Až 10 tisíc násobne silnejšie erupcie aké sme kedy zaregistrovali z nášho Slnka, prebiehajú na hviezdach podobnej veľkosti.
Čo by znamenala podobná supererupcia pre Zem, ak by sa udiala na Slnku a zasiahla modrú planétu? Obrovské problémy, stačí sa pozrieť čo by mohla spôsobiť erupcia aká sa odohrala na Slnku pred viac než 150 rokmi v súčasnosti a efekt si zmnohonásobiť. Zdá sa však, že scenár zahŕňajúci supererucpiu zo Slnka nám nehrozí. Podľa článku aktuálne publikovaného tímom stojacim za vesmírnym teleskopom Kepler v prestížnom magazíne Nature, je nepravdepodobné, že by sa podobné supererupcie mohli udiať na Slnku.
Teleskop Kepler, známy to hľadač extrasolárnych planét, sa zameral aj na výskyt supererupcií pri hviezdach veľkých podobne ako naše Slnko. 120 dní monitoroval 83 tisíc slnku podobných hviezd a zaznamenal 365 supererupcií zo 148 hviezd trvajúcich od jednej do dvanástich hodín. Pomaly rotujúce hviezdy, medzi ktoré patrí aj naše Slnko boli zodpovedné za 101 erupcií zo sledovaných 365. To napovedá, že pomalšie rotujúce hviezdy produkujú menej supererupcií ako rýchlo rotujúce hviezdy.
Pozorované fluktuácie svietivosti hviezd produkujúcich supererupcie naznačujú, že sa na nich tvoria obrovské slnečné škvrny. Podobné tým ako môžme vidieť na Slnku, avšak mnohokrát väčšie. Tvorba slnečných škvŕn súvisí s magentickým poľom Slnka a tak obrovské slnečné škvrny v spojení s rýchlou rotáciou hviezdy napovedajú vhodné podmienky na tvorbu supererupcií, napovedajú prečo rýchlorotujúce hviezdy najú viac supererupcií než tie rotujúce pomalšie.
Donedávna sa predpokladalo, že supererupcie sú tvorené v interakciách hviezd podobných Slnku s blízko obiehajúcimi horúcimi planetárnymi plynnými obrami. Keplerove súčasné pozovania však túto hypotézu nepotvrdzujú.
Podľa zverejnených výsledkov slnku podobná hviezda vyprodukuje 100 krát väčšiu erupciu než sú najväčšie pozorované na Slnku raz za 800 rokov. Pri tisícnásobne silnejšej erupcii je to raz za 5000 rokov. To však neznamená, že sa to týka nášho Slnka. V jeho prípade sa nikdy v posledných dvoch tisícročiach nepozorovali obrovské slnečné škvrny, existujú dôkazy naznačujúce, že sa superškvrny neobjavili na Slnku počas miliár rokov. Keplerov výskum je prvým priamym pozorovaním s vysokou štatistikou, odhaľujúcim súvislosti vzniku supererupcií. Pre ich bližšie skúmanie je potrebné pozorovanie hviezd produkujúcich supererupcie vo vyššom rozlíšení.
Umelecká vizualizácia hviezdy so superškvrnou. Credit: Hiroyuki Maehara (Kwasan and Hida Observatories, Graduate School of Science, Kyoto University)
Misia Kepler 7. marca 2009 o trištvrte na päť stredoeurópskeho času vyniesla nosná raketa Delta II z Cape Canaveral Air Force Station teleskop Kepler na jeho Zemi podobnú dráhu okolo Slnka. Kepler disponuje najväčšou kamerou aká bola kedy vypustená do vesmíru. Jej snímací CCD prvok má rozlíšenie 95 megapixelov (pole 42 CCD, každé s rozmerom 50x25 mm majúce 2200x1024 pixelov). Počas svojho letu pri ktorom sa bude pohybovať po trajektórii podobnej Zemi, tj. bude obiehať Slnko vo vzdialenosti rovnakej ako Zem (približne 150 miliónov kilometrov), s dobou obehu približne jeden rok. Takáto trajektória je výhodná z dôvodu, že na nej merania neruší žiadne odrazené svetlo zo Zeme a nie je rušená gravitačným pôsobením Zeme. Pozorovania. ktoré má Kepler vykonávať sú tak citlivé že aj takéto vplyvy by ich mohli rušiť. |
Zdroj: www.nature.com
Pridať nový komentár