EN

Prečo je 24-bitové audio nepodstatné?

V poslednej dobe veľmi veľa firiem skloňuje pri propagácii svojich produktov podporu formátov v kvalite 24bit/192kHz, poprípade až 32bit/192kHz. 

Nahrávky v takejto kvalite niekedy neboli dostupné. Dnes už existuje zopár internetových e-shopov, kde si môžete kúpiť Vašu hudbu vo vyššej bitovej hĺbke. Stačí mať PayPal účet a dostatok financií. Nejde však o lacný špás, hoci za svoje peniaze dostanete len digitálnu formu.

Na trhu už je zopár firiem, ktoré predávajú tzv. High-Resolution Music, či zjednodušene hdtracks (v slovenčine preložené ako hudba/hudobné albumy/jednotlivé pesničky či nahrávky vo vyššom rozlíšení) aké bežne dostať na kompaktných diskoch CD.

 

Bližšie som neštudoval, čo v skutočnosti znamená hudba vo vyššej bitovej hĺbke, a tak som zo zvedavosti zakúpil jeden album, ktorý som mal aj v klasickej CD kvalite. Prvotný dojem bol veľmi pozitívny. Bol som z toho nadšený. Veľmi dlho som sa presviedčal, že je to lepšie oproti “obyčajnej” 16-bitovej kvalite. No jedného dňa som si povedal, že sa "kuknem" tejto tematike na zúbok a zistím si, ako to v skutočnosti je, kým začnem investovať pomerne veľké peniaze do nahrádzania 16-bitových audio súborov v mojej hudobnej knižnici.

V tomto článku sa chcem sústrediť na "audio bit depth" a "24bit audio". Posnažím sa Vám objasniť, či platí 24bit audio = vyššia úroveň detailov v hudbe. Každopadne, po prečítaní tohto článku získate informácie, ktoré Vám pomôžu ušetriť celkom veľa peňazí a hlavne čas, ak by sa  Vám niekto pokúšal predať 24bit audio prehrávač, alebo hudbu v tejto bitovej hĺbke. Na konci článku uvádzam zdroje, z ktorých som čerpal. Ak bude niekomu málo a bude sa chcieť hlbšie ponoriť do tejto problematiky, odporúčam na dlhé večery prebrowsovať dané zdroje.

Tento článok bude odpovedať na tieto tri otázky:

1.        Čo je "audio bit depth"?

2.        Čo znamená “higher audio bit depth”?

3.        Prečo je 24bit audio pre mňa nepodstatné a strata času?

Tak poďme k prvej otázke...

Čo je vlastne "bit depth"?

Do slovenčiny by sme to mohli preložiť ako „bitová hĺbka“. Bit je názov najmenšej základnej jednotky informácie, používanej v súčasnosti v informatike. Bitová hĺbka je počet bitov informácií v každej vzorke (sample size). Je to jeden z parametrov, ktorý popisuje kvalitu nahrávky. Čím väčší počet bitov, tým presnejší údaj získame a môžeme zachytiť väčšie rozdiely v hlasitosti. To znie celkom sľubne. Pre uloženie nameranej hodnoty sa používa najmenej 1 byte, t. j. 8 bitov, pri kvalitných nahrávkach sa využíva 16 bitov, pri stereo hudbe potom máme 2x 16 bitov. Vzorkovanie a prevod analógového signálu sa robí pomocou prevodníka A/D (analog-to-digital). Pri prehrávaní záznamu je potreba spätne digitálny signál previesť na analógový pomocou prevodníka D/A. Najčastejšou metódou prevodu analógového signálu na digitálny je Pulzná kódová modulácia (PCM).  

Aká je vlastne história, resp. prečo je na väčšine obyčajných audio CD bitová hĺbka “len” 16bit? Firmy Sony a Phillips uzavreli v roku 1980 dohodu, kde spojili svoje technológie a prišli s tzv. Red Book-om, Červenou knihou. V tejto knihe nájdete presné parametre CD – compact disku. V skratke, dohodli sa, že na záznam hudby úplne stačí 16bit a 44 100Hz.

 

 

Ako si teda predstaviť na konci procesu tie bity a audio signal na začiatku? Bit môže nadobúdať jednu z dvoch logických hodnôt. V praxi nadobúda vždy jednu z dvoch vzájomne sa vylučujúcich stavov, ako „pravda“ -- „nepravda“, „zapnutý“ -- „vypnutý“, nula -- jedna. Audio signál, resp. zvuk, prichádza vo forme zvukovej vlny.

Na obrázkoch dole je pre predstavu vyobrazená zvuková vlna v 1bit a 2bit kvalite.

 

Na ďalšom obrázku je analógový signál (červena farba), kódovaný do 4-bitových PCM digitálnych vzoriek (modrá farba); bitová hĺbka je 4bit, takže amplitúda každej vzorky je jednou zo 16 možných hodnôt. Každá vzorka znamená idividuálny zvukový záznam.

 

Súbor so 16-bitovou hĺbkou má 65 536 možných hodnôt. Tieto hodnoty sú prideľované čo najbližšie k originálnemu analógovému signálu. Analógový signál je spracovaný kvantovaním v A/D. Kvantovanie v jednoduchosti znamená konverziu analógového signálu (originál) na signál diskrétny v čase s diskrétnymi hodnotami. Hodnota každej vzorky signálu je reprezentovaná hodnotou, vybranou z konečnej množiny hodnôt (16bit = 65 536 možných hodnôt). Rozdiel medzi originálnym signálom, tzv. nekvantovaná vzorka a tým, ktorý previedol A/D prevodník, sa nazýva chyba kvantovania. 

 

 

Výstup z A/D je zvuková vlna, ktorá je iná ako originálny analógový signál, ale stále ide o hladkú zvukovú vlnu bez nejakých "schodíkov", ako niektorí výrobcovia zavádzajú pri prezentáciách svojich 24-bitových audio prehrávačov.

http://www.sony.com.au/microsite/hiresaudio/

Čo neznamená vyššia bitová hĺbka?

V prvom rade si povedzme, ako znie chyba kvantovania, tzv. quantization error? Táto chyba znie popri originálnom signáli ako bežný hluk, resp. šum, tzv. "quantization noise". Čím viac možných hodnôt máme k dispozícii, tým presnejšie A/D prevedie analógový signál. Mohli by sme povedať, že čím viac možných hodnôt, tým menšia chyba kvantovania a redukcia šumu/hluku v nahrávke.

Takže, rozdiel medzi 1, 2, … 16, 24 či dokonca 32-bitovou nahrávkou je množstvo šumu a nie množstvo detailov. Jednoducho si to môžete vyskúšať aj Vy doma v akomkoľvek programe na spracovanie zvuku. Preveďte si nahrávku na nižšiu bitovú hĺbku. Rozdiel budete počuť ihneď...

Čo však znamená vyššia bitová hĺbka?

Vyššia bitová hĺbka znamená vyšší dynamický rozsah. Dynamický rozsah je pomer medzi najmenšou a najväčšou hodnotou akejkoľvek  fyzikálnej veličiny. V hudbe ide o pomer extrémnych hlasitostí nejakého nástroja, časti, či celej skladby. Pri uchovávaní a prenose hudobného signálu sa ako dynamický rozsah označuje pomer najhlasnejšieho zvuku, ktorý sa dá bez skreslenia spracovať, k najslabšiemu, prípadne k úrovni šumu.

16bit =  max 96db

24bit =  max 144db

Ľudské ucho počuje 140db. Čo je zaujímavý údaj, ale skúsme si to predstaviť reálne. Tých 140db je približný pomer medzi zvukom, ktorý vydá špendlík zhodený zo stola a zvukom turbínového motora lietadla.

 

 

 

Prečo je 24bit audio pre mňa nepodstatné a strata času?

Skúmal som len využitie 24bit audia v prehrávaní, resp. počúvaní hudby. Nezaoberal som sa bližším využitím pre tých z Vás, čo hudbu tvoria!

Na základe uvedených skutočností som sa pustil do “testu”. Porovnal som preto kvalitnejšie a hlavne novšie nahrávky v 16-bitovej kvalite s 24-bitovými. Zistil som, že nepočujem žiaden šum, ktorý vyplýva z chyby kvantovania. Dokonca, aj keď som to vypeckoval na slúchadlách na maximum a počúval v noci v najtichšej miestnosti, nepočul som žiaden šum. Z toho vyplýva, že za takých bežných ideálnych podmienok som nepočul rozdiel v množstve šumu. Bežne počúvam hudbu pri zapnutej klíme v robote, alebo pri otvorenom okne doma, zapnutej práčke atď. …kde sa tá šanca počuť rozdiel rovná doslova nule.

Ale ako to je v praxi s dynamickým rozsahom? Ako som vyššie uviedol, 16-bitový súbor podporuje dynamický rozsah do 96db. Na internete som sa dozvedel, že ak by som chcel rozoznať najtichší zvuk/pasaž od najhlasnejšieho v nahrávke, ktorý by mal hodnotu 96db, musel by som počúvať minimálne pri hlasitosti 96db+, aby som to počul. 

Príklad, ak by som počúval 16-bitovú nahrávku vo väčšej knižnici s permanentným 30db hlukom, musel by som mať v hudbe najhlasnejší zvuk na úrovni hlasitosti zbíjačky +96db. Pri 24-bitovej nahrávke najhlasnejší zvuk by musel byť hluk na úrovni štartovacej rakety +144db. Nemusím, samozrejme, hovoriť o tom, že počúvať hudbu na takejto úrovni hlasitosti poškodí Váš sluch, alebo Vám exploduje hlava. Poznám ľudí, ktorí počúvajú na úrovni hlasitosti +80db. Dlhodobo počúvať na takejto úrovni, pre mňa osobne nie je vôbec príjemné.

Koľko db však majú realne nahrávky v dnešnej dobe? Väčšina nahrávok v dnešnej dobe má 24db. Dobrá nahrávka klasickej hudby má niečo okolo 60db.

 

Týmto skúmaním som dospel k názoru, že 24-bitový audio súbor s dynamickým rozsahom 144db je pre hudobné súbory nezmysel. Z toho celého vyplýva, že firmy, ktoré propagujú “čím viac bitov, tým viac rozlíšenia” to používajú iba ako marketingový trik.

 

Na záver by som sa chcel vrátiť k trom otázkam, ktoré som položil na začiatku tohto článku.

1.        Čo je "audio bit depth"?

2.        Čo znamená “higher audio bit depth”?

3.        Prečo je 24bit audio možno nepodstatné aj pre Vás a strata času?

Budem rád, ak sa k týmto otázkam vyjadríte v diskusii. Táto téma je čím ďalej, tým viac prepieraná aj v súvislosti s prevodníkmi (DAC), ktoré inštalujú výrobcovia smartfónov a tabletov. Všimol som si “tlak” užívateľov na výrobcov, aby upgradli tieto prevodníky aby podporovali 24-bitové audio. Treba si tiež uvedomiť, že nahrávka v kvalite 24bit je cca 5x väčšia ako 16bit. No ten rozdiel oproti 16-bitu by človek mohol počuť možno ak by počúval vo vesmíre, teda žiaden význam pre nás pozemšťanov.


Zdroje:

http://people.xiph.org/~xiphmont/demo/neil-young.html

http://xiph.org/video/vid2.shtml

http://www.sonicscoop.com/2013/08/29/why-almost-everything-you-thought-you-knew-about-bit-depth-is-probably-wrong/

http://www.head-fi.org/t/415361/24bit-vs-16bit-the-myth-exploded

http://en.wikipedia.org/wiki/Audio_bit_depth




 

Komentáre (50)
Ján Kurej
"poriadne hlasno" toto by som najviac zdvoraznil z Vasho komentu. Alebo pri max tichu na sluchadlach.
ddd
aby zachytil nejake rozdiely medzi 16 bitovym a 24 bitovym vzorkovanim, to by musel ist az za prach bolesti, haha . usny bubienok prasknuty, ale hlavne ze ten rozdiel zachyti !
Believeme
Zasadny rozdiel je uz len medzi dvoma DA prevodnikmi - napr. zvukovymi kartami pri reprodukcii toho isteho signalu; dokonca je rozdiel medzi prevodnikmi samotnymi bez akehokolvek predzosilnovaca; ako si mozes vobec dovolit tvrdit, ze medzi vzorkovanim nebude? Testoval si vobec niekedy na svoje asi nahluchle usi rozdiel medzi zvukom zosilnovacov, ci inych komponentov?
ddd
jezismarja, pokial tie prevodniky dosiahnu urcitu kvalitativnu uroven, a chyby prevodov nebudu zretelne pocutelne, tak nikdy nemozes povedat, ze je jeden prevodnik lepsi ako druhy. to, ze moze hrat kazdy inak je normalka. upravou povodneho signalu kludne dosiahnem to, ze 2 rozne prevodniky budu hrat rovnako ty tu vypustas neskutocne bludy v podobnom zmysle: ktora farba je lepsia ? modra alebo cervena?
Believeme
To je o tom, ze hovno rozumies, o com tocis. Rozdiel medzi prevodnikmi bol len v tom, ze jeden mal signal od USB po spracovanie rieseny metalikou a galvanickym oddelenim, dalsi bol komplet cely postaveny na optickom oddeleni, ziadna priama elektricka vazba. Oba pouzivali spickove prevodniky, jeden bol este prorotyp (ten lepsi) Rozdiel tam bol, sice badatelny len pri priamom prepinani jednej a tej istej skladby s rozdielom par sekund od seba a sustredenym pocuvanim, ale bol a to je vsetko, co sa k tomu da povedat. Upravou povodneho signalu dosiahnes leda tak hovno, duplom ty, co nemas sajnu o com splietas. Nedokazes vytvorit skreslenie, ked nema matematicky model toho, ako vznika. Ale to je tema mimo tvoje moznosti. To, ze ty si obmedzeny zabudeny a nahluchly neznamena, ze tam v tvojej bubline konci svet. No bohuzial pre teba nekonci, len zacina.
ddd
ved presne o to ide, co sa ti tu snazim cely cas povedat. pocutelny rozdiel iba sustredenym pocuvanim par sekund od seba . a na kieho boha ti ten rozdiel v praktickom zivote je? ked vyjdes z miestnosti, vratis sa a uz nie si schopny urcit, ktory prevodnik prave hra. nijaky matematicky model nepotrebujes. ten by si potreboval iba keby existoval jediny mozny sposob vytvorenia konkretneho zvuku. ty mozes identicke zvuky vytvarat tisickami roznych sposobov. nieco si nastuduj o aditivnej a subtraktivna synteze , lebo je evidentne, ze tak ako nerozumies co je dynamicky rozsah, nerozumies ani niektorym principom tvorby zvuku.
Believeme
Rozdiel sustredenim pocuvanim bol medzi SPICKOVYMI PREVODNIKMI. To je to, co sa tu tebe snazim povedat. To znamena, ze medzi zaznamom samotnym bude este vacsi. Hudba nie je urcena len na to, aby si ju pocul za jazdy v MHD, ale aj na to, ze si k tomu sadnes v obyvacke a nerobis nic ine, len pocuvas. Mat komponenty v spickovej kvalite znamena, ze si schopny reprodukovat skutocne to, co je zaznamenane a reprodukcny retazec si nevymysla. To nie je o jednom komponente, ale o vsetkych zaradom. Ty tu v diskusii placas bludy, ze nebude pocut rozdiel ani 22/8, co je totalny nonsens. Uz len preto, ze mas tvrdy orez na 11khz. Vetu o matematickom modeli si ani nahodou nepochopil, precitaj si to este raz. Co je dynamicky rozsah nemas sajnu ty a preto trepes totalne hovadiny, ze znizenim urovne signalu budeme mat stale rovnaky pocet urovni hlasitosti...no mozno tak u teba v detskej.
ddd
reprodukcny retazec si bude "vymyslat" vzdy , kedze ide o premenu jednotlivych druhov signalu a vzdy to bude na subjektivnom pocite, kedy posluchac bude povazovat dany zvuk za verny. "ze znizenim urovne signalu budeme mat stale rovnaky pocet urovni hlasitosti." kde som to preboha pisal? ja netvrdim, ze budeme mat rovnaky pocet hlasitosti. ja tvrdim to, ze maximalna a minimalna hodnota ostane ta ista, a zmeni sa prave len ten pocet hlasitosti medzi tymito dvoma urovnami lenze ked ten pocet nevies v realnom svete vyuzit, tak naco ti bude donekonecna ten dynamicky rozsah zvysovat a zvysovat?
Believeme
Toto napisal kto? pernikova jezibaba? >>"nikde nestracas ziadne decibely. mensi dynamicky rozsah znamena len to, ze mas menej huste vzorkovanie , ale tie najnizsie a najvyssie hodnoty zostavaju zaznamenane stale. akurat sa skracuje interval medzi susednymi hodnotami."<< Doucil si sa a uz zacinas klamat a prekrucat? >>>" vzdy to bude na subjektivnom pocite, kedy posluchac bude povazovat dany zvuk za verny."<<< - blud. Ked ti pustim hudbu z mobilu, bude to verne? asi ne,ze. Ked to pustim z veze Aiwa so superboom zvukom, bude to verne? asi ne,ze? ked to pustim na dajakom domacom kine, bude to verne? zase ne, ze? kedy to bude verne? No vtedy, ked to pustim na aparate, ktory si najmenej vymysla a na tom sa zhodne 11 z 10 posluchacov. Ten pocet vies v realnom svete vyuzit, pretoze 16/44.1 nikdy nebolo stanovene ako maximum, kde uz nikdy nebude treba viac, to si konecne UVEDOM. Samozrejme, ze existuje hranica, ked ziadne dalsie zvysovanie nema prinos, to je prave 24/96. V podstate by stacilo mozno aj 20/64 ale pointa technickeho standardu je ziskat aj "headroom", teda rezervu, pretoze sa to aktualnymi technologiami da. Predstav si, ze pocuje uz skreslenie zosilnovaca okolo 1%. To je -40dB pod uzitocnym signalom. A pocut to!
ddd
ahhha, tak my sa cely cas v podstate hadame na nejakej nepodstatnej veci. ty uznavas ze existuje hranica, za ktoru nema vyznam ist, len to nie je ten moj udaj. lebo som mal z toho taky pocit, ze ty za dostatocne nebudes povazovat nic. ja som nikde v diskusii netvrdil , ze high end nehra lepsie ako low end. ale od istej urovne kvality je to uz pre mna nepodstatne, ci mi skresli zosilnovac 1% alebo 1,1% . horsie by bolo keby skresloval trebars 10%
Believeme
Ano, isteze existuje hranica, ked dalsie navysovanie nic neprinasa. No nie je to vsak 16/44.1. Ano, je jedno ci kresli 1 alebo 1.1, oboje je zle, lebo to pocut. Mal by kreslit do 0.01%, optimalne tak 0.005%. Pri 10% THD sa zvycajne udava vykon zosilnovacov, najma, a sice takmer vylucne v komercnej sfere. Vtedy zosik uz skvrci, ale hluchoni to maju radi, najma v autach (kraksniach) takych vidno. A aj preto maju receivre 100W na papieri, i ked realne maju ledva 40Wrms.
ddd
lol, takze tie percusie sa z nahravky niekde vytratia, ked ju budem vzorkovat o trochu redsie ako dvd kvalita ? stavme sa o 10000 eur , ze nerozoznas na svojej vlastnej aparature so 100% uspesnostou, kedy hra 44,1/16 bit a kedy 96/24. ty by si to neurcil, ani keby som do povodnych zaznamov vobec nezasahoval, nieto keby som mal moznost obycajnej equalizacie hocikde v retazci pred samotnou repordukciou
MQ
"...hrat poriadne hlasno, tak ako na koncerte. Potom sa uvidi kde je dynamika hudby..." Tak toto bol skaredy vtip! Kvalitna dynamika hudby mi umoznuje pocut vsetko co si spominal (komplet orchester) aj pri beznej hladine zvuku (dokonca aj pri nizkej), nie len pri maximalnej hlasitosti! Tomu sa hovori "fanatik amater"!
Yes
Telo je zlozene z vody a pevnych casti (kosti), ked nehrajes hlasno telo nedostava poriadne feedback, len tolko k tomu je to aj o pocite, v sluchatkach to nikdy nedostanes. Tolko k tomu tichu. Inak bol si niekedy na koncerte vaznej hudby ake je hlasna aj ticha?
MQ
Kokoooos, tak cim dalej, tym vacsie perly! ;-) Ideme ohurovat skladbou tela a feedbackom z hlasnej hudby? Fajn. Ked uz spominas tie koncerty vaznej hudby, tak naposledy som bol na Londynskej filharmonii. Ze by som dostaval do tela davku hluku, sa povedat neda. Ze by to revalo na plne gule, sa tiez neda povedat, kedze je to filharmonia a ziadna elektronika, teda ani repraky tam akosi neuraduju.... A napriek tomu, sme s manzelkou mali fantasticky zazitok. Boli tam aj hlasne pasaze, aj tiche, ale o "feedbacku" tela to ani nesnivalo. Ked potrebujes na vychutnanie si kvalitnej hudby, feedback v podobe drnciaceho tela, tak si hluchy ako delostrelecky kon. To mozes ist na letecke dni a postavit sa za startujucu stihacku. Budes to mat rovnake, len trochu lacnejsie. My normalny ludia, potrebujeme a chceme, dostat zo sluchadiel kvalitne reprodukovanu hudbu. To len pubertaci potrebuju na zazitok z hudby, mat namontovane v aute basaky ako lavor, aby nadskakovalo cele auto. To ale neznamena, ze to je kvalita. Je to len pubertacky mozgotras, ktory ta casom prejde. Nic viac za tym nehladaj a za zlozenie tela, sa to ani nepokusaj schovat. Mozno medzi pubertakmi zabodujes, ale tu asi nie. Uz davno som sa pri tunejsej debate, tak dobre nepobavil. ;-)
ddd
sak on moze mat aj pravdu. co ked mu usny bubienok vytvara taky drnciaci prebudeny clipping , ktory vznika iba pri vyssej hlasitosti a ten mu sposobuje prijemne pocity :)
MQ
Vzhladom k tomu, ze som vyskusal a viem, tak aj viem o com pisem a stojim si za kazdym slovom. (mal som aj rovnako postihnuteho kolegu, tiez sa s nim nedalo bavit o nicom inom, ako o zvuku a chujovinach okolo toho, aj som si u neho nieco vypocul, ta "nepocutelna kvalita" za to naozaj nestala, bol velmi sklamany ;-) ) Ked si uz mam dat od niekoho poradit, tak su to prave nezavisle laboratorne testy. Tie jednoznacne dokazali, ze snilkovia tvojho razenia, funguju na placebo efekt. V slepom teste by si pohorel ako vsetci pred tebou. Bacha, netestuje sa na tvojej aparature, ale na laboratornej, na ktoru asi nenasetris za cely zivot. To len pre info. Ze nie si fanatik? Kazde jedno pismenko tvojho prispevku dokazuje pravy opak. A rovnako ako doteraz, aj teraz zabudas na to, ze nekvalitny sluch ma tak velka cast populacie, ze pre nich je vsetko to tvoje obhajovanie, len fantazirovanie a snivanie o woodoo, pretoze oni tie tvoje "mikro onanisticke detaily" celkom isto nezacuju. Ked sa ohanas prave nimi, tak si celkom cisty pacient, fanatik a otrok v jednej osobe. Priznat to nikdy nepriznas, ale si. Sorry. ;-) Preto stale trvam na tom, ze pre drvivu vacsinu populacie, je to absolutne nepodstatne. Tych niekolko otrokov a fanatikov, ako si ty, nestoji ani za zmienku. Vyhodit sialene peniaze za nieco, co nie su schopni pocut a ani vyuzit, je hlupost. Ze to ulahodi tvojmu egu moze byt pravda, ale to si len ty, nic viac a nic menej. Si len jeden zo 100 000 (skor jeden z 300 000), co je nic.
Ján Kurej
Co si myslite o pocuvani streamovanej hudby napr. Spotify, Google Play atp... v kombinacii s kvalitnym stereo aparatom sluchadla/repro. Ma to zmysel? Ja mam zatial nezaplateny profil (nizsia kvalita) a vyuzivam to zatial na spoznavanie novej hudby.
MQ
Zalezi od zariadenia, cez ktore ide stream a z ktoreho ide vystup do reprakov, sluchadiel. Ak je to mobil, tak pri rovnakej kvalite rovnakej skladby, mozes mat drasticky rozdielnu kvalitu. Pretoze mobily a ich vystupy, nie su povestne kvalitnym audio vystupom. Az na niekolko vynimiek. Ak je to pc, tak tam to plati rovnako. Az na to, ze pc uz vacsinou maju kvalitnejsi audio vystup. Zalezi aj od kvality streamu ako takeho. Ked tahas 64kbps MP3, tak z toho nevykuzli kvalitny zvuk ani Coperfield. Ale ak tahas 320kbps, alebo flac, tak to sa uz da povedat, ze je to ok. Samozrejme v kombinacii s dobrym audio vystupom z pc.
Broslowski
I keď som bol v minulosti zanietený audiofil, momentálne fičím výhradne na spotify :) Na bežný posluch to s prehľadom stačí
lithrai
Urcite to zmysel ma. Ak si platis premium ucet, mozes si hudbu ukladat do PC, sice najvyssia kvalita je 320kbps MP3, ale podla mna to uplne postacuje. Osobne nepocujem rozdiel medzi FLAC a 320kbps MP3. Relativne lacno, 5.99€ mesacne, sa dostanes k obrovskemu mnozstvo legalnej hudby.
Ján Kurej
Musim to vyskusat. Skusim si porovnat nahravky co mam na cd s tym co je na spotify. Diky.
lithrai
To sa neda takto porovnavat. Na CD mozes mat iny master ako maju v databazi na Spotify z toho isteho albumu. Moze sa to zvukovo odlisovat (cize takymto porovnanim sa moze stat, ze ti tvoje CD bude zniet lepsie ako ich MP3 a pritom to vskutocnosti upravovali dvaja zvukari).
ddd
to je takmer vylucene, kto by takyto remastering platil? ale ciste teoreticky sa to moze stat ... a dokonca sa moze stat aj to, ze ta mp3 bude hrat lepsie ako cd, ak by ten remastering spravil niekto sikovnejsi ako tu povodnu nahravku
Ethos
Jeden z najlepsich clankov na pc.sk K veci Toto 24bitove audio a vyssie VOBEC nie je urcene pre obycajnych domacich end userov ! 24 bit audio sa pouziva vyhradne len v studiach v kinach atd. 24bit audio je uplne zbytocne ak pouzivate format mp3 na hudbu ! Lebo mp3 je proste otrasna kvalita je to osekane audio cd ALE na pocuvanie hudby na sluchadlach velmi postacujuca Keby ste pustili mp3 na nejakom festivale na poriadnych reprakoch cez mixazny pult tak to bude zniet hrôzostrašne
ddd
ty v tom tiez nemas velmi jasno. ak v tych studiach a kinach nebudu ludia, ale nejake netopiere, az potom moze mat 24 bitove vzorkovanie vobec nejaky zmysel :) pri stratovej komprimacii budes pocut prilis velku kompresiu aj na chrastitkach od mobilu , nemusis to pustat do ziadnych poriadnych reprakov. casy, kedy bol problem prenasat kazdy jeden bit navyse, (a preto sa museli robit kompromisy) su uz prec, ale ten prechod zo stratovych formatov na bezstratove sa neudeje zo dna na den
Ethos
ty si asi chujko .. co ty trepes za pikkoviny ? vravel som JASNE ze toto sa vyuziva len v studiach v kinach ABY ten zvuk bol kvalitny ked sa reprodukuje vo velkych salach halach .. ty somar o akych netopieroch ty tu trepes .. keby ten zvuk bol jak po starom tak pocujes sum .. a nekvaitu praskanie etc. .. kriste preber sa !! predsa ludia ktory pojdu na festival alebo do kina ty hlupak ... aby ten zvuk bol riadne hlucny a cisty - pre ludii zobud sa pre ludiii na tvoje stuple sluchadla nepotrebujes 24 bit lebo ti to nikdy nezreprodukuje ..
ddd
preco tychto primitivov redakcia nemaze?
hifista
Mq - ty si strasne zakomplexovany ,vies ;-) , som ti pisal ze nemam predrazenu aparaturu, ze mam slusne hi-fi , ale ty my v kuse tvrdis, zeto nevyuzijem.., ze to nie je pocut a pod.., minule som cital o zostave za cca (komplet aj+ antivybracne stoliky) za 5 ml. Kc , no -tomu hovorim top end ,ale zaroven predrazene.., ale aj bugati je top (proste -vyskum+vyvoj+ materialy ) si vyziadaju svoje. pozri -ja som (aspon co sa tyka mojich financnych moznosti, zatial) za vodou ,da sa to tak povedat...., aj keby si kupil kabel 2x 2m za cca 22 000 € ,no co ? - je to top a za top sa plati, ci sa ti to paci ,ci nie.., mozes zavidiet, zavidim aj ja (ale v dobrom) ale s tym nic nespravis.., ako by som ti to povedal- bez referencnych kablov nemali moje repro taky zvuk ako teraz -nemali presne a hlboke basy, vysky neboli tak ciste.., proste vsetko..., detaily..., ja sa nemusim nikomu nikam tlacit.., a ani zavidiet.., a neni to ani psychoakustika, ci placeboefekt.., kable, interkonektory, power kable -vsetko ma taky zmasel ,ako hociktora ina cast aparatury.. end.. Ethos- citujem: 24 bit audio sa pouziva vyhradne len v studiach v kinach atd. -nesuhlasim s kinom -tam je strasne hnusny biedny zvuk ,prebasovany, prehuhlane vsetko.., bol som aj v imaxe aj inde, a je to bieda.., zvuk na urovni nejakej lacnejsej zostavy... citujem: eby ste pustili mp3 na nejakom festivale na poriadnych reprakoch cez mixazny pult tak to bude zniet hrôzostrašne -nesuhlasim - na festivale su väcsinou vyrabaci hlucku, maju tam PA bedne, hromotlky, aby prehucali dav ludi, nemaju ani take vybavenie ,ani kable ani nic... co pouzivaju hifisti... ,mozes tam pustit hoc aj vinyl ,cd, lossless format ,hocico - vysledok bude v podstate rovnaky..., dizeji ,rozne pop -spevacky, hi-hip-hop traperi ., -vsetko vyrabaci hluku...- na festivale je tolko ruchu ,sumu, pohybu ,ze aj keby tam bolo perfektna aparatura, tak ten bordel ,velka arena, ozvena, hluk ludi ,hocico -by to uplne zabil, a nepocul by si pomaly polovicu nahravky..., niet na to doma si pustit na kvalitnej aparature tu istu skladbu (prevdaze v dobrej dynamike) ,o si pocul na koncerte, vysledok ? -na nerozoznanie, -nielenze pocujes viac ,v klude na gauci,(relax) ale aj to inak znie, velakrat viac bavi hudba pustena doma, ako na koncerte -pretoze je nahrana v studiu , kde su na to prisposobene steny ,interier , maju tam malu miestnost oproti stadiu, a teda profesionalne sa nahrava.., (ked to nakoniec nezdrbu ,tak je to ok. -myslim zvukar), cize je to 100 a 1..., tolko k tomu z mojej strany, ako to vidim ja...,
ddd
lol, ty si strateny pripad, uvidim, ci bude mat MQ este chut pokracovat dalej, ja to vzdavam :)
hifista
napodobne- ,kazdy zije vo vlastnom svete ;-) ,ty mas urcite prehlad, vela si skusal, testoval, takze aj vies uricte patricne porovnat lacnu ,drahu a superdrahu kabelaz ,ze medzi nimi niet prakticky rozdielu :-D, mna lutovat nemusis, -lutuj radsej sam seba -ked si raz sam zaobstaras poriadnu zostavu pochopis.., zatial len keci...
ddd
ja hlavne zijem vo svete, kde sa napr. na obed neda zjest 110% z pridelenej obednej porcie :) studove monitory mam troje, zosilnovace dvoje, sluchadla asi 6 roznych druhov, lebo muziku tvorim. ale ty sa kludne nahanaj dalej za dokonalostou. mozno tvoja aparatura raz bude hrat lepsie ako povodny zdroj toho isteho zvuku v realnom case, hahaaaa .
hifista
-aby som ta uzemnil - velakrat ludia co robia hudbu , a TI co ju pocuvaju su 2 rozdielne tabory .. darmo mas to a to.., aj ludia co maju drahe aparatury ,niekedy nevedia co je ,,prava hudba´´ (to len na okraj) , nedajboze skladas komornu hudbu ,ty si si multiinstrumentalista :-D, a nakoniec -ako som pisal -mne jed jedno kto co ma, neviem ,preco sa tu hadame,..., zato ze niekto zacal mudrou vetou typu: (a zaroven to bola reakcia) Vsetko je to len marketingovy odrb a finta na tahanie penazi od fanatikov. Ci uz pozlatene kable, koncovky....alebo 24-xy bitova nahravka. Upsss ano, moja chyba. Koncovky a konektory samozrejme ano, ale kable nie. ------ vsetko to zacal najmudrejsi z najmudrejsich mudrlantov MQ, napisal taku blbost do neba volajucu (alebo skor do pekla) az to nie je mozne.., samo o sebe to je ubohe..., cize je uplne jedno ci dam medeny, kabel ,alebo zlaty, ci strieborny, -vsetko hra rovnako..., je to len marketing, lebo vsetky kovy maju rovnake vlastnosti ,a potom -este pisal - Medzi medenym kablom strednej a vyssej triedy a zlatymi-pozlatenymi/platinovymi, NIE JE REALNY ROZDIEL. JE TO POTVRDENE REALNYMI LABORATORNYMI TESTAMI! -cize je to fakt ,jedno ,ja si asi pojdem do najblizsej elektro predajne ,kupim si klasicku medennu dvojlinku a svoj high-end kabel vyhodim do kosa., -presne na toto som reagoval, na MQ, ked nevies citat ddd, alebo to nevies pochopit, tak radsej teda lutuj sam seba.., ja nemam s nicim problem..,
ddd
hifista, to je uplne jedno, ci sa jedna o popularnu alebo artificialnu hudbu, akonahle jednotlive zdroje zvuku zmixujes, uz sa jedna o jednu spolocnu masu a ludske ucho to tak vnima. high endisti nechapu zakladne principy na rozdiel od tych, co sa tvorbou hudby blizsie zaoberaju. ak ja v miestnosti buchnem na bubienok a moja aparatura dokaze tento zvuk zaznamenat a zreprodukovat tak, ze ho vnimam ako totozny s povodnym zdrojom , co tu preboha este chces na aparature vylepsovat? ta aparatura tam moze akurat pridat nejake farby, ktore vnimas ako prijemne a mas subjektivny pocit, ze je to nejake vylepsenie. ved ja sa nehadam v tom, ze sum suciastok moze byt pre ludske ucho prijemny a vytvara teplo, ale potom sa na to uz neda pozerat ako na totoznu reprodukciu vzhladom k povodnemu zdroju zvuku. presne ten isty sum mozem primixovat do zaznamu povodneho zdroja a reprodukcia bude potom taka ista. ak ti 22 tis eurovy kabel zmeni charakter a farbu reprodukovaneho zvuku, presne ten isty vysledok mozes dostat upravou zaznamu a to uplne zadarmo, pokial mas s masteringom dlhorocne skusenosti.
hifista
ddd- citujem: presne ten isty sum mozem primixovat do zaznamu povodneho zdroja a reprodukcia bude potom taka ista. ak ti 22 tis eurovy kabel zmeni charakter a farbu reprodukovaneho zvuku, presne ten isty vysledok mozes dostat upravou zaznamu a to uplne zadarmo, pokial mas s masteringom dlhorocne skusenosti. -no ale prepac, fakt valas :-D ja nechcem ,aby my nieco menilo zvuk , ty si v kuse myslis, ze Ja nechapem, ale bude to opacne.... -nahravka musi byt nahrana co najkvalitnejsie a ulozena co najkvalitnejsie ,a nechem na nej nic menit, a kabel je ten co ovplyvnuje.., svojim zlozenim, svojou konstrukciou a kvalitou, kvalitny kabel ,ako som pisal -by NEMAL existovat (v podstate je to tak) , no a presne o to ide -spravit tak konstrukcne kabel ,aby toho dosiahol -aby bol co najmensou ,,prekazkou´´ ,cize ,,NEBOL´´.... neviem ,ako ti to mam este napisat..., proste kable co dokazu ,,zmiznut´´ a byt neutralne stoja.., a MQ to nevie prehltnut ,proste ako som citoval jeho pismo...( ze to nema zmysel) a ty bud budes proti ,alebo pre, alebo to vyskusas.., sice neviem, ake monitory mas, ake sluchadla (a patricny zosik) a co tak filtracnu listu ,alebo pracku +power kabel ?! -vela ludi to podcenuje ,zostavu ako celok posunie o niekolko levelov vyssie ,by si otvaral usta a nastavoval usi.., có to spravy.(ale to len tak na okraj..) a aj kvalitny prud vycisteny od bordelu este zlepsi (a potom sa az ukaze ) pravy potencial kablu...., holt je to beh na dlhu trat..., ;-)
ddd
hifista, ty si fakt neuvedomujes ako si vedla, ale aj tak sa dobre s tebou diskutuje, len sa nad tym vsetkym zamysli, co pisem :) ak mam doma aparaturu, ktora verne zaznamenava a reprodukuje vsetky zvuky a ruchy v jej blizkosti, tak naco sa mam pachtit za niecim inym a skusat kable, , filtracne listy a podobne marketingove kraviny? jednoducho to vnimam ako 100% stav a neda sa dosiahnut vernejsia reprodukcia ako je verna. ked ti dam do ruky 3 cukriky, tak ty proste nedokazes z tej ruky zjest 4, pokial ten jeden cukrik neukradnes z ineho zdroja :) jednoducho zosilnovace, prevodniky reproduktory tvoria elektronicky obvod, a ked ten obvod zostrojis tak, ze zlozenie kabla bude rapidne ovplyvnovat vysledny signal, tak je jasne ze budes vymenu kabla pocut. ale v praxi su tie obvody zostrojené tak, ze vplyv kabla je 0,0000000001% a ten kabel moze byt tvoreny kludne aj z najvzacnejsieho kovu, ktory sa nachadza len na jupiteri , aj tak ten rozdiel pocut nebudes. samozrejme, ze kazdy reproduktor, kazdy zosilnovac, kazdy prevodnik hra inak, ale ciste teoreticky ty dokazes namixovat kazdy jeden zvukovy zaznam tak, aby hral na rozlicnych aparaturach uplne rovnako. staci ti poznat, ako sa ta aparatura chova a podla toho dokazes prislusne prvky zaznamu bud potlacit alebo zvyraznit. ty pochop konecne, ze ak nejaky koncert bude zaznamenavat , mixovat a mastrovat niekto, kto zvukarine rozumie, tak jeho 128kbps empetrojka bude na low ende zniet omnoho lepsie ako nakvalitnejsi zaznam od babraka aj keby bol prehravany na najdrahsom high ende na svete. na high endovych vystavach som bol a neviem z coho tam mam akoze padnut na rit. tie najdrahsie zostavy nehrali lepsie . hrali iba kazda inak.
ddd
hifista, predsa to len s tebou skusim naposledy .) tu sa nikto s tebou neprie, ze ten 22 tisic eurovy kabel moze vylepsit vysledny zvuk. ale pochop, ze ten isty kabel moze kludne zhorsit celkovy zvuk v aparature, ktora by bola odladena pre ine zlozenie kabla. jednoducho, sa tu deje premena digitalneho signalu na elektronicky a kazda jedna suciastka elektronickeho obvodu ma nejaky vplyv na vysledok. ale nikde nie je napisane, ze totozny vysledok by si nedostal aj keby si niekde v obvode umiestnil suciastku za 50 centov. samozrejme, ze high end znie lepsie ako low end, lebo sa v tom sprtaju ludia , ktori robia so zvukom cely zivot. lenze ked uz prekrocis urcitu hranicu objektivnej kvality, tak uz nikdy nemozes prehlasit ze nejaka 5 milionova zostava hra lepsie ako 10 tisicova, lebo to bude vzdy len v rovine subjektivneho pocitu z vysledneho zvuku. takyto pohlad na high end je zdravy, ale to, co predvadzaju vacsinou highendisti je snobizmus a ich totalna hlupost vymyta marketingovymi kravinami
Pjetro de
Fajn clanok, ale pre mna osobne nic nove. Inak keby autor clanku pocuval hudbu v hlasitosti 80+ dB a boli sme susedia v panelaku, prisiel by som ho navstivit s nozom v ruke. "Treba si tiež uvedomiť, že nahrávka v kvalite 24bit je cca 5x väčšia ako 16bit". Hlupost. Ked sa logicky zamyslim, tak to je 1,5 nasobok. Nebude to nahodou tym, ze tie 24bitove bludy su v nejakom formate bezstratovej kompresie na rozdiel od stratovej kompresie, ktora vladne 99,999% multimediam? Cele je to len o digitalizacii analogoveho signalu (vlny). Ked si to predstavim v suradnicovej sustave, tak jemnost delenia vzhladom na os Y je oná bitova hlbka a jemnost delenia vzhladom na os X je vzorkovacia frekvencia. Jednoducho 1 sekunda je pri 16bit a 44,1 kHz rozdelena na 44100 casti na osi X a 65535 casti na osi Y. Vznikne nam akasi "mriezka" 44100x65536 do ktorej mozme "nekraslit" 1-sekundovy usek signalu/vlny. V IT nie je nic spojite, ale vsetko je diktetne, preto to treba kvantifikovat a mrte malych kuskov. "V skratke, dohodli sa, že na záznam hudby úplne stačí 16bit a 44 100Hz". Ano dohodli sa, ale tie cisla si nevycucali z prsta. Uz predtym bolo zname, ze pri prevode do digitalnej podoby je potrebna ako vzorkovacia frekvecnia cca 2-nasobok tej frekvencie, co pocuje ludske ucho (20-22 kHz). Dohodli sa aj na 73 minutach audio-kapacity CD. Tych 73 minut si tiez nevycucali z prstu.
ddd
parada, cela problematika objasnena v 4 odstavcoch. len ja mam taky dojem, ze tomuto ziadny high endista neporozumie a bude stale tvrdit, ze on pocuje aj 100 bitove vzorkovanie, ak si k tomu zakupi aparaturu za 35 milionov eur, haha
Ján Kurej
Sem tam pocuvam na 80+, ale na uzavretych sluchadlach ;-). Tu velkost resp ake miesto zaberie na hdd 24bitova nahravka som porovnaval s tym, co mam doma. Mne to vyslo priemerne cca 5x. Netvrdim, ze to je pravidlo. pretoze nemam zasa tych nahravok tolko, aby som natom nejak trval... Ohladne toho, ze preco sa dohodli, nacom sa dohodli z akeho dovodu, tak ja som to len velmi skratene/okrajovo spomenul v clanku. Dalo by sa o tom aj viac napisat, ale tento clanok by mal viac ako 4 normostrany. Inak dakujem za koment.
ddd
to , kolko miesta na hdd zaberie 24 bit navyse oproti 16 zavisi od formatu , v ktorom zaznam exportujes a od kvality resamplingu ten 1,5 nasobok, ktory spominal pjetro, je nieco ine mam taky pocit , ze ty este stale nechapes rozdiel medzi akustickym tlakom a dynamickym rozsahom digitalneho signalu. teba stale myli to, ze aj jedno aj druhe sa udava v decibeloch, ale spolu to absolutne nesuvisi. ja som to v praxi sice nikdy neskusal, ale myslim si, ze keby si kludne vzorkoval signal aj 12 bitmi , ani tak by si ziaden rozdiel v kvalite nepocul.
Ján Kurej
Ale citoval vetu z clanku, kde som myslel kolko zaberie 24bit na disku MB a kolko 16bit ;-). Skusil by si zopar vetami vysvetlit, aky je rozdiel v konecnom dosledku medzi tymito dvoma velicinami, ktore su udavane v rovnakych jednotkach? (nemyslim graficky rozdiel zvuku a hluku)
ddd
ja nie som tak dobry vo vysvetlovani, tak iba laicky narychlo. podrobnejsie si to dohladas na wikipedii :) decibel nie je absolutna jednotka, ale pomerna medzi dvoma hodnotami. ty hocijaky jav mozes blizsie opisat bezrozmernymi jednotkami ako nejaka hodnota v rozsahu od najnizsej moznej hodnoty po najvyssiu. priebeh toho javu moze byt linaerny , ale aj exponencialny. a ked je exponencialny , tak jeho hodnotu urcis v decibeloch. cize ak povies, ze nieco ma hodnotu X dB, musis upresnit ku comu sa to vztahuje. vacsinou sa to v praxi vztahuje k intenzite akustickeho tlaku, ale moze sa to vztahovat k hocicomu. v podstate si mozes zobrat napr. hocijaky meraci pristroj , kde nemusis poznat absolutne hodnoty nejakej veliciny, ktoru meria , ale vies ze zmera nejaku najnizsiu hodnotu a najvyssiu hodnotu a ak priebeh nejakeho javu medzi tymi hodnotami bude logaritmicky, tak hodnotu budes udavat v decibeloch. cize ty mozes mat kludne rozsah nejakej hodnoty digitalneho signalu od 0 do 50 dB , ale tato hodnota vobec nesuvisi s hodnotami udavanych v dB pri intenzite hluku akustickeho tlaku. cize, ty ak si das sluchadla na usi , tak je problem zistit, kedy to opoveda tym 80 dB udavanym ak hodnota pre intenzitu hladiny hluku. to proste nesuvisi, kedze su to vsetko relativne hodnoty.
Ethos
ste ako male deti sa predbiehaju kto vie viac .. ste traapny .. proste ajtak budete vyuzivat mp3 a tym to hasne .. 44kHz 256kbps..
Believeme
Radsej sa viac nezamyslaj, lebo co vyrok, to perla. Co perla, to ho... Zaznam nie je len16bit a 24 bit -> 24/16=1.5. Zaznam je 44100/16bit a 96000/24bit, co znamena datovy tok 1411200bit/s a 4608000bit/s stereo. Samo osebe to predstavuje asi 3.3x nasobne viac dat pre nekomprimovany datovy tok. Samozrejme, priama umera v tom v realnom zazname nie je, FLAC je komprimovany format a preto rozdiel velkosti nahravok je kedy ako - 3-5x vacsi. Predstava jemnosti v mriezke je uplne zla, takto to nefunguje ani nahodou.
redy
Nazov clanku je zavadzajuci trocha. Ak je dobra nahravka je jedno ci je konvertovana do 24 alebo 16bit, clovek rozdiel nemoze pocut. 24bit audio urcite ma zmysel, dolezite je povedat, ze je to hlavne pri nahravani ale takmer vobec pri reprodukcii. Cim vyssie rozlisenie pri nahravani tym maju sirsi pracovny priestor smerom dole do 16bit 44.1KHz a to sa podpisuje na kvalite vyslednej nahravky aj ked nakoniec bude "len 16bitova". "The tracks recorded at full signal level sound largely identical, whether recorded at 24 bit or 16 bit. However, the tracks recorded 40 dB down are very different. Most important is how usable the low level 24 bit signal is after normalization. It is definitely noisier than the full gain recording but it held up quite well. The 16 bit recordings highlight how important recording full scale digital is in a 16 bit environment." "Most people do find that 24-bit working enables greater headroom margins without noise penalties, and that in turn makes recording less stressful and mixing rather easier. Personally, I can see no negative side to recording at 24-bit, and only positive benefits." "In a 24-bit system, you don’t need to record the levels super-hot, because your signal is not nearly as likely to drop down into the noise floor. This leads to better sound quality, less noise, and less stress when recording."
Believeme
Clanok je prilis laicky a vyklada technicke okolnosti nepresnym az mylnym sposobom. Ak mame zaznam 44.1kHz 16bit, to neznamena, ze mame 65536 vzoriek na zaznam. Mame ich 32768 pre kladnu a 32768 pre zapornu polvlnu sinusu. To vsak mame v celom dynamickom rozsahu 96dB. Kedze moderna hudba sa mastruje na cca dyn. rozsah 10dB, to znamena, ze 86dB je pre nas nevyuzitych. Zaroven to znamena, ze z 32768 vzoriek pre jednu polvlnu sme pouzili realne len cca 341 vzoriek od 0dBFS po -10dBFS, vsetko ostatne je "skryte". Zrazu sa pred nami otvara zmysel, preco je zaznam s vyssim rozlisenim lepsi. Je uplne zavadzajuce mysliet si, ze navrh 44.1/16 z roku 1980 je navzdy dostatocny. Treba si uvedomit, ze kapacita CD vo vtedajsej dobe bola revolucna; v case ked salove pocitace mali HDD velkosti jednotiek GB a rozmery chladiciek, PC mali HDD velkosti len desiatok MB, bolo CD a opticky zaznam nieco prevratne. Navrh red book preto pocital s logickym obmedzenim a nepredstavoval absolutnu dogmu a absolutny vrchol kvality. Vyssia frekvencia vzorkovania znamena, ze mame pre 1 frekvenciu viac ako 2 zaznamy o jej povodnom tvare; to nam umoznuje presnejsie reprodukovat konkretne frekvencie a teda nejde len o dosiahnutie horneho frekvencneho maxima. Ako uz niekto spomenul, realny a teoreticky dyn. rozsah nie je to iste. Teoreticky dyn. rozsah CD je 96dB, realny vsak okolo 83dB. Tak ako pri 24/96, kde maximum je sice 144dB, real sa vsak pohybuje do 125dB prave z dovodu prace s desatinnou ciarkou, kde existuje obmedzenie a zvysne vypocty sa mimo rozsah vypoctu jednoducho zaokruhlia. Dalsia zasadna chyba clanku je chapanie kvantizacneho sumu. To nie je doslovny sum, ze v sluchadlach budeme pocut šššššššššščščšččšššš, ale predstavuje to stratu - rozdiel medzi povodnym analogovym zaznamom a digitalnym zaznamom.
ddd
ty v tom mas tototalny chaos . nikde nestracas ziadne decibely. mensi dynamicky rozsah znamena len to, ze mas menej huste vzorkovanie , ale tie najnizsie a najvyssie hodnoty zostavaju zaznamenane stale. akurat sa skracuje interval medzi susednymi hodnotami. to skracovanie intervalu ti moze byt ukradnute pokial je dostatocne huste, lebo ludske ucho ho nezaznamena ty mas bludnu predstavu, ze pri mensom dynamickom rozsahu sa odpili spicka alebo spodok signalu, ale takto to nefunguje. pre teba plati to iste co pre autora clanku. nemiesaj tu dynamicky rozsah cd s dynamickym rozsahom akustickeho tlaku. to absolutne spolu nesuvisi. je uplne jedno, ci je navrh 44/16 z roku 1980 alebo z roku 2090. ludske ucho by muselo prejst totalnou evoluciou , aby to vzorkovanie prestalo byt dostatocne ten priklad so zobrazovacou frekvenciou televizora je tu namieste. ked sa dnes vyrabaju 100 Hz monitory, tak o 50 rokov vyhlasis , ze je to zastarale a zacnes vyrabat 200 Hz telky? a pre koho? pre vcely, ci netopiere?
Believeme
Porovnanie s telkami hovori o tom, ze hovno rozumies, o com splietas. 200Hz na telke neznamena, ze sa obraz vzdy 200x vykresli, ale ide o spracovanie obrazu, kde je telka schopna 200x za sekundu poslat na zobrazovaci pixel iny signal. Sice ludske oko dokaze vnimat len cca 25obrazkov za sekundu (tolko maju aj filmy, snad to vies), stare CRT monitory museli mat minimalne 60Hz prekreslovanie neprekladane, aby obraz neblikal; vacsie rozmery od 17" vyzadovali aj 75Hz. LED televizor vsak neblika, lebo nemusi nic opakovane prekreslovat, jeho obraz je staticky dovtedy, kym dojde k zmene obrazoveho bodu. Dynamicky rozsah nema nic s hustotou vzorkovania, ta je urcena frekvenciou 44100Hz., co znamena, ze mas bordel este aj v terminologii a nevies sa vyjadrovat. Dynamicky rozsah predstavuje FIXNU skalu a vzdialenost medzi dvoma urovnami hlasitosti NEMOZE byt raz vacsia a raz mensia, ako si to ty hlupo predstavujes. Signal nahraty s urovnou 10dB, co znamena -86dBFS az -96dBFS znamena iba 3413 vzoriek pre dynamiku. Proste o tom hovno vies.
ddd
pocuj ty sa uz taky narodil? si vobec schopny premyslat v relativnych hodnotach? pre porovnanie prikladu je tu absolutne nepodstatny technicky postup javu zobrazovania. podstatny je tu fakt, ze ci sa bude cely snimok alebo pixel zobrazovat 200x alebo 300x za sekundu , tak nepostrehnes absolutne ziaden rozdiel. podobne ako vzorkovaciu frekvenciu digitalneho signalu mozes mat kludne aj 4578MHz ak to technologia umozni, bude ti to na jednu vec, ktora zacina na velke H. ja nemam bordel v pojmoch. nemam otvorenu odbornu literaturu, ked pisem prispevky, ale na rozdiel od teba tomu rozumiem. dynamicky rozsah nepredstavuje ziadnu fixnu skalu. ak je dynamicky rozsah 16 bitoveho digitalneho vzorkovania 96dB a 24 bitoveho 144dB, tak to absolutne neznamena ze je to taky isty rozdiel ako medzi intenzitou akusickeho tlaku zbijacky a turbinoveho motora. jednoducho to spolu absolutne nesuvisi. dB je bezrozmerny udaj, nemozes len tak drisnut, ze sa mastruje na 10dB , pokial neupresnis k comu sa to vztahu. ja ti mozem kludne napisat bez upresnenia, ze mastrujem na 100 dB a pokial neupresnim k comu sa to vztahuje , budem mat takisto pravdu dynamicky rozsah si mozes urcit z cohokolvek, co ta len napadne. napr. si mozes urcit dynamicky rozsah svojho potenciometra hlasitosti na zosilnovaci. a ak ho budes digitalne vzorkovat 16 bitmi , tak jeho dynamicky rozsah bude 96 dB. ak 24 bitmi , tak 144dB. to ale neznamena , ze nebude hrat rovnako nahlas pri maximalnej urovni. a pritom ta uroven bude v prvom pripade 96 dB a druhom 144dB a bude to hrat uplne rovnako nahlas. proste zakazdym udaj v dB musis vyspecifikovat, ku comu sa vztahuje. a prave kvoli tej specifikacii vzniklo pomenovanie ako dBFS, ale stale sa jedna o bezrozmernu jednotku. ty nemas absolutne jasno v tom, preco je 0 dBFS (ktoru ja slangovo volam ako digitalnu nulu) najvyssia mozna hranica digitalneho signalu a preco nie najnizsia , lebo ti to v tom odbornom clanku nenapisu.
Pridať nový komentár
TOPlist