astronómia

Najväčší virtuálny vesmír aký bol kedy simulovaný

Výskumníci z univerzity v Zürichu simulovali vývoj celého nášho vesmíru pomocou výkonného superpočítača. Obrovský katalóg obsahujúci približne 25 miliárd virtuálnych galaxií vznikol z 2 biliónov digitálnych častíc. Tento katalóg sa používa na kalibráciu pokusov na družici Euclid, ktorá v roku 2020 začne pracovať s cieľom preskúmať povahu temnej hmoty a temnej energie.

Ako sa tvorí väčšina antihmoty v Mliečnej dráhe?

Medzinárodný tím astrofyzikov vedených The Australian National University (ANU) ukázal, ako sa tvorí väčšina antihmoty v Mliečnej dráhe. Výsledky svojho výskumu publikovali v časopise Nature Astronomy.

Ako dlho žijú hviezdy a ako zomierajú?

Napriek tomu, že pre hviezdy často používame synonymum „stálice“, aj oni podliehajú zmenám a majú svoje životy. Ich vývoj však prebieha milióny až miliardy rokov, teda v časových škálách, ktoré počas našich životov nedokážeme postrehnúť. Celý život hviezdy je neustálym súbojom dvoch protichodných princípov: gravitačnej sily, ktorá sa snaží hviezdu zmrštiť, zatiaľ čo vnútorné sily ju naopak chcú roztrhnúť. Kľúč k dlhovekosti spočíva v nájdení rovnováhy.

Tajomné zatmenia hviezdy PDS 100 zo súhvezdia Orion

Hviezda s označením PDS 100 už dlhý čas ukrývala tajomstvá. Skupina vedcov vedená astrofyzikom Hughom Osbornom z anglickej Univerzity vo Warwicku prišla s teóriou, ktorá poodhaľuje tajomstvo tejto hviezdy.

Začala sa stavba najväčšieho astronomického teleskopu

Slávnostného položenia prvého kameňa stavby teleskopu ESD Extremely Large Telescope (ELT) sa dnes zúčastnil prezident Čilskej republiky Michelle Bachelet Jeria. Podujatie sa uskutočnilo v Paranal Observatóriu ESO v severnom Čile, v blízkosti miesta budúceho teleskopu. Tento míľnik označil začiatok výstavby dómu a hlavnej teleskopickej štruktúry najväčšieho optického teleskopu na svete a uviedol novú éru astronómie. Táto udalosť tiež znamenala spojenie observatória s čílskou národnou elektrickou rozvodnou sieťou.

Galaktické vetry spomaľujú formovanie nových hviezd

Štúdia publikovaná skupinou vedcov z Cambridskej univerzity a univerzity v Nottinghame v Monthly Notices of the Royal Astronomical Society opisuje simulácie, ktoré poskytujú veľmi presné popisy vlastností tmavej hmoty a plynu, ktorý sa nachádza medzi galaxiami. Pochopenie toho, ako sa tvoria nové galaxie predstavuje veľkú výzvu, pretože fyzikálne procesy, ktoré sa na tom podieľajú sú veľmi komplexné. Nové výsledky naznačujú, že sme na správnej ceste.

Hnedý trpaslík alebo potulná planéta?

Teleso vo vzdialenosti 21 svetelných rokov od Zeme s hmotnosťou 13 Jupiterov s označením SIMP J013656.5+093347 (skrátene SIMP0136) bolo doposiaľ považované za jedného z našich najbližších hnedých trpaslíkov. Nové zistenia ukazujú, že sa však pravedpodobne jedná o potulnú planétu.

Mapovanie magnetického mostu medzi našimi najbližšími galaktickými susedmi

Astronómovia po prvýkrát detekovali magnetické pole spojené s Magellanovým mostom (Magellanic Bridge), vlákno plynu o veľkosti 75 000 svetelných rokov, ktoré sa tiahne medzi najbližšími galaktickými susedmi Mliečnej dráhy – Veľkým a Malým Magellanovým mračnom (LMC a SMC).

VISTA odhalila prachový závoj Malého Magellanovho mračna

Malý Magellanov oblak (Small Magellanic Cloud, SMC) je trpasličia galaxia, patriaca do galaktického sousedstva našej Galaxie. Má nepravidelný tvar, ktorý je spôsobený dlhodobou interakciou s našou Galaxiou a s jej väčším dvojčaťom Veľkým Magellanovým mračnom.

Vedci zaostrili na ionizovaný vodík v Mliečnej dráhe

Na začiatku 70-tych rokov 20. storočia na University of Wisconsin–Madison's Physical Sciences Laboratory, astrofyzik Ron Reynolds zamieril na oblohu špeciálne zostrojený spektrometer a objavil tak predtým neznámy prvok v Mliečnej dráhe. Všade kam sa pozrel pozoroval slabo červenú žiaru ionizovaného vodíka. 

TOPlist