Svetlo z čiernej diery k nám dorazilo, keď mal vesmír ešte len 400 miliónov rokov.
To, ako funguje vesmír je pre astronómov stále veľkou neznámou. Teórie, ktoré sa kedysi brali ako platné, postupne dostávajú "facku za fackou", za čo môže vyspelejšia technika, ktorou disponujeme. To sa týka aj teórií okolo vzniku super-masívných čiernych dier. Vedcom sa totiž podarilo objaviť masívnu čiernu dieru v strede galaxie GN-z11. Svetlo z tejto galaxie nám ju ukazuja v stave, keď mal vesmír ešte len 400 000 000 rokov. To tak "trochu" robí problém aktuálnym teóriám o vzniku super masívných kolapsarov, nakoľko čierna diera v strede tejto galaxie má hmotnosť 1,6 miliónkrát väčšiu, ako je naše Slnko. To je približne tretinová hmotnosť v porovnaní s kolapsarom Sagittarius A*, nachádzajúcim sa v strede Mliečnej cesty.
pic from NASA
Vedci už teraz spochybňujú, že kolapsar mohol získať za tak krátky čas svoju hmotnosť prechodom z masívnej hviezdy na čiernu dieru, teda ako "ľahké semeno". Astronómovia sa skôr prikláňajú k teórii "ťažkého semena", teda že čierna diera vznikla priamym kolapsom mračna hmoty. Bohužiaľ ani táto teória presne nepopisuje zrod takto masívneho kolapsaru, nakoľko proti teórii "hrá" mladosť vtedajšieho vesmíru. Vedci predpokladajú, že spočiatku musela mať čierna diera v strede galaxie GN-z11 masívny príjem materiálu pre svoj rast. Konštantným príjmom "potravy" ale astronómovia nepredpokladajú, že by dokázal kolapsar získať tak rýchlo na hmotnosti. Napriek tomu by táto pravdepodobne neprevadepodobná teória mohla nahrávať teórii o "ľahkom semene".
Na potvrdenie a vyvrátenie teórii o vzniku supermasívnych čiernych dier v ranom vesmíre potrebujú vedci oveľa viac informácií. Preto vedci pokračujú v hľadaní galaxií z čias raného vesmíru.
Zdroj: IFLScience,
Pridať nový komentár