EN

Stephen Hawking varuje pred technologickou singularitou

Vytvoríme niekedy v budúcnosti inteligentný stroj? A ak áno, čo bude nasledovať? Ako budeme spolu existovať, budeme vôbec?


Technologická singularita

Technologická singularita je moment po ktorom sa naša civilizácia radikálne zmení. Príde v čase keď umelá inteligencia prevýši ľudskú. Od tohto momentu sa dokáže naďalej zlepšovať sama a rozdiel voči ľudskej inteligencii bude narastať. Čo sa stane potom je mimoriadne ťažké, ak nie nemožné odhadnúť.

Pojem singularita ako prvý zaviedol v roku 1983 matematik Vernor Vinge. Pred ním však na tento prelom už upozorňovali Alan Turing a John Von Neuman. Spopularizoval ho a punc zákonitého vývoja mu dal Ray Kurzweil. Príchod singularity Vernor Vinge predpovedá pred rokom 2030, Ray Kurzweil na obdobie okolo roku 2045.  


 

Vývoj pritom speje k technologickej singularite podľa mnohých zákonite a teda neodvratne. Ray Kurzweil zovšeobecnením Moorovho zákona z vývoja procesorov na celý technologický progres dáva rýchlosti rozvoja exponenciálnu rýchlosť. Podľa tejto zákonitosti sa vývoj tchnológii bude neustále exponenciálne zrýchľovať. Aj po singularite. 

Svet po singularite zahŕňa hypotetické scenáre od konfliktu cez koexistenciu až po splynutie ľudí s umelou inteligenciou. Hypotéza je rozvíjaná naprieč ďalšími vednými disciplínami. V ekonomike napríklad Robin Hanson singularitu predstavuje ako prechod podobný príchodu priemyselnej revolúcie v 18. storočí. Po nej sa celková svetová ekonomická produkcia  zdvojásobovala šesť krát rýchlejšie ako pred ňou. V posledných dvoch storočiach sa  zdvojnásobovala každých približne 15 rokov, predtým v období poľnohospodárskej produkcie na to potrebovala 900 rokov. Rovnako tak sa ekonomika podľa Hansona urýchli v postsingulárnom období keď sa produkcia zdvojnásobí raz za štvrťrok, či dokonca raz za týždeň. 



 

Téma technologickej singularity nie je nová. Knihy o nej pribúdajú po desiatkách ak nie po stovkách ročne. Konajú sa o nej pravidelné konferencie a objavuje sa vo filmoch. Aj na pc.sk sme sa tejto téme podrobne venovali a to dokonca už pred desiatimi rokmi. Keďže oba články z toho času sú stále aktuálne a podrobnejšie vysvetľujú myšlienku technologickej singularity, pripájame ich pre zaujímavosť a na dovysvetlenie ako druhú a tretiu kapitolu tohto článku.  

Aktuálne správy o technologickej singularite opäť raz prebehli médiami. Stephen Hawking spolu s nositeľom Nobelovej ceny za fyziku Frankom Wilczekom,  Maxom Tegmarkom a Stuartom Russelom zverejnili minulý týždeň v The Independent článok varujúci pred technologickou singularitou. Článok je priamou reakciou na príchod filmu Transcendence do kín. V článku označujú príchod singularity ako potenciálne najlepšiu alebo najhoršiu vec, ktorá sa ľudstvu v jeho histórii stane. Upozorňujú, že napriek tomu k nej nepristupujeme dostatočne seriózne a venuje sa jej len málo výskumných aktivít. V úplnom závere článku vyzývajú aby sme si všetci položili otázku čo môžeme spraviť aby sme zvýšili šance zožať benefity a vyhnúť sa rizikám spojeným so singularitou.

... mysleli by ste si, že - Čeliac možnej budúcnosti (singularity) s nevypočítateľnými ziskami a stratami, experti určite robia všetko možné preto, aby zabezpečili čo najlepší výsledok, že? Mýlite sa. Ak nám superiórna mimozemská civilizácia pošle odkaz "Prídeme o niekoľko desaťročí" odpovieme len "OK, zavolajte nám až dorazíte - necháme svietiť"? Pravdepodobne nie - ale to je viacmenej to čo sa dnes deje s umelou inteligenciou.

Stephen Hawking, Frank Wilczek, Max Tegmark, Stuart Russel

                                                                               The Independent, 1. máj 2014

Z uvedených mien pod článkom v The Independent a mien z histórie tejto hypotézy nadobudneme dojem, a v skutočnosti to tak aj naozaj je, že väčšina odborníkov pokladá príchod singularity za neodvrátiteľný. Aj tu ale existujú skeptici. Napríklad Noam Chomsky, podľa The New York Times, najvýznamnejší intelektuál súčasnosti, Tegmarkov a Kurzweilov kolega z MIT o nej hovorí, že je to science fiction a nevidí žiaden konkrétny dôvod jej veriť.     

 

 

Komentáre (20)
Pjetro de
Prave sme prisli z cinamaxu, boli sme na Transcendencii. Uploadovat sa do e-sveta, uzasny napad. Kazdopadne bol to film zalozeny viac na vede ako napr. taky Travnikar z roku 1992, kde sa Fahey tiez "uploadoval". Odhliadnuc od trikov ci urovne techniky, podanie v Travnikarovi vsak bolo neskutocne primitivne - Faheya to vycuclo z toho skafandra, v ktorom lietal vo virtualnej realite. Treba si vsak uvedomit niektore veci. 1) Zivot, vedomie a inteligencia (nech uz je to cokolvek, ci uz to vieme definovat alebo nie), musi mat hmotny zaklad. Alebo aspon zaklad v podobe hmoty-energie. Musi byt pritomny hardver, nosic. S tym nemozno nesuhlasit. AVSAK. Z hodnôt relevantných fyzikálnych konštátnt ako aj fyzikálnych zákonov tak ako si myslíme že ich poznáme (teda napr. ako si myslime ze sa menia/nemenia, alebo su/nie su lokalne), vyplýva existencia tzv. Bekensteinovej hranice. 2) Bekensteinova hranica podľa ktorej je maximálne možné množstvo informácie (vyjadrenej v bitoch) vo fyzikálnej realite na kvantovej úrovni vyjadrené výrazom cca 2,577.10^43 Rm, kde R je polomer oblasti obsahujúcej celý fyzikálny systém v SI jednotkách (t.j. metroch) a m je hmotnosť fyzikálneho systému v SI jednotkách (t.j. kilogramoch). Ak má priemerný ľudský mozog objem 1260 cm3 (vyjadrený guľou s polomerom cca 6,7 cm) hmotnosť cca 1500 g, tak na kompletnú reprezentáciu ľudského mozgu na kvantovej úrovni nie je potrebných viac ako cca 2,6.10^42 bitov (vyjadrených napr.nulami a jednotkami). To napr. znamená, že maximálny počet stavov ľudskémo mozgu je menej ako cca 2^(2,6.10^42), teda 10^(7,8.10^41). Existencia Bekensteinovej hranice znamená, že kapacita ľudského mozgu je konečná, ako aj množstvo informácie (aj keď extrémne veľkej) určenej fyzikálnymi zákonmi a potrebnej na interpretáciu ľudského mozgu. Na druhej strane nie je možné mať akýsi zázračný decimeter kubický (s hmotnosťou napr. 1 kilogram), ktorý by dokázal skladovať kapacitu kvadriliardu kvadriliárd GB, teda 10^24*10^24*10^9 bajtov = 10^57 bajtov. Avsak v principe to vsak znamena, ze ludsky mozog mozno prezentovat maximalne tymi 2,6.10^42 bitmi (realne to bude istotne o niekolko radov menej, kedze mozog nepozostava z extremalnej formy hmoty specialne v stave na maximalizaciu skladovania a narabania s informaciami, napr. nejaky degenerovany elektronovy system pozostavajuci z maximalne efektivneho mnozstva elektronov). Teda "upload" ako z Transcedencie je cisto teoreticky mozny. 3) Okrem toho existuje aj Bremermannova hranica vyjadrujúca maximálnu možnú rýchlosť spracovávania informácií vo fyzikálnej realite. Samozrejme tiež s ohľadom na hodnody relevantných fyzikálnych konštátnt ako aj fyzikálnych zákonov tak ako si myslíme že ich poznáme. Jej hodnota je cca 1,36.10^50 bitov za sekundu na kilogram. Teda nie je možné mať zázračný strojček s hmotnosťou napr. 1 gram a spracovávajúci informácie rýchlosťou napr. 10^60 bitov za sekundu. Nahrať kompletny ludsky mozog (pamatajme ze je to maximalne 2,6.10^42 bitov, teda cca 3,2.10^41 bajtov) za 1 sekundu je tiez cisto teoreticky a principialne mozne. http://en.wikipedia.org/wiki/Bekenstein_bound http://en.wikipedia.org/wiki/Bremermann's_limit 4) AVSAK takisto si treba uvedomit, ze PRESNE a PRAVE roky 2003-2004 bol ten zlom, kedy bolo potrebne v Moorovom zakone prejst od 18 mesiacov k ovela dlhsim intervalom. Ano v oddobi od 1974 po 2004 isiel surovy/primitivny vykon cipov neskutocne hore, uplne cista exponencialna funkcia (mozno s miernou upravou z 12 na 18 mesiacov). Vykon tu vsak davam do priamej korelacie ako zavislot od hustoty tranzistorov. Aj tam vsak existuju hranice, napr. 2x vacsi pocet ranzistorov neznamena vzdy 2x vyssi vykon. AVSAK aspon na poli osobnych pocitacov po rokoch cca 2003-2004 nastal zlom (s vynimkou v roku 2006 ked prisla Core architektura miesto vyhniteho Netburstu a zvysujuca IPC o 80%). Roky 2003-2004 tvoria tu hranicu, ked skoncila GHz vojna. Jednoducho sa nedalo ist dalej, fyzika (prave onen hardver) nepustil! Vzdala sa vojna o 4 GHz procesor. Od tej doby frekvencia cipov prakticky nestupa. Stale sme v okoli 3-4 GHz, sem-tam vykukne turbo na 4,5 GHz. Skoncila sa GHz vojna. Keby pokracovala, keby to fyzikalne zakony umoznovali, resp. vseobecnejsie keby sme mali k dispoicii nieco ine ako kremikove struktury ktore by umoznovali radovo vacsie frekvenie (grafen, indiovo-galiove struktury ci ine) a keby zvysovanie frekvencii pokracovalo ako v rokoch 1993-2004 (v tom 11-rocnom intervale stupli frekvencie cipov na 60-nasobok), dnes mame 1-jadrove, 1-vlaknove cipy na frekvencii 250 GHz = 1/4 THz a schylovalo by sa k 1/2 a 1 THz vojne. Nic z toho sa vsak nestalo. Nemali sme k dispozicii vhodny hardver. Ozaj sa treba zamysliet, vykon cipov (najme CPU) od casu skoncenia GHz vojny uz vobec nestupal exponencialne. Hlavne dalej po skonceni GHz vojny a po zacati multi-jadrovej vojny. Kolko-nasobne je Core i7 4770K z roku 2014 vykonnejsi od Core2Quad u roku 2007? Za tych 7 rokov mal byt vykonnejsi cca 25,4-nasobne !!!!!! Podla platnosti 18-mesacneho dvojnasobovania vykonu. A je 25,4-nasobne vykonnejsi? Samozrejme ze nie. Ani najextremnejsie snob-endove 6-jadrove 12-vlaknove monstrum na dodrzanie takehoto rychleho rastu vykonu nestaci! Miesto GHz vojny sa to zhruba od toho roku 2003-2004 riesi multi-jadrovou vojnou a snahou o masivnu paralelizaciu. Aj tato multi-jadrova vojna sa vsak skonci skor, ako dosiahneme 32 alebo 64 plnohodnotnych jadier. Opat bude musiet prist nieco dalsie. Opat bude musiet prist k zdokonaleniu vyrobnych procesov, opat budu musiet byt tranzistory mensie. Tu sa vsak uz definitivne blizime k hranici kramika. POTREBUJEME TOTALNE NOVY HARDVER? TOTALNE NOVY KONCEPT. 5) Z hladiska logaritmickej skaly sme na poli spracovavania informacii este ovela vacsi amateri, ako pri cestovani vesmirom. System s hmotnostou radovo cca 100 gramov dokaze spracovavat informacie rychlostou 350 GB/s (pamatove cipy VGA + drobny bordel naokolo a to nepocitam celu VGA, ktore potrebuje CPU, MB, zdroj ...). Ak by sme chceli byt optimistickejsi, porovnatelmnu rychlost dosahuje aj L1 v CPU, ktore ma radovo 10 gramov. Budme optimisti a uvazujme s hodnotami 1 TB/s a 10 g. Fyzikalna realita vsak dovoluje az 1,36*10^50*0,01 = cca radovo 10^48 bajtov za sekundu, co je 10^39 GB/s miesto 1 TB/s = 10^3 GB/s. Takze fyzikalne zakony v takom systeme umoznuju 10^39 GB/s a my sme dosiahli 10^3 GB/s. Porovnanim exponentov 39 vs. 3 zistime, ze sme na uplnom zaciaku cesty (ani nie 8% na logaritmickej skale). Nase najrychlejsie objekty dosiahli rychlost minimalne 16,7 km/s (3. kozmicka). http://sk.wikipedia.org/wiki/3._kozmická_rýchlosť. To je nutne minimum na opustenie nasej slnecnej sustavy. To mame 16,7 = 10^1,22272. Naproti tomu maximalne dovolena rychlsot je 300 000 km/s, to mame 300 000 = 10^5,477121255. Porovnanim exponentov dostavame 1,2227 vs. 5,477 a sme teda uz v 23% cesty na logaritmickej skale! ------- ------- ------- ------- ------- ------- ------- Suma sumarum. Technologicka singularita je mozna, avsak nie na dnesnych deterministickych kremikovych pablboch (aj ked neuveritelne rychlych) fungujucich diskretne na von Neumanovom koncepte a ktorych exponencialna zlozitost polozi na kolena. Na technologicku singularitu dnes musime mat akusi Hlbinu Myslenia, pocitac s objemom napr. 8000 km kubickych (kocka 20x20x20 km), na napajanie ktoreho by sme museli vybudovat celu baretiu terawattovych tokamakov. Absurdne. Je nutny onen totalne novy hardver, totalne novy koncept. Inak to skonci ako marna snaha o zvysovanie frekvencie na 4 GHz v roku 2003. Je jedno co by to bolo. Kvantove pocitace, DNA pocitace ... ale nie tie dnesne, hoci aj s vykonom supoerpocitacov nie 10^14 FLOPS, ale hoci aj milion krat vyssim 10^20 FLOPS. Ani pri 10^20 FLOPS sa ziadne vedomie neobjavi. To cislo bude ovela vyssie, minimalne 10^30 FLOPS alebo este o niekolko radov viac. ------- ------- ------- ------- ------- ------- -------
KomisarDerrick
wow, tak toto sa vyborne citalo... Inak, je mozne, ze Hawking uz o nejakych novych technologiach vie, preto ma taketo vyhlasenia...
Romanicek
dakujem Pjetro de !!! super sa to citalo ;-) taketo doplnujuce, trefne a zaujimave komenty mam rad a su obohatenim diskusie... aj ked mozno s niektorymi vyjadreniami nesuhlasim (napriklad od kedy by sa mohlo samostatne vedomie objavit - lebo je to len cisto teoreticke a momentalne nemozne overit a moze sa uz zajtra objavit nova technologia a zistime ze na samostatne vedomie staci 10^20 FLOPS) ale dalo mi to novy pohlad do zaujimaveho sveta umelej inteligencie tu by bolo mozno dobre specifikovat co od toho vedomia vlastne ocakavame. lebo aj pri ludoch to mame tak, ze jeden je rad ked splni vobec zakladne potreby (jedlo, spanok, rozmnozovanie ... atd) a dalsi vie sam zostrojit nuklearny reaktor ... a obaja sa povazuju (v globale) za samostatne mysliacich jedincov = a ked si to takto rozoberieme na drobne, tak uz dnes mame isty druh AI, ktora je schopna sa sama ucit z vlastnych zazitkov a vyhodnocovat najlepsie varianty v danom momente ... (prosim nechytajte ma za slovicka je to priklad, ktory dufam kazdy jeden pochopil) Roman
jackal27
Problem v tejto celej problematike vidim tam, ze kazdy sa snazi porovnavat biologicku inteligenciu a strojovu inteligenciu. Je to samozrejme, kedze ludsky mozog je to najinteligentnejsie co pozname. Nesmieme vsak zabudat, ze ludsky (biologicky) mozog sa od detsva vyvija. Je vedecky dokazane ze novorodenec si este neuvedomuje seba sameho (jeden zo zakladov inteligencie) lebo na to este nema kapacitu. Aj schopnost ucit sa (dalsi zakladny predpoklad inteligencie) sa u neho vyvija len postupne. Zatial funguje akurat tak saci reflex ako u vsetkych cicavcov a este zopar reflexov a pudov. Dieta sa uci a prijima nove informacie pomocou zmyslovych organov, postupne ako sa zlepsuje kapacita jeho mozgu. Strojova inteligencia nikdy takto fungovat nebude a podla mojho nazoru je zbytocne snazit sa okopirovat biologicku inteligenciu. Pri stroji mozeme napodobnit zrak - kamerou, sluch-mikrofonom, cuch - senzorom plynov, chut - spektrometrom (alebo niecim podobnym), hmat - mozno nejakym tlakovym senzorom. Stroj ktory vsak bude prijimat vnemy z tychto zariadeni, vsak musi mat uz nejaku vedomost ako spracovat tie udaje. V prvom rade by bolo treba dosiahnut schopnost ucit sa. Ak bude mat stoj schopnost ucit sa, a dostatocnu kapacitu na rozsirovanie inteligencie, tak uz ta inteligencia v urcitom bode dosiahne urovnen, kde si uvedomi vlastnu existenciu. Ja osobne si to vsak viem viac predstavit biochemickym riesenim ako elektronickym - ale pravdepodobne bude nutna kombinacia oboch. Ale toto je len moj subjektivny nazor
Jan Keresteš
Plnohodnotná umelá inteligencia bude to posledné čo človek vymyslí. Potom bude naše šťastie keď nás bude považovať za priateľov. Povstane logický fakt a to, že sa budeme musieť zmeniť z barbarskej rasy ekonomických, etnických, vojenských, náboženských a ... konfliktov na skutočnú ľudskú rasu v ktorej bude prevládať myslenie typu MY a individuálne myslenie ega typu JA bude musieť zahynúť, pokiaľ chceme prežiť. Čiže žiadne lobby, koncerny, vojenské diktatúry, .... ale spravodlivý systém a veľký eticko-humánny pokrok. Jediná cesta. Opačne by znamenalo vyhynutie alebo samozničenie.
Pjetro de
Na margo potreby "zmeniť z barbarskej rasy ekonomických, etnických, vojenských, náboženských a ... konfliktov na skutočnú ľudskú rasu v ktorej bude prevládať myslenie typu MY a individuálne myslenie ega typu JA bude musieť zahynúť, pokiaľ chceme prežiť ... " je mozne si precitat moje komentare v clanku "Este nie sme pripraveni na kontakt s mimozemskou inteligenciou". To u ludi bohuzial nie je mozne. Maju druhu signalnu sustavu a ta im v tom brani. Kolektivna/jednotna mysel/jednanie je mozne u Borgov (rasa zo Star Treku), vciel, termitov, mravcov ... ale nie u ludi. Ziadny termit, mravec, vcela si nepovie: seriem na vas, ja tu driem, nasadujem zivot a kralovske straze si bez rizika vyvaluju sunky a ziju 2x dlhsie - alebo nieco v tom zmysle. Nie som biolog. Ale zaklad je jasny. Termit, mravec, vcela si to nema cim uvedomit.
snap
zamyslel sa niekto niekedy ze singularita je mozno jediny sposob ako ludsku rasu zachrániť?
azza
myslím že to čo bude po nás už nebude ľudská rasa :) ľudstvo pravdepodobne dovedie túto planétu do stavu že život na uhlíkovej báze ani nebude možný, okrem baktérií a vírusov. Z toho dôvodu je pravdepodobné že život bude pokračovať na kremíkovej alebo inej báze.
Pjetro de
Myslis "kratkodobo" a "lokalne" na casovy horizont 10^2-10^3 ci aj 10^7-10^8 rokov. Planeta Zem su vsak za 10^10 rokov uz nebude, maximalne oskvarok. Ani svietiace Slnko. Co potom? Treba mysliet globalne, mino nasej slnecnej sustavy, mimo nasej galaxie. Treba mysliet univerzalne, co je principialne vo vesmire mozne. Kam CISTO TEORETICKY ludstvo moze napr. za 10^15 rokov ist, ked uz nebudu ani normalny hviezdy. Predstava je to zbytocna, kedze po nas z astronomickeho hladiska uz zachvilu neostane nic.
Pjetro de
Odpoved na tvoju otazku je: ano, zamyslel. A to dokonca v ovela vacsom rozsahu. Tu nejde len o vytvorenie umelej inteligencie zivota, ktora by nas po case predbehla, ale aj napr. o "nahratie" ludskej mysle (mozgu) do e-sveta podobne ako v Trancendence. Jednoducho vymenit hardver a miesto nasich krehkych tiel pouzit nieco ine. Ohladom "vymeny hardveru" pre ludske vedomie extremalne uvahy siahaju do buducnosti 10^15 ci 10^20 rokov, ked dosvietia aj tie najlahsie hviezdicky (ktore vzniknu az za stovky miliard ci biliony rokov odteraz). Akonahle v celom vesmire nebude ziadna sviatiaca hiezda (len samy hnedy, biely taky-onaky trpaslik, neutronove hviezdy o pod.), zivot na baze ako ho pozname nebude mozny NIKDE VO VESMIRE. Nejake chabe utocisko MOZNO mozu poskytnut nejake tie tlejuce zvysky (bieli trpaslici). Otazna zivotnost protonov (dnes vieme ze to je min. 10^36 rokov) robi uvahu dalej zaujimavou. Ak by sa po iste dobe (napr. 10^40 rokov) rozpadli vsetky protony (volne neutrony same o sebe maju polcas rozpadu 12 min), tak vo vesmire nebude existovat ziadna baryonova hmota ako ju pozname dnes. Od toho okamihu musi byt nosic ludskeho vedomia nieco ine ako baryonova hmota (teda ziadny zaklad na protonoch a neutronoch) a centrami mozu byt len okolia velkych ciernych dier (pretoze nic ine uz vo vesmire nebude existovat). Scenar chladnej smrti (jeden z moznych) zabezpeci, ze priemerna teplota vesmiru bude zlomok miliardatiny kelvina a teda sotvaco bude vlastne mozme. Akalkolvek zmena cohokolvek. Uz samotne zakony termodynamiky zabezpecia, ze uz v tejto faze bude zivot v podstate nemozny, kedze nebudu splnene najzakladnejsie termodynamicke nutnosti na existenciu zivota (aktivne, organizovane udrziavanie systemu v stave termodynamickej nerovnovahy a znizovanie entropie na ukor okolia = to je prva nutna podmienka pre zivot). Toto uz moze prestat byt za 10^40 rokov kdekolvek vo vesmire mozne. Dalej teplota tak blizko k absulotnej nule moze vyvadzat dalsie psie kusy (einsteinov-boseho kondenzat). Ale dajme tomu ze sa stane zazrak a niekde vo vesmire (cerpajuc energiu pri gigantickej ciernej diere) sa bude nejako (avsak nie s nosicom/hardverom zalozenom na baryonovej hmote) udrziavat ludske vedomie. Podme uplne na koniec. Aj ta najvacia cierna diera sa vsak vypari za cca radovo 10^120 rokov a vtedy bude definitivny koniec. Jedina sanca je iny vesmir.
odin3000
pri vyparovani ciernych dier vznika ziarenie. ziarenie je energia a ta je totozna s hmotou. takze vznikne nieco ako maly baryonovy svet v okoli ciernej diery. potom by dobrym kandidatom na nosica vedomia mohli byt gravitacne vlny. len nastava otazka co sa zacne diat s informaciou v blizkosti masivnej ciernej diery. kazda myslienka alebo informacia by sa stala na horizonte udalosti konecnou. mozno by mohli byt nosicom struny.
jakubiik
Ja osobne si myslim že nas raz stroje skutočne nahradia,ale nie takym spôsobom ako vo filmoch,ale postupne,tzn najprv pridu nejake tie "nahradne" končatiny,organy a nakoniec prideme do štadia kde zistime že naše telo je vlastne uplne zbytočne.jasne že nie za 100rokov ale myslim si že raz sa k tomu človek dostane a dobrovolne sa necha nahradiť strojom
azza
Zaujali ma tieto vety : 1.Nepoznáme žiadne iné inteligentné bytosti okrem nás samých - rovnako alebo viac inteligentné nie ale menej inteligentných tvorov je celkom dosť si myslím a ak sú aj menej inteligentný nemožno povedať že nie sú. 2.Na začiatku sme sa pýtali či sa dá vytvoriť inteligentná bytosť bez čohosi čo dopĺňa elektrochemické reakcie v našom mozgu, nech už je to duša, alebo čokoľvek iné. - ono to môže byť presne opačne, duša je život, inteligencia, spomienky, city, všetko ostatné je jej doplnok.Duša nie je niečo, nie je to doplnok ale entita, sme to my sami a telo je len prostriedok rovnako ako auto. - a potom je možné že človek síce nestvorí živú inteligentnú bytosť ale iba schránku ktorá bude pre dušu použiteľná čo je pomerne reálna možnosť.
M1ch4l
ja si myslim, ze tato technologicka singularita nenastane. Celkom urcite nie pocas mojho zivota. A pri kontrolovanych experimentoch by sa to samozrejme dalo ustrazit (prinajhorsom sa vyhodi do vzduchu laboratorium). O nieco horsie by bolo, keby pociatok niecoho takeho bol nejaky pocitacovy virus, ktory by sa rozsiril celosvetovo. Potom by sa to vyhodit do vzduchu uz nedalo.
Vankus
Vsetky taketo teoreticke uvahy su hlupe. Predpokladaju totiz neobmedzene surovinove a energeticke zdroje, ktore mimochodom uz pomaly dochadzaju. Tie uvahy co pise Pietro de, su velmi zaujimave, ale osobne si myslim, ze ludstvo ma pred sebou poslednych niekolko desiatok rokov. Zem je vydrancovana a preludnena, uz teraz prevazuje podiel nevzdelanej populacie nad vzdelanou a tento pomer sa exponencialne zvacsuje s vysokou porodnostou menejhodnotnej (v zmysle uzitocnosti pre spolocnost, nic rasisticke) casti populacie. O 20 rokov bude primarnym cielom zapadnej civilizacie zabezpecit dostatok vody a potravin a tiez ubranit sa pred invaziou stoviek milionov hladnych a smadnych cernochov. Akekolvek moralne zasady pojdu bokom, elementarne prezitie bude to jedine, co bude ludstvo zaujimat, a nejaka technologicka singularita bude vsetkym akurat na smiech.
cvoki
Viem si to živo predstaviť.Chvála Bohu že tu už nebudem!
Milanko
Niektore rasi uz davno roboti predbehli. Dnes je kuchynsky robot inteligentnejsi ako hnedoslovaci.
miro3333333
Ale veď je samozrejmé že sa tomu nikto nebráni. Ušetria sa tým prachy potrebné pre ľudskú pracovnú silu. Práve naopak. Budovať inteligentné stroje je prioritou priemyslu lebo to prinesie zvyšovanie ziskov šetrením nákladov na bio pracovnú silu !!!!!!!!!!!! Majitelia korporácií by boli radi keby to už bolo zajtra :-(
Sanosano
Zvykli sme si robit otrokov primitivnym individuam dnesnej doby, preco by sme to nerobili pre bytosti, ktore budu inteligentnejsie ako my?
odin3000
g
Pridať nový komentár
TOPlist