nedodáva k S1 spony na uchytenie práve dvoch 120mm ventilátorov. Tieto sú totiž naozaj akoby stavané na tento pasív. Rozmerovo sadnú naň ako „zadok na šerbeľ“. Myslím, že práve výkon pri tejto konfigurácii a ultra-nízkych otáčkach bude zaujímať všetkých asi najviac.
...ale o tom až vo výsledkoch samotných testov...
Thermalright HR-03
Thermalright zareagoval na dopyt po vhodnom výkonnom pasívnom VGA chladiči ako jeden z prvých, čo mu dávalo, a stále ešte dáva, veľkú výhodu pred konkurenciou. Produkt HR-03 sa už medzi náročnými užívateľmi udomácnil, veď doterajšie výsledky robia tomuto pasívu len dobré meno. A práve z potrieb trhu prešla základná verzia HR-03 už i malými zmenami. Najskôr to bol vznik silnejšieho súrodenca HR-03 Plus určeného pre najvýkonnejšie graf.karty nVidia8800, keďže HR-03 tieto kompatibilitou nepodporuje a následne i vynovenie samotnej HR-nula-trojky na HR-03rev.A, kde pribudol v príslušenstve šesťdierový inštalačný kit potrebný k montáži pasívu na niektoré graf.karty.
Nedávno sa priamo na stránke www.pretaktovanie.sk objavila recenzia modelu HR-03, pre úplnosť tohto porovnávacieho testu však uvediem i tu základné údaje a postrehy o vynovenej verzii HR-03 rev.A, ktorá sa zúčastnila testovania.
Tak, ako ostáva verný Arctic Cooling zaužívaným spôsobom balenia svojich produktov, i Thermalright nemení v tomto smere nič, obaly naďalej preferujú účelnosť pred pútavosťou. Bežná kartónová krabica s jednoduchým nápisom sprevádza i pasív HR-03.
Vnútro krabice je vyplnené pružnou ale zároveň pevnou penou. Samotný pasív je ňou chránený zo všetkých strán, naviac zabalený je v tvrdom igelitovom obale. Príslušenstvo sa nachádza v ďalšej menšej krabičke.
Ako už bolo písané, HR-03 ver.A je obohatený o nový inštalačný šesťdierový montážny kit, ktorý je komplet zabalený v igelitovom sáčiku. Okrem neho sa z pôvodného modelu HR-03 preniesli všetky zostávajúce súčasti príslušenstva: štvordierový kovový montážny kríž s umelohmotnou podložkou samozrejme taktiež tvaru kríža, ako protikus kovový rámik na pevné „ukotvenie“ základne, sada skrutiek, gumených podložiek a matíc, pasívy na pamäte v normálnej i zníženej veľkosti a dve spony na uchytenie doporučeného 92mm ventilátora. V neposlednom rade tu možno nájsť i tubu teplovodivej pasty a veľkú samolepku s logom výrobcu, ktoré sú súčasťou balení všetkých chladiacich produktov Thermalrightu.
Technické špecifikácie prezrádzajú, že napriek podstatne menším rozmerom, je HR-03 ťažším pasívom ako Accelero S1. I výškovo predčí S-jednotku o zopár milimetrov. Vyžarovacia plocha je naproti tomu, vplyvom menšej rozmernosti, menšia a to dosť podstatne. Nepomáha ani nadpočet rebier a ich zhustenie. Toto naopak môže byť na príťaž, len dvoj-milimetrové rozstupy medzi jednotlivými rebrami nie sú ideálne na čisto pasívny spôsob chladenia. Aj preto je pri HR-03 priama podpora možnosti inštalácie ventilátora vítaná. Nebolo by na škodu však túto podporu upriamiť na ventilátor väčších rozmerov ako len 92mm. Priestoru na pasíve je, myslím, dostatok.
Známky rady HR od Thermalrightu sú i pri "nula-trojke" jasne rozpoznateľné. Vyhotovenie i konštrukčné riešenie rebrovania sa zhoduje s produktmi akými sú CPU chladič HR-01, čipset chladič HR-05, chladič pamätí HR-07 i chladič napäťových regulátorov základných dosiek HR-09. Rovnaká perforácia jednotlivých povrchovo upravovaných hliníkových plátov i samotné vyhotovenie sa u všetkých týchto opakuje. Po stránke dizajnu by som ale povedal, že HR-03 predčí všetkých svojich „pokrvných“ súrodencov. Ak som pri Accelere S1 vyslovil názor o takmer skvostnej podobe, HR-03 je v tomto smere ešte oveľa ďalej, nazval by som ho „šperkom“ dizajnu a bolo by len na škodu, ukrývať ho v skrinke bez priesvitnej bočnice.
Prvotný kontakt pasívu s graf.čipom zabezpečuje typicky „thermalrigtová“ medená základňa s poniklovaným povrchom. Kvalita povrchu taktiež zodpovedá štandardu výrobcu, nič svetoborné sa tu nekoná, jemné ryhovanie je i tu zreteľné. Obe polovice základne sú spracované identicky s jasným úmyslom možnej montáže hr-03 v dvoch polohách. Využívané na priamy prenos tepla z graf.jadra teda môžu byť obe strany základne.
Stredom základne prechádzajú štyri poniklované 6mm heat-pipe trubice. Navonok sa spojenie týchto dvoch súčastí, teda trubíc so základňou, nejaví ako najdokonalejšie, vidno malé štrbiny v miestach spojov. Vo vnútri základne však tento priestor bude isto dokonale vyplnený, čím ale, to ostáva tajomstvom. Známky po letovaní totiž nie sú identifikovateľné.
Letovanie je však zreteľne rozpoznateľné na spojoch heat-pipe trubíc s rebrovaním. Technické prevedenie je výborne zvládnuté. Miesta stretu trubíc s rebrami slúžia i na pevné spojenie oboch častí rebrovania, ktoré je kvôli výslednému tvaru krajných heat-pipe rozdelené. Tieto dlhé trubice sa zo základne stáčajú do rebrovania a po jeho opustení na opačnej strane sú pomocou 180° ohybu vedené opäť celým rebrovaním.
Perforácia v štýle „HR“ je pekne viditeľná v detaile. Malé výlisky v tvare „u“, spolu s kolmo zahnutými výstupkami na piatich miestach po hranách rebier, robia z rebrovania veľmi pevný kompaktný celok, pripomínajúci sieť.
Inštalácia HR-nula-trojky je v podstate rutina. Z návodu nie je problém pochopiť postup montáže pre obe možné polohy pasívu na graf.karte: prvá, kedy je rebrovanie na totožnej strane karty, ako i základňa, respektíve grafické jadro a druhá, kedy je rebrovanie na strane opačnej, teda za doskou graf.karty.
Situácia z inštalácie Accelera sa neopakuje, pri HR-03 nenastáva žiadna komplikácia. Všetko ide hladko, v priebehu minútky-dvoch je pasív na karte a táto je pripravená na používanie. Nutné je len pred nasadením samotného chladiča vhodne osadiť pamäte príslušnými pasívkami, menšie dať pod heat-pipe trubice.
Napriek tomu, že HR-03 nie je na graf.karte po montáži tak dominantný ako S1, výškou dáva o sebe vedieť. Potreba väčšej medzery základne od pasívnej časti odvádzajúcej teplo do okolia je samozrejmá, keďže práve táto časť sa môže nachádzať i na vrchnej strane graf.karty. Škoda ale, že spomínaná časť nie je viac roztiahnutá, priestoru sa tu naskytá ešte bohato. Rebrovanie nemuselo byť tak nahustené, i výsledný efekt prúdenia v skrinke by urobil svoje. Chladiaci výkon mohol byť o niečo málo väčší.
Ak by náhodou niekomu nepostačoval chladiaci výkon výhradne pasívneho chodu, čo je dosť pravdepodobné vzhľadom na uspokojenie „potreby“ zvyšovania výkonov taktovaním, je možné na rebrovanie pripevniť doporučený 92mm ventilátor. Na jeho uchytenie slúžia pribalené úchytné spony. Postup je podrobne rozkreslený a popísaný v návode.
Myslím, že rezervu HR-03 na možné osadenie väčším ventilátorom má. Predsa len 92mm sa nezdá úplne dostatočných. Prekrytý a ofukovaný je síce celý stredný priestor, kadiaľ sú vedené i heat-pipe trubice, podstatná časť na krajoch rebrovania ostáva však bez priameho „prievanu“.
...aj preto mnohí and týmto zauvažujú a pomocou vlastnoručne vyrobených úchytných mechanizmov nainštalujú na HR-03 ventilátor 120 milimetrový. Výhoda z tohto plynie jasná, menší hluk pri rovnakom, či väčšom prietoku vzduchu.
Dovolím si tvrdiť, že stodvadsiatka HR-03 pasívu pristane viac. Predpokladám, že sa to odrazí i na chladiacom výkone a oproti inštalovanej deväťdesiatdvojke si chladič mierne polepší. Test samozrejme absolvuje HR-03 s oboma ventilátormi, bude teda možnosť priameho porovnania v oboch situáciách.
Zalman VF900-Cu
Už viac ako rok starý, a predsa sa stále drží na špici v oblasti chladenia graf.kariet. To je fakt, ktorým sa nepýši len tak hocaký chladič. Zalman VF900-Cu je na trhu už ale naozaj neuveriteľných 15 mesiacov a stále právom patrí medzi high-end. Po celú túto dobu podáva natoľko uspokojivé výsledky, že v spoločnosti Zalman nepociťovali doposiaľ potrebu vydania nového výkonnejšieho chladiča graf.kariet. Teda, ak nerátam špeciálnu edíciu Fatal1ty FC-ZV9, ktorá je ale len odvodeninou VF-deväťstovky (so zmenou dizajnu a osadením výkonnejšieho ventilátora), čo sa za nový produkt považovať rozhodne nedá. Situácia nie je daná tým, že by tento výrobca zaspal na vavrínoch, VF900 jednoducho do príchodu najvýkonnejších graf.kariet nVidia-8800 a ATI-2900, výkonovo plne postačoval. Veľmi dlhú dobu trónil na absolútnom vrchole rebríčka VGA chladičov a ako si vedie naďalej ukáže porovnanie s oveľa mladšou konkurenciou.
Tak ako na Thermalright HR-03, i na Zalman VF900-Cu je možné nájsť na stránkach www.pretaktovanie.sk už dávnejšie samostatne vydanú recenziu. Opakovanie je matkou múdrosti, krátky popis tohto chladiča tu teda kvôli ucelenosti nemôže chýbať.
Už z pohľadu na balenie VF-deväťstovky je jasné, že miernym vynovením tento chladič prešiel, i keď len po stránke dizajnu obalu. Kartónová krabica s priehľadnou časťou zmenila svoj šat z jasne modrej, typicky „zalmanovskej“, na modro-čiernu. Ťažko povedať, či to dajako ovplyvnilo predajnosť, skôr asi nie, avšak zvýšená snaha o pútavosť sa Zalmanu nedá odoprieť.
Obsah krabice ostáva nemenný. Tak ako v dobe vydania VF900-Cu, i teraz si spolu so samotným chladičom domov donesieme osem modrých pasívov na pamäte, malú tubu teplovodivej pasty, regulátor napätia s predlžovacím káblovaním a obojstrannou samolepkou slúžiacou na pripevnenie regulátora o bočnicu skrinky, samolepku s logom výrobcu a sadu montážnych skrutiek, matíc, pružiniek a podložiek. Samozrejme podrobný návod chýbať nemôže.
Technické špecifikácie chladiča Zalman VF900-Cu:
VF-deväťstovka kráča odlišným smerom ako jej predchodcovia, použitie heat-pipe je tu už nevyhnutnosťou. To, že Zalman stavil výhradne na meď tiež vyplynulo z potrieb dosahovania maximálneho chladiaceho výkonu, keďže meď má oproti hliníku vyššiu tepelnú vodivosť. Napriek tomu, že rozmery VF900 sú v porovnaní s veľkosťou predchádzajúcich dvoch predstavených, primárne pasívnych, chladičov podstatne menšie, zodpovedajú dostatočne potrebám chladiča aktívneho.
Rebrovanie chladiča kopíruje tvar heat-pipe. Nevychádza teda priamo zo základne, ako tomu bolo u predchodcu VF700. Prenos tepla z graf.jadra k jednotlivým rebrám majú na starosť výhradne dve trubice. Tie vychádzajú zo základne na jej opačných stranách. Po opustení základne vhodným ohybom opisujú tvar polkružníc, čím po vzájomnom spojení na koncoch, vytvárajú už kružnicu uzavretú. Medené rebrá sú pochopiteľne k heat-pipe naletované.
Výrobca zasadil do chladiča jedenásťlopatkový ventilátor s priemerom 80mm a dvoj-guličkovými ložiskami. Za absolútne tichý sa tento ventilátor považovať nedá, rozsah hlučnosti v rámci celého rozsahu regulácie pribaleného regulátora (1350-2400ot/min.), je 18,5-25dBA, a to sú hodnoty, kedy je ventilátor stále počuteľný. Pri najnižšej rýchlosti sa vydávaný hluk ale vplyvom vzdialenosti ucha od skrinky a uzavretím chladiča v nej, stráca. Za prijateľne použiteľné pre náročných užívateľov sa teda dá považovať zregulovanie otáčok pod hodnotu 1500ot/min.
Základňa je veľmi príjemným prekvapením. Kvalita opracovania kontaktnej plochy je vynikajúca, vyleštená do dokonalosti bez najmenšieho kazu. Z poznatkov neskoršej prevádzky môžem dodať, že svoj lesk vôbec nestráca ani po viacnásobnej inštalácii chladiča. I druhá polovica základne, slúžiaca primárne ako montážny modul, je spracovaná „ na jednotku“. Nutné je vyzdvihnúť najmä širokú kompatibilitu VF-deväťstovky zabezpečenú práve premysleným návrhom „mnohodierového“ montážneho modulu.
Inštalácia VF900 na graf.kartu je rýchlou a bezproblémovou záležitosťou. Návod je v tomto výborným pomocníkom, i keď by túto procedúru mnohí dokázali absolvovať aj bez neho a so zatvorenými očami.
Pamäťové pasívy držia ako “prikované“, aj samotný chladič má viac ako dostatočný prítlak na graf.jadro.
Na grafickej karte ATI X1800GTO2, použitej pri testovaní, veľa miesta Zalman nezaberie. V porovnaní s odinštalovaným stock chladičom je to len zhruba polovičný priestor. Dobre navrhnuté lopatky ventilátora však ofukujú, okrem samotného chladiča, i podstatnú časť dosky graf.karty. Časť „prievanu“ sa dostane aj po pasív napäťových regulátorov.
Zerotherm GX815
Kórejská spoločnosť APACK, združujúca pod svojimi krídlami značku Zerotherm, pôsobí na našom trhu zatiaľ krátku dobu, založená bola však už pred ôsmimi rokmi skúsenými inžiniermi zaoberajúcimi sa dlhodobo riešeniami tepelných technológií. Spočiatku „OEM výrobca“ sa práve uvedením prvého produktu pod značkou Zerotherm mení na plnohodnotne celosvetovo pôsobiaceho producenta. Kompletný sortiment Zerotherm chladičov pre procesory a grafické karty sa tak má možnosť dostať až k nám. Zatiaľ najvýkonnejší VGA chladič tejto spoločnosti predstavuje model GX815, ktorý sa ako posledný kandidát, zúčastní porovnávacieho testu.
Súčasťou firemnej filozofie je okrem vývoja výkonných chladiacich riešení, i prihliadnutie na kvalitné spracovanie po stránke dizajnu. Tomu Zerotherm prispôsobuje snahu osloviť potenciálnych záujemcov nielen samotným produktom, ale už vo fáze výberu, jeho lákavým balením. Ak sa k tomu pridá naviac účelnosť, šanca zaujať sa, pochopiteľne, zvyšuje. V tomto duchu je vytvorený aj obal GX815-ky.
Strieborná pevná kartónová krabica s farebnou potlačou a veľkým priehľadným oknom odhaľujúcim chladič ukrýva v sebe prehľadne uložený obsah v dvoch spojených plastových výliskoch. Pôsobivé, oku lahodiace prevedenie je zároveň spoľahlivou ochranou pred prípadným poškodením niektorej zo súčastí pri preprave. Naviac, do vrchnej časti krabice je zapustená umelohmotná rukoväť, takže manipulácia s balením je veľmi komfortná.
Okrem samotného chladiča GX815, balenie obsahuje príslušenstvo skladajúce sa z ôsmych hliníkových pasívov na pamäte, teplovodivej pasty, prehľadného farebne ilustrovaného návodu a dvoch sád montážnych skrutiek a matíc. Jedna sada je určená na pohodlnú montáž rukami bez použitia akýchkoľvek nástrojov. Druhá sada je tu kvôli podpore GX-osemstopäťnástky pri využívaní NVIDIA SLi alebo ATI Cross-Fire, teda nainštalovaných dvoch grafických kartách v počítači. K tomuto spôsobu montáže je už potrebný krížový skrutkovač.
Technické špecifikácie chladiča Zerotherm GX815:
Už z technických špecifikácií sa črtá podobnosť GX815-ky s chladičom Zalman VF900-Cu. Dolné hranice škál otáčok i hlučnosti sú si veľmi podobné, v rozmeroch a hmotnosti tu je taktiež značná blízkosť a v použitých ložiskách je úplná zhoda.
...a ak sa na oba chladiče pozrieme, nadobudneme pocit, že sa jedná o súrodencov pochádzajúcich z dvojičiek. Samozrejme odchýlky tu sú, avšak prebratie určitých podstatných čŕt skôr uvedeného Zalmanu Zerothermom poprieť nemožno.
Najvýraznejší rozdiel je v odlišnom ventilátore, ktorému je prispôsobené i rebrovanie. To sa netiahne pod lopatky, keďže tam veľa prievanu nie je, ale sústreďuje sa v časti okolí heat-pipe, kde je sústredený i tok vzduchu. Vizuálna takmer zhoda sa dá spozorovať aj v prevedení heat-pipe. Je to však len „optický klam“ vychádzajúci z totožného tvaru kružnice. Pri bližšom pohľade zistíme, že GX815 používa len jednu trubicu, ktorá začína a zároveň aj končí v základni.
Tvar stodvadsiatich medených rebier, vychádzajúci z motívu motýlích krídel, je dizajnérskou lahôdkou. Tak ako pri prvom produkte Zerothermu predznamenajúcom nové smerovanie celej spoločnosti, i tu sa objavuje tento znak a predpokladám, že aplikovaný bude aj v chladičoch nasledujúcich. Názov výrobcu vylisovaný v hornej časti rebra efektnosť len zvyšuje.
Ladnosť tvarov doplňuje kvalitné vypracovanie. Jednotlivé medené pláty sú precízne vystrihnuté, všetky hrany prešli procesom zaoblenia. S heat-pipe trubicami sú rebrá spojené letovaním. I táto časť je vyhotovená s veľkým dôrazom na detail. Miestom pevného spoju je len spodná časť heat-pipe, zhora teda stopy po cíne na rebrovaní nevidno. Napriek tak malému pevnému bodu, rebrá ani veľkým tlakom nepohneme. Z veľkej časti má na tom zásluhu i opora v kvalitnom nalisovaní.
Na spodnej časti chladiča GX815 nachádzame opäť výraznú podobnosť so Zalmanom VF900-Cu. Celá základňa je takmer identická - kruhová kontaktná plocha totožných rozmerov aj protikus s montážnym dierovaným modulom obdobného tvaru. Jemné odlišnosti sú len v spôsobe spojenia oboch častí základne a v skutočnosti, že montážny modul v podobe „pavúka“ nie je pružný ako pri VF900. Ochrana kontaktnej plochy priehľadnou fóliou s vytlačeným upozornením ani nestojí za zaradenie do odlišností, jej použitie je v tomto prípade úplne zbytočné.
Ten najvýraznejší rozdiel v tejto časti chladiča, identifikovateľný dvoma čiernymi káblikmi, je schovaný v útrobách základne. Je ním tepelný senzor starajúci sa o termoreguláciu otáčok ventilátora. Napájacie napätie ventilátora, respektíve otáčky sú závislé na zaťažení graf.jadra, jeho stúpajúcou teplotou rastú takmer priamoúmerne. Termoreguláciu nie je možné vyradiť z prevádzky a otáčky regulovať manuálne, čo sa určitej skupine užívateľov pozdávať nebude. Ovplyvniť možno len vstupné napätie na 3-PIN konektore, teda maximálne otáčky. Naďalej však bude senzor rýchlosť ventilátora po túto hranicu regulovať.
Pod ochrannou fóliou základne sa ukrýva kvalitne vyleštená kontaktná plocha. Oproti Zalmanu VF900 je tu ale zaostávanie, i keď len veľmi nepatrné. VF-deväťstovka je v tomto o chlp dokonalejšia.
Neskoršie dojmy z používania vrhajú na túto časť GX-osemstopäťnástky „zlý tieň“. Kontaktná plocha už po prvom testovaní výrazne stmavla, v niektorých miestach až sčernela. Pri Zalmane ostáva táto plocha bez zmeny aj po dlhodobom používaní. Na výkon Zerothermu tento jav vplyv nemá, ale trochu to zamrzí, zhliadnuc na doterajšie samé pozitíva.
Ako už bolo spomenuté skôr, najväčší rozdiel medzi GX815 a VF900-Cu je vo ventilátore, ktorého konštrukcia je absolútne odlišná. Kým Zalman natočenými lopatkami tlačí vzduch cez rebrovanie pod seba, smerom k doske graf.karty, Zerotherm lopatkami rovnými ženie vzduch do bokov priamo na heat-pipe trubicu osadenú rebrovaním. Účinnosť je takto o niečo vyššia, tok vzduchu je presne nasmerovaný na požadované miesto. Tento spôsob aktívneho chladenia má však i veľkú nevýhodu, a tou je neofukovanie súčastí graf.karty, ktorým „prievan“ veľmi prospieva. Vďačné teda rozhodne nebudú pamäte, a ani napäťové regulátory, ponechané napospas výkonu neveľkých hliníkových pasívov.
Pätnásť-lopatkový radiálny ventilátor priemeru 68mm pochádza z dielne čínskeho výrobcu Silentmatic a nesie označenie SFC6025HB-12T. Bližšie informácie o ňom nie sú vyhľadateľné, vychádzať možno teda len zo štítku a z technických špecifikácií, ktoré uvádza Zerotherm. Pracovné otáčky regulované termočidlom sa pohybujú v rozmedzí 1200-3000ot/min. pri hlučnosti 18,5-33,8dBA. Horná hranica je postavená už príliš vysoko, pre väčšinu užívateľov je takýto hluk neakceptovateľný. Aj preto si v praxi bude maximálny prietok vzduchu 11,1CFM vychutnávať len málokto.
Tvar lopatiek, v prevádzke modro podsvieteného ventilátora, je prispôsobený potrebám smerovania nasávaného vzduchu na rebrovanie chladiča. Ploché lopatky sa smerom od stredu, zhruba v strede dĺžky, rozširujú, kde následne dosahujú už šírku lamiel rebrovania. Pod celou plochou ventilátora je umiestnený plastový kruh, zabraňujúci nasávaniu ohriateho vzduchu z bezprostredného priestoru okolia graf.jadra. Ventilátor nasáva teda vzduch len z vrchnej strany.
Inštalácia Zerothermu GX815 je, podobne ako pri predchádzajúcich troch predstavených chladičoch, nenáročnou procedúrou. Dokonca, postup je identický ako u VF900-Cu od Zalmanu. Pred aplikáciou teplovodivej pasty, naskrutkovaním kolíkov do správnych otvorov montážneho modulu, ich následnom zasadení do otvorov okolo graf.jadra a utiahnutím pomocou matíc, je samozrejme nutné nalepiť pasívy na pamäte. Na nich sa opäť výrazne podpísala snaha o dizajnérsku jedinečnosť. Okrem účelnosti sú pasívy i oku lahodiacim zeleným kúskom hliníku.
Po nasadení chladiča na testovaciu graf.kartu si okamžite všimneme, že GX815 zaberá väčší priestor ako VF900-Cu. Dané je to konštrukčným vyhotovením, kedy rebrovanie osadené výhradne po kraji chladiča, tento zväčšuje. Štvorbodové uchytenie zabezpečuje výbornú stabilitu chladiča, prítlak je tak isto viac ako dostatočný.
stock Sapphire chladič
Všetci štyria high-end kandidáti zaradení do testu boli predstavení, teraz ešte malý opis chladiča, ktorý je už priamo od výroby namontovaný na grafickej karte a ktorý je vlastne predmetom upgradu. Pre komplexné posúdenie je preto dôležité ukázať zblízka i stock chladič, jeho prednosti a neduhy, aby bolo jasné, prečo je jeho výmena za kvalitnejší chladič u niekoho tak dôležitá.
Niekoľkokrát už v predchádzajúcich opisoch bolo naznačené na akej grafickej karte testy budú prebiehať. Jedná sa o špeciálnu edíciu ATI Sapphire X1800GTO2, vychádzajúcu zo základného modelu X1800XT. V podstate sa jedná o identickú graf.kartu s mierne zníženými parametrami výsledných frekvencií (GPU/RAM), ich napájacích napätí a zagresívnením časovania pamätí. Následnou zmenou priamo u užívateľa je však možné tieto hodnoty nastaviť na totožné s verziou XT.
Nás však zaujíma najmä chladič tejto karty, ktorý je identický u oboch verzií. Dočinenie máme s dvojslotovým chladičom, vychádzajúcim z už dobre známeho predchodcu, použitého na graf. karte X800GTO FireBlade, ktorá bola taktiež špeciálnou edíciou základného modelu.
Chladič je pomerne masívny, veľkosťou zaberá celý slot. Grafická karta sa tak stáva dvojslotovou, i s upraveným zadným panelom pre dve PCI záslepky. Oproti bežných chladičom používaným na grafických kartách predchádzajúcich typov , kedy bol vzduch nasávaný zo zadnej strany a ohriaty odvádzaný k prednej časti, je tok vzduchu u tohto typu chladiča smerovaný zo skrinky von cez perforovanú spodnú PCI záslepku. Výhody hádam netreba ani pripomínať, len málokomu sa pozdávalo prehrievanie vnútra skrinky vplyvom cirkulácie horúceho vzduchu vychádzajúceho z graf.karty.
Pomerne ťažký, takmer polkilový stock chladič sa stará o chladenie samotného graf.jadra, ale súčasne aj o chladenie pamätí. Zložený je z dvoch častí. Vrchná časť je krytom chladiča, usmerňujúcim tok vzduchu požadovaným smerom, a zároveň slúži na uchytenie ventilátora. Spodná časť je ďalej tvorená dvoma dielmi: medeným celkom a hliníkovým plátom, navzájom spojenými štyrmi skrutkami.
O chladenie grafického čipu sa stará medená časť chladiča, tvorená základňou štvorcového profilu, dvoma osem milimetrovými, mierne zlisovanými, heat-pipe trubicami a rebrovaním. Dĺžka trubíc nikoho neohromí, tak ako i veľkosť celého medeného modulu, použitie heat-pipe je však veľkým prínosom. Vhodne navrhnuté je i rebrovanie skladajúce sa zo šesťdesiatich plátov. Celkovými rozmermi neprekvapí, početnosťou a vypracovaním už ale áno. Pri toľkých rebrách sa vyžarovacia plocha pekne navyšuje. Plusom je aj presne nasmerovaný tok vzduchu, prebiehajúci výhradne priestorom rebrovania.
Odvod tepla z pamätí má na starosť hliníková platňa, tvoriaca zároveň nosnú základnú časť stock chladiča. Prenos tepelnej energie medzi samotným pamäťovým čipom a platňou zabezpečuje teplovodivá mäkká guma. Jej hrúbka je ale pomerne veľká, čo má určite vplyv aj na kvalitu chladenia.
O dostatočný prietok vzduchu dbá až 29-lopatkový, 64 milimetrový radiálny ventilátor s hodnotou maximálnych otáčok úctyhodných 5000ot/min. Práve tento je „kameňom úrazu“ celého chladiča. Nie najhoršie chladiaci stock dopláca na nadmernú hlučnosť. Schladenie graf.karty by bolo postačujúce, avšak len pri otáčkach ventilátora, pri ktorých neskutočne trpí sluch. Dokonca, aj pri otáčkach znížených na minimum, je ventilátor stále počuteľný. Preto mnohí zvažujú výmenu za chladič výkonný a zároveň tichý.
Ventilátor montovaný priamo pri výrobe je ako inak napájaný priamo z grafickej karty cez malý 3-PIN konektor. Graf.karta si i sama reguluje jeho otáčky podľa zaťaženia, respektíve teploty. Reguláciu samozrejme možno vykonávať i manuálne – softvérovo, prostredníctvom vhodnej aplikácie (napr. ATI Tool, Riva Tuner).
Z predného pohľadu je dobre vidno, ako je chladič prispôsobený na dochladzovanie napájacích regulátorov, skrytých pod jasne červeným pasívom. Teplo z neho odoberá, keďže z tohto priestoru ventilátor vzduch nasáva.
Uchytenie stock chladiča je riešené štyrmi väčšími skrutkami zaskrutkovanými cez graf.kartu do otvorov v rohoch hliníkovej platne, plus prítlak základne na graf.jadro zabezpečujú ďalšie štyri menšie skrutky vedúce cez kovový „backplate“ kríž do medeného celku nachádzajúceho sa vo vnútri chladiča.
Toľko k stock chladiču, ktorý napriek svojej cielene premyslenej konštrukcii, dopláca najmä na nadmernú hlučnosť a tým sa stáva častým predmetom upgradu.
Vlastne, tu končí i predstavenie kompletnej garnitúry testovaných chladičov a nasleduje opis spôsobu testovania...
Testovacia zostava a testy
Testovania sa zúčastnili štyri predstavené high-end chladiče (pre porovnanie samozrejme aj stock chladič). Dva z nich: Zalman VF900-Cu a Zerotherm GX815 sú chladičmi aktívnymi s už osadenými ventilátormi, čomu sa prispôsobili podmienky testovania. Ich výkon bol meraný pri štyroch nastaveniach otáčok, respektíve vstupného napájacieho napätia, zregulovaného pomocou manuálneho regulátora na hodnoty 5,7,9 a 12 Volt. Prekvapivo sa otáčky u oboch ventilátorov v daných nastaveniach takmer zhodovali, odchýlky boli „zanedbateľné“. Zo zvedavosti bol prevedený pokus aj v pasívnom chode s odpojeným ventilátorom, i keď nato tieto chladiče nie sú určené.
Ďalšie dva chladiče: Accelero-S1 a Thermalright HR-03 sú primárne určené na pasívne chladenie, testovanie teda zákonite vychádzalo z tejto skutočnosti. Ako bolo ale už pri popisoch oboch pasívov načrtnuté, výkon bol u nich meraný aj s podporou ventilátorov, a to hneď dvoch veľkostí: 92mm a 120mm. Dokonca u S-jednotky prebehli testovania ako s jedným ventilátorom, tak i s inštalovanými dvoma ventilátormi, samozrejme oboch veľkostí. Použité boli kvalitné ventilátory značky Coolink: 120 milimetrový model SWiF 1202 a 92 milimetrový model SWiF 921. Oba tieto typy majú takmer zhodnú charakteristiku otáčok, využité boli teda navlas rovnaké, vhodne odstupňované hodnoty: 800, 1200 a 1500ot/min. Meraní kvôli komplexnejšej predstave bolo teda „požehnane“.
Základom testovania je grafická karta ATI Sapphire X1800GTO2, podrobnejšie opísaná v predchádzajúcej kapitole. O dostatočný prísun tepelnej energie sa stará grafické jadro R520, postavené na 90nm výrobnej technológii.
Uvedená graf.karta pracuje na základných taktoch: jadro - 500MHz pri napätí 1,075V a pamäte 500MHz pri napätí 2,097V. Pri týchto defaultných hodnotách prebehli všetky testy, ktoré sa opakovali pri pretaktovanej graf.karte na hodnoty: jadro 650MHz so zvýšeným napätím 1,40V a pamäte 700MHz s napätím nezmeneným 2,097V. Chladiče teda už po zvýšení taktov a napätia dostávali „poriadne zabrať“.
Okrem samotných chladičov a graf.karty sa testovacia zostava skladala z komponentov uvedených v predchádzajúcej tabuľke. O pomocné chladenie, čiže podporný prietok vzduchu v skrinke sa starali dva zregulované 120mm ventilátory. Nasávací SilentBlade ventilátor značky Glacialtech s maximom len 950ot/min. pri 12V sa točil len pri piatich voltoch a odsávací SilverStone po úprave rýchlosti ukazoval 750ot/min. pri totožných 5V. Na chladiči procesora bol nainštalovaný ventilátor Noctua NF-S12 1200, ktorému boli softvérovo nastavené otáčky na pevných 900ot/min.
Na vyťaženie (najmä) grafickej karty bol použitý program 3Dmark06, v ktorom nastavenie spočívalo v desaťnásobnom opakovaní grafického testu GT2 – Firefly Forest. Po dlhodobejších skúmaniach viacerých aplikácií som zistil, že práve tento test dokáže najviac zaťažiť graf.jadro. Priebeh testovania bol nasledovný: Po spustení počítača sa tento nechal v kľude temperovať, kedy sa teplota v nečinnosti stabilizovala. Následne sa systém zaťažil uvedeným programom. Jeho ukončením chladli všetky komponenty vrátane graf.karty po dobu 15 minút, kedy sa teplota opäť stabilizovala. Tento postup sa opakoval pri všetkých uskutočnených meraniach.
Teploty graf.karty boli zaznamenávané programom RivaTuner a jeho funkciou „Hardware Monitoring“, ktorá dokáže sledovať okrem iných parametrov i teploty jadra (Core temperature), okolia (Ambient temperature) a napäťových regulátorov (Voltage regulator temperature). Vyhodnocované a spracované boli všetky tri tieto hodnoty.
Výsledky aktívnych chladičov
Ako prvý prešiel testovaním „stock“ chladič, u ktorého, ako jediného, nebola prevádzaná zmena otáčok ventilátora manuálne regulátorom, ale softvérovo prostredníctvom aplikácie ATI Tool. Nastavením požadovanej percentuálnej fixnej hodnoty, rovnomerne odstupňovanej, boli dosiahnuté výsledné otáčky od minimálnych 1500, cez 2600, 3500, až po maximum 5000ot/min. Namerané teploty prehľadne zobrazuje nasledujúca tabuľka a grafy...
Ako vidno, stock chladič na minimálnych otáčkach, nedokáže uspokojivo schladiť graf.jadro ani pri nečinnosti (idle). A v podstate pre väčšinu, už aj nie moc náročných užívateľov, sú len tieto najmenšie otáčky akceptovateľné, na bežnú prevádzku však nepoužiteľné. V záťaži (burn) je už pri nepretaktovanej graf.karte teplota graf.čipu vysoká, po pretaktovaní musel byť test dôsledkom kritických teplôt prerušený. Ticho a výkon si teda pri stock chladiči ruky nepodali.
Za výborné by sa považovať dali namerané teploty pri maximálnych otáčkach (5000ot/min.), kedy chladiču nerobí problém schladenie aj po pretaktovaní. Celkom rád by som ale spoznal niekoho, kto by strpel vedľa seba kríženca traktora s vrtuľníkom, lebo hádam len ten by sa dal hlukom prirovnať k točiacemu stocku na maxime. Takže opäť na bežnú prevádzku nepoužiteľné.
Kompromis v podobe zregulovania na otáčky blížiace sa k stredu prevádzkových je zrejme jediné východisko pre tých, ktorí nehodlajú investovať do nového chladenia. Uspokojivým tento kompromis však rozhodne na dlho nebude, stock je dobrý asi len na nepretaktované graf.karty, čo ale zasa nie je novinkou. Ako pozitívum by som vyzdvihol dobrú schopnosť dochladiť napäťové regulátory, ktoré ako jediné sa na stock sťažovať nemôžu.
Po dotestovaní stock chladiča nasledovala rýchla výmena za Zalman VF900-Cu a celý proces meraní sa opakoval. Tento krát boli otáčky regulované už manuálne, zhruba v rozsahu udávaného výrobcom. Nastal len mierny posun +50ot/min. pri reálnom meraní s kontrolou presného napätia digitálnym multimetrom.
Zalman VF900-Cu je už iná „kávička“ oproti stock chladiču. V nepretaktovanom stave grafickej karty, túto schladí viac ako slušne. Ak teda nerátam nadmerne vysokú teplotu bez točiaceho sa ventilátora, čo bol skôr pokus o „recesiu“ ako smerodajný výsledok, charakterizujúci aktívny chladič. VF-deväťstovka si pri „defaulte“ graf.karty môže s kľudom ševeliť na najnižších otáčkach, kedy je takmer nepočuteľná. Rozdiel teplôt graf.jadra je v idle absolútne zanedbateľný jeden °C medzi min. a max. napájaním ventilátora. V burne sú to len 3°C, čo je hodnota, ktorá nestojí za zintenzívňovanie hluku zbytočným zvyšovaním otáčok.
Situácia sa takmer opakuje aj po pretaktovaní graf.karty, avšak so zvýšenými teplotami zhruba o 15°C. Viditeľný rozdiel je len pri minimálnych otáčkach, kedy už začína VF900-Cu viac strácať na výkone. Dovtedy sú rozdiely od max. otáčok veľmi malé.
Napájacie regulátory sa pri Zalmane ohrievajú mierne viac ako pri stocku. Stále sa však pohybujú v „prijateľných“ hodnotách. Vplyv menšej veľkosti VF900-Cu, a s tým spojené oddialenie od MOSFET-pasívu, predsa len musí zanechať stopy na konečných teplotách regulátorov.
Tretím v poradí je GX815, high-end VGA chladič od Zerothermu. U neho bola regulácia otáčok tak trochu problematickou záležitosťou. Jeho vlastnú termoreguláciu nemožno bez zásahu ukončujúceho záruku zrealizovať, preto sú v nasledujúcej tabuľke uvádzané pri jednom výsledku dve hodnoty otáčok: prvá predstavuje rýchlosť v zaťažení, druhá v nečinnosti.
Rozdiely oproti konštrukčne príbuznému Zalmanu nie sú veľké, dalo by sa skôr povedať, že menšie ako malé. Len v pasívnom chode ušiel Zerotherm kolegovi o „dve dĺžky“. Ostatok je skôr mierne v réžii VF-deväťstovky.
Badateľný je vyšší nárast teplôt vo vzťahu ku klesajúcim otáčkam. Prejavuje sa tu odlišný ventilátor, ktorý pri maximálnych otáčkach dokáže lepšie zachladiť rebrovanie, ale na druhú stranu poklesom otáčok, rapídnejšie klesá výkonnosť. Zviditeľnená je táto skutočnosť klesaním priebehu teplôt v grafoch pod väčším uhlom.
V nezaťaženom stave sa vyššou teplotou prejavujú menšie otáčky „stiahnuté“ termoreguláciou. Má to ale svoje výhody, v idle plne postačujú aj tieto nízke otáčky, teploty nie sú zasa problematicky vysoké, hlučnosť to ale ovplyvní podstatne. A práve hluk je nepríjemným spoločníkom GX-osemstopäťnástky. Nutné je držať ju pevne na uzde v nižších hladinách.
Výsledky primárne pasívnych chladičov
Po odtestovaní aktívov, prišli na radu dva primárne pasívy. Samozrejme, nie len pasívny chod bol u nich hodnotený. Nepísané právo prednosti novinky využíva Accelero S1, na grafickej karte sa ocitá skôr ako Thermalright HR-03. V podstate i väčšia miera očakávaní z výsledkov tohto chladiča tlačila S-jednotku pred „súpera“. Vzhľadom na absolútne dôkladné zhodnotenie výkonnosti prešiel zástupca Arctic Coolingu najväčším počtom meraní. Jednak ako pasív, ale i s podporou jedného, či dvoch ventilátorov, a to v dvoch veľkostiach (92 a 120mm). Naviac, pri troch regulovaných rýchlostiach ventilátorov : 800, 1200 a 1500ot/min. Celkový počet testov sa vyšplhal na 26, čo už určite predstavu o výkone Accelera zhmotní do reálne komplexnej podoby. Žiadne šlendriánstvo s jedným-dvoma testíkmi za pochybných podmienok, ako to možno vidno po viacerých kliknutiach na odkazy z vyhľadávačov, sa teda rozhodne nekoná.
Pasívny výkon Accelera S1 je viac ako len pozoruhodný. Pri nezaťaženej graf.karte predbieha doteraz všetko testované s aktívnou podporou aj maximálnych otáčok. Odoláva len stock na plných 5000ot/min., aj to len „o chlp“. S podporou ventilátorov je S-jednotka na neudržanie. Priebeh pri všetkých troch nastavovaných otáčkach je veľmi vyrovnaný. Rozdielnosť možno pozorovať len v počte a druhu osadených ventilátorov, no i ten je takmer zanedbateľný.
Po zaťažení graf.karty sa nedeje nič výrazne odlišné. Pasívny výkon je, dovolím si povedať, až „brutálny“. Aj po pretaktovaní si Accelero S1 s graf.jadrom poradí ľahko, a ani sa pritom veľmi nezapotí. V nepretaktovanom stave je to úplne bez zapotenia. Už v tejto fáze je jasné, že u S-jednotky priama podpora ventilátorov nie je zrovna potrebná. Avšak samozrejme každý stupník dolu je dobrý, brániť sa inštalácii ventilátora(-ov) by bolo teda zbytočné. Ako ukazujú grafy, všetky kombinácie, okrem použitia jednej 92-ky, sú prospešné. Veľké odstupy tu nie sú a nie sú ani veľmi markantné rozdiely vo vzťahu k otáčkam. Chladiaci výkon pri dvoch 92mm, či 120mm ventilátoroch je dokonca identický, ako v defaulte, tak i po pretaktovaní graf.karty.
Podobný priebeh grafov ako pri GPU je i v teplote okolia („ambient“). Opäť skvelé výsledky s nevýrazným nárastom voči otáčkam. A zasa len zaostávajúci jeden 92mm ventilátor, ktorého použitie je asi zbytočné, vzhľadom na podobné výsledné hodnoty pasívneho chodu.
Vážnejšie problémy pri S-jednotke nastávajú v chladení napájacích regulátorov. Rebrovanie chladiče je tesne nad MOSFET pasívom, teplo sa teda v tejto zóne výrazne kumuluje. Nepomáha ani zväčšenie vyžarovacej plochy nového hliníkového pasívu oproti ploche pasívu pôvodného.
Vlastne až tu sa prejavuje potreba inštalácie ventilátora(-ov) na S1 pasív. Otáčky nie sú až tak kľúčovými, postačujú v podstate aj nízke, ide len o aký-taký prievan medzi rebrami, ktorý pomôže ochladiť horúce napäťové regulátory. Len s jedným ventilátorom je samozrejme schopnosť schladenia MOSFET podstatne znížená, i samotná veľkosť tu hrá svoju úlohu. Použiteľnosť 92mm ventilátora len na 800ot/min, je už diskutabilná.
Posledným zástupcom high-endu tu testovaných VGA chladičov je Thermalright HR-03, doposiaľ považovaný za lídra v oblasti chladenia graf.kariet. Zrejme ale len s neprekonateľnými problémami bude schopný konkurovať predchádzajúcemu Acceleru, ktorý predviedol absolútne skvelé výsledky. Aj v prípade HR-nula-trojky sa okrem pasívneho chodu zaznamenávali údaje s použitím ventilátora. Boli to totožné Coolink ventilátory veľkostí 92 a 120mm. Veľkosť pasívu dovoľoval ale inštaláciu postupne len jedného z nich. Otáčky boli regulované identickým spôsobom na tri hodnoty: 800, 1200 a 1500ot/min.
Podľa predpokladu pasívne HR-03 nestačí na S-jednotku. Rozdielnosť oboch konštrukcií je predsa len veľmi výrazná. Už pri nezaťaženom systéme nastávajú podstatné rozdiely. HR-nula-trojka stráca v defaulte 5°C a po pretaktovaní až priepastných 11°C. Po zaťažení 3Dmarkom je schopný Thermalright pasívne uchladiť jadro len nepretaktovanej karty. Pretaktovanú už vôbec nezvláda, teploty sú kritické. Inštalácia ventilátora je tu teda nutnosťou.
V idle režime sa správa HR-03 so všetkými kombináciami osadenia ventilátorov veľmi podobne - lineárne mierne nárasty teplôt vo vzťahu k otáčkam. Tu je tento chladič konkurencieschopný voči Acceleru a ako napovedá povesť doterajšieho lídra, predčí ostatných protivníkov. Aj pri zaťažení je naďalej vpredu, avšak len na druhej pozícii, pozerajúc na chrbát vzďaľujúcej sa S-jednotke. S doporučeným 92mm ventilátorom pociťuje Thermalright toto vzdialenie podstatne intenzívnejšie ako s ventilátorom väčším – 120 milimetrovým. Znižujúcimi sa otáčkami naberá nárast teplôt graf.jadra v pretaktovanom stave ostrejší charakter oproti stavu defaultnému.
Pri teplote okolia sa situácia z GPU grafu opakuje, priebehy sú si veľmi podobné, len hodnoty sú o niečo nižšie. Hodnoty napájacích regulátorov sú v pasívnom chode rovnako alarmujúce ako u Accelera S1. Použiteľnosť tohto spôsobu chladenia v súvislosti s MOSFET sa zužuje len na nepretaktovaný stav graf.karty. Opakujúci sa prepad pri použitom 92mm ventilátore bežiacom len na 800ot/min. z S-jednotky je tu realitou. V tejto konfigurácii teda taktiež nebude HR-03 použiteľným v reálnej prevádzke.
Porovnávacie grafy
Pred záverom ešte sumár porovnávacích grafov, kde sú výsledky jednotlivých chladičov zakomponované do celkov rozdelených do kategórií: GPU, ambient a MOSFET. Tu je možné prehľadne vidieť priamo vzájomné súboje všetkých piatich kandidátov.
Najskôr grafy teplôt graf.jadra (GPU) v nezaťaženom stave pri defaultných a následne i zvýšených taktoch:
Z rozmiestnenia farieb v grafoch, kedy každá predstavuje jeden konkrétny chladič, je jasný náskok oboch posledne testovaných primárne pasívov. Pred chladičmi aktívnymi si udržujú pomerne slušné, nedostihnuteľné vedenie. Oba tieto idú bok po boku až po určitú úroveň, kde sa začína prejavovať skutočnosť, že menší 92mm ventilátor viac pristane Acceleru ako Thermalrightu. S-jednotka tu prezentuje skvelý pasívny potenciál, ktorý pokoruje aj HR-03 s inštalovaným doporučeným ventilátorom bežiacim na polovičných otáčkach. Pasívnu HR-nula-trojku poráža v tomto režime chladenia rozdielom triedy.
Nasledujú grafy teplôt graf.jadra (GPU) v stave zaťaženia testom GT2 – Firefly Forest z aplikácie 3DMark06. Opäť pri defaultných a následne i zvýšených taktoch:
Práve tieto grafy zaujímajú každého asi najviac. Na ich charaktere sa oproti predchádzajúcim „idle“ grafom nič zásadné nemení. Rozmiestnenie farieb je dosť podobné, až na pozitívny posun Zerothermu GX815, ktorý pri nezaťaženej graf.karte úplne prepadol. Tak ako zaostával za aktívnym kolegom od Zalmanu v oboch prípadoch: default i OC, tu mu najskôr v nepretaktovanom stave graf.karty začína dýchať na chrbát a po pretaktovaní sa dostáva na úroveň VF-deväťstovky.
Accelero vo finiši mierne vystupňovalo tempo a odbehlo Thermalrightu, zaťaženie zjavne zvláda lepšie. HR-03 potrebuje podporu až maximálnych otáčok doporučeného 92mm ventilátora, aby dokázal konkurovať pasívnej S-jednotke. To je už, myslím, pomerne zásadný rozdiel. Zaostávanie HR-nula-trojky o 32°C v súboji čisto pasívneho chladenia S1 vs. HR-03 pri pretaktovanej graf.karte je prepadom absolútnym. Čo v tomto dokázalo Accelero je až neuveriteľné. Aj bez podpory priameho ofuku necháva za sebou všetkých súperov. Doteraz pomerne slušne výkonným aktívom nepomáhajú ani maximálne otáčky, s veľkým „revom“ sa márne snažia dostihnúť nepočuteľnú S-jednotku.
Merania ukázali, že pri použití dvoch ventilátorov vykazuje Accelero identickú výkonnosť s oboma veľkosťami (92 aj 120mm). Až pri inštalovaní len jedného ventilátora sa ukazuje sila veľkosti, kedy sa dokáže menší 92mm ventilátor vyrovnať len plnými otáčkami väčšej 120-tke točiacej na minimálnych 800ot/min. Podobne to platí i v porovnaní rovnakých veľkostí ventilátorov vo vzťahu k použitému počtu. Rozdiel vo výkone s použitím jednej, či dvoch stodvadsiatok je zanedbateľný. Výraznejší odstup nastáva až pri osadení Accelera len jednou deväťdesiatdvojkou oproti použitiu dvoch.
HR-nula-trojka splnila očakávania a predbehla chladiče s už namontovaným „motorom“ od výroby. Jej výkon je napriek tomu pre mňa sklamaním. Očakával som lepšie výsledky. Použiteľným preto ostáva tento chladič len s inštalovaným 120mm ventilátorom, ktorý ale výrobca, ani nevedno prečo, nepodporuje. S doporučenou veľkosťou (92mm) až tak veľkú dieru do sveta, ako sa povráva, tu neurobil.
Ako ďalšie, nasledujú grafy teplôt okolia („ambient“) v rovnakom vyhotovení ako predchádzajúce. Najskôr v nezaťaženom stave: default i OC, a následne oba prípady aj v záťaži:
Tu komentár nie je veľmi nutný. Z grafov sa dá vyčítať všetko potrebné, obraz o jednotlivých chladičoch si tu urobí každý sám. Naviac, „ambient“ nie je položka, od ktorej by veľmi záviselo rozhodovanie vo výbere chladiča.
Ako posledné prichádzajú na rad grafy teplôt napájacích regulátorov vo všetkých štyroch vyhotoveniach. 2x idle a 2x burn. Najskôr pri nevyťažení systému:
