Voyager 1 práve klope na bránu medzihviezdneho priestoru

Čo zaregistrovala sonda Voyager 1 vo vzdialenosti približne 18.4 miliardy kilometrov od Slnka? 

Naozaj ďaleko. Ďalej než sa čokoľvek iné stvorené ľudskou rukou kedy dostalo. Takmer tri krát tak ďaleko ako je od Slnka vzdialená explanéta Pluto. Práve tam sa teraz nachádza vesmírna sonda Voyager 1. V tejto oblasti, 18 miliárd kilometrov od Slnka Voyager 1 zaznamenal rýchly nárast intenzity takzvaného galaktického kozmického žiarenia a rýchly pokles v intenzite anomálneho kozmického žiarenia. Oboje zaznamenal na jednom mieste, a intenzita galaktického kozmického žiarenia pri ďalších meraniach v nasledujúcom období ostala takmer nezmenená. Prejdime si čo to znamená a prečo to môže byť historický okamih. 

Galaktické kozmické žiarenie, nedajte sa popliesť slovom žiarenie v názve tvoria v skutočnosti častice, najmä protóny. Názov žiarenie mu ostal z čias keď sa ešte nevedelo aké je jeho skutočné zloženie. Jeho zdrojom nie je Slnko, prichádza z medzihviezdneho priestoru. Tam sa jeho intenzita nemení, po veky je v okolitom medzihviezdnom priestore rovnaká. 

Zo Slnka do okolitého priestoru uniká takzvaný Slnečný vietor. Prúd nabitých častíc, plazma pohybujúca sa rýchlosťou stoviek kilometrov za sekundu. Nesie so sebou aj magnetické pole Slnka. Pohybuje sa nadzvukovou rýchlosťou. Rýchlosť zvuku je v rôznych prostrediach rôzna, pre medzihviezdne prostredie vyplnené Slnečným vetrom je rýchlosť zvuku čosi pod 100 kilometrov za sekundu. Slnečný vietor a s ním aj magnetické pole sa takto šíri do okolitého prostredia pričom naráža na materiál medzihviezdneho prostredia. Vytvára tak v okolí Slnka magnetickú bublinu, ktorú nazývame heliosféra kde dominuje magnetické pole Slnka. Čím je slnečný vietor ďalej, čím je  bublina väčšia tým menším tlakom pôsobí na medzihviezdny materiál. V oblasti kde sú oba tlaky porovnateľné Slnečný vietor skokovito spomalí z nadzvukovej na podzvukovú rýchlosť. Ide o takzvaný terminačný šok, rázovú vlnu oddeľujúcu médium pohybujúce sa nadzvukovou a podzvukovou rýchlosťou.

Ak je médiom vzduch v našej atmosfére tak môžeme príklad terminačnej vlny vidieť pri lietadle či rakete prekonávajúcich rýchlosť zvuku. Ak je médiom plazma Slnečného vetra tak ide o Terminačný šok. Voyager 1 terminačným šokom preletel v decembri 2004 a vstúpil do oblasti kde sa Slnečný vietor pohybuje podzvukovou rýchlosťou a postupne spomaľuje. Stále však nejde o medzihviezdny priestor. Do toho vstúpime až v momente keď slnečný vietor spomalí na nulovú rýchlosť a cez hranicu nazývanú heliopauza prejdeme do medzihviezdneho priestoru.

Tvar heliosféry osvetľuje misia IBEX, viac v článku Polmalšie Slnko, než sa doposiaľ myslelo

Vnútri heliosféry, čím sme bližšie k Slnku, tým menej galaktického kozmického žiarenia nájdeme. To v heliosfére interaguje so slnečným vetrom ktorý ho vynáša von z heliosféry. Častice galaktického kozmického žiarenia odlíšime od častíc slnečného vetra či ostatných častíc zo Slnka podľa ich energie. Je omnoho väčšia než pri časticiach pochádzajúcich zo Slnka. To Voyager  pri svojej ceste k hraniciam heliosféry očami svojich detektorov videl. Pri prechode heliopauzou by mal Voyager zaregistrovať rýchly nárast intenzity galaktického kozmického žiarenia na takmer konštantnú hodnotu za heliopauzou. A presne to Voyager 1 zaznamenal 25. augusta minulého roka.

Zaznamenal tiež pokles takzvaného anomálneho kozmického žiarenia. Opäť na tom istom mieste a taký aký by mal byť zaregistrovaný pri prechode heliopauzou. Anomálne kozmické žiarenie sa odlišuje od galaktického zložením a nižšími energiami. Vzniká v heliosfére ionizáciou neutrálnych atómov slnečným UV žiarením a následným urýchlením vo vonkajšej heliosfére.

Obe tieto merania, prezentované aktuálne v odbornom článku v magazíne Geophysical Research Letters spolu s meraním z predcházajúceho obdobia ukazujúceho nulovú rýchlosť slnečného vetra naznačujú, že Voyager 1 prekonal 25. augusta minulého roka heliopauzu a vletel do medzihviezdneho priestoru. Po prvý krát máme možnosť sledovať podmienky v medzihviezdnom priestore. 

Pravda, len v prípade ak to medzihviezdny priestor naozaj je. Je možné aj to, že ide o oblasť za heliopauzou, s magnetickým poľom spojeným s magnetickým poľom medzigalaktického priestoru o ktorej sme doteraz nevedeli. Voyager 1 bude fungovať ešte približne 13 rokov, počas ktorých preletí ďalších približne 6 miliárd kilometrov. Ak počas nich zaznamená zmenu orientácie magenetické poľa do smeru medzigalaktického magnetického poľa, tak budeme vedieť, že už naisto je v medzihviezdnom prostredí. 

Nech je to tak či onak, Voyager 1 je po svojej ohromnej viac než 35 ročnej ceste v oblasti kde ešte nikdy nik nebol, v úplne novom prostredí posielajúc na Zem, vzdialenú viac než 18 miliárd kilometrov, unikátne informácie.  

Voyager 1

Voyager 1, jedna z dvoch prieskumných sond NASA odštartovala 5. septembra 1977 na takzvanú Grand Tour misiu. Obe sondy pri nej mali využiť mimoriadne zriedkavú konšteláciu vonkajších planét Jupitera, Saturnu, Uránu a Neptúnu, pri ktorej je možné ich jedným letom smerom von zo Slnečnej sústavy navštíviť len s pomocou gravitačných korekcií dráhy a minima paliva všetky. A tak sa aj stalo, Voyager 1 navštívil Jupiter a Saturn, Voyager 2 Jupiter, Saturn, Urán a Neptún. Bol to mimoriadny úspech, ktorý pokračoval letom oboch sond do vonkajšej Heliosféry.

Komentáre (8)
felipe25
Jedno sa mi nepaci... Tato sonda ma podla info tu: http://sk.wikipedia.org/wiki/Voyager_1 strasne zastaralu techniku atd. Napriek tomu sa cudujem, ze Voy1 bol v roku 1977 schopny poslat vyfotenu snimku na zem. Aku techniku malo USA v tych rokoch, ked vedelo na taku dialku poslat fotku? Ale nie o to mi ide primarne. Myslim, ze sme od tohto roku nic podobne zo Zeme nevypustili, a to mame moderne pristoje, uplne inu techniku, no napriek tomu v tejto oblasti stagnujeme. V podstate opustenie slnecnej sustavy Voyagera1 bude pre ludstvo znamenat velky skok, pretoze to bude prvy objekt vyvinuty ludmi, ktory realne opusti slnecnu sustavu. UZ sa nevie hybat pokial viem, leti len zotrvacnostou. No je mi divne, ze nic podobne- ziadny podobny projekt sa nerobi. Pritom technika ktora bola v 1977 a ktora je teraz je uplne na inej urovni. Je to podla mna skoda. Podla mna je tazke skumat vesmir, z udajov starych 30rokov - z pristrojov sondy. Ale tak, USA radsej zbroji na Zemi, ako objavovat vesmir :(
Frosty
ta snad neveris ze USA ma technologie ktore sa k ludom dostanu az o 200 rokov neskor..
felipe25
Nie, o 200rokov urcite nie :) Ale Ty si mozes kupit megafotak s 36x optickym zoomom, zatial co oni cez satelit vidia kto sa kde pohybuje a vedia ho sledovat. Pytam sa, aky zoom maju "zariadenia" v druziciach USA? :)
ZoranICS
Zasadna otazka je ci by si dal za ten "fotak", teda, lepsie povedane za ten "zoom" 50-60.000.000$. Ak mas take love, nech sa paci, Zeiss, Leica alebo niekto iny ti ten "zoom" vyrobi na tvoju poziadavku. Ak mas dalsich par sto milionov na vlastny satelit, tak si s nim budes moct obzerat baby na Sirave cez svoj vlastny zoom. Zobud sa! Nic take nemaju k comu by si sa aj ty nemohol dostat ak by si mal na to taky ramec.
Michal Bajánek
bohuzial namesto toho aby sme objavovali, tak nicime. appolo, voyager to boli ganialne projekty ktore nas posuvali v pred technologicky. Dnes radsej budu vyvyjat raketu ktoru nezameria nepriatelov radar. Skoda
felipe25
Tak tak, presne tak.. :( Sak ale ked nahodou dojde k dacomu inemu z vesmiru, alebo sa zrazu objavi nieco co bude ohrozovat zem - asteroid, a podobne, a my budeme mat stale vesmirne moznosti vyvojovo v plienkach, potom si svet uvedomi, ze najprv sa trebalo zabezpecit alebo vyvijat cokolvek tam hore, ako riesit co moze Iran, co nemoze Irak a podobne. Viem ze to stoji obrovske miliony, ale podla mna ziadny dolar dany na vesmirne programy nieje chybou.
kramer
Dočkajte len sem dôjde vladimir+ a on vám to všetko vyvráti aký dôkaz majú vedci že existuje medzi hviezdny priestor lebo len elektrostatický náboj dokáže čary lebo on je reinkarnovaný Tesla :)
Shatterhand
Akurát že Tesla sa rozumel tomu čo robil a +vladimir je len kus absolútneho nevzdelanca a ignoranta.
Pridať nový komentár
TOPlist