Odlesňovanie je podozrivé, že prispelo k tajomnému kolapsu mayskej civilizácie pred viac ako 1000 rokmi. Nová štúdia poukazuje na to, že vyrubovanie lesov zničilo zásoby uhlíka v tropických pôdach polostrova Yucatán na dlhú dobu potom, ako boli starobylé mayské mestá opustené a lesy sa vrátili späť.
Zistenia zverejnené v časopise Nature Geoscience poukazujú na to, aká dôležitá je pôda a zaobchádzanie s ňou pri určovaní budúcich úrovní skleníkových plynov v atmosfére planéty.
Ako ukázal predchádzajúci výskum, Mayovia začali hospodáriť približne pred 4.000 rokmi a rozširovanie poľnohospodárstva a budovanie miest nakoniec viedlo k rozšírenému odlesňovaniu a erózii pôdy. Čo je v novej štúdii najviac prekvapujúce je to, že pôdy v regióne sa úplne nezotavili a stále sú oblasťou so zníženou hladinou uhlíka aj po tisícročnom zalesňovaní, hovorí geochemik z McGill University Peter Douglas, vedúci autor nového článku.
Ekosystém sa "zásadne zmenil"
"Keď dnes idete do tejto oblasti, veľká časť z nej vyzerá ako hustý, starý porast dažďového pralesa," hovorí Douglas. "Ale keď sa pozriete na ukladanie uhlíka v pôde, zdá sa, že ekosystém bol zásadne zmenený a nikdy sa nevrátil do pôvodného stavu."
Pôda je jedným z najväčších skladov uhlíka na Zemi, ktorý obsahuje najmenej dvakrát toľko uhlíka ako dnešná atmosféra. Napriek tomu vedci nedostatočne rozumejú, ako sa uhlíkové zásobárne - nádrže v pôde menia počas intervalov dlhších ako desať rokov. Nová štúdia, spolu s ďalšími nedávno publikovanými výskumami, naznačuje, že tieto zásoby uhlíka sa môžu dramaticky meniť v časových intervaloch, ktoré trvajú celé storočia alebo dokonca tisícročia.
Na preskúmanie týchto dlhodobých účinkov, Douglas a jeho spoluautori skúmali sedimentové jadrá extrahované z dna troch jazier v Mayských nížinách južného Mexika a Guatemaly. Výskumníci použili merania rádioaktívneho izotopu uhlíka, ktorý sa časom rozpadá, na určenie veku molekúl nazývaných rastlinné vosky, ktoré sa zvyčajne skladujú v pôde dlhší čas, pretože sa pripájajú k minerálom. Potom porovnali vek molekúl vosku s vekom fosílii rastlín uložených v sedimentoch.
Tím, ktorý zahŕňal vedcov z Yale University, ETH Zurich, Florida University a University of Wisconsin-Superior, zistil, že akonáhle starí mayovia začali odlesňovať krajinu, vekový rozdiel medzi skamenelinami a rastlinnými voskami sa zmenil z veľmi veľkého na veľmi malý. Z toho vyplýva, že uhlík sa skladoval v pôde oveľa kratšie.
Projekt vychádzal z výskumu, ktorý urobil Douglas pred niekoľkými rokmi ako doktorand v Yale, s použitím molekúl rastlinných voskov, ktoré umožňovali sledovať zmenu klímy ovplyvňujúcu starých Mayov. Ďalšie práce iných výskumníkov objavujúce sa v tom čase naznačovali, že tieto molekuly môžu byť dobrým markerom zmien úrovne hladín uhlíka v pôde. "Keď sme tieto veci spojili, uvedomili sme si, že tu existuje dôležitá databáza, ktorá sa vzťahuje na staré odlesňovania a ich vzťahu voči zmenám v zásobe uhlíka v pôde," vysvetľuje Douglas
Ochrana starých tropických lesov
"Toto ponúka ďalší dôvod - ktorý je potrebné pridať k už tak dlhému zoznamu - pre záchranu zostávajúcich oblasti starých rastúcich tropických lesov na svete," hovorí Douglas. "Mohlo by to mať aj dôsledky pre to, ako navrhujeme veci ako uhlíkové kompenzácie, ktoré často zahŕňajú opätovné zalesňovanie, ale v plnej miere nezodpovedajú dlhodobému ukladaniu uhlíka." (Uhlíkové kompenzácie umožňujú spoločnostiam alebo jednotlivcom kompenzovať ich emisie skleníkových plynov zakúpenie kreditov z environmentálnych projektov, akými je napríklad výsadba stromov.)
Technika, ktorú používajú výskumní pracovníci, bola vyvinutá až nedávno. V nasledujúcich rokoch by bolo "vhodné analyzovať tropické lesy v iných oblastiach sveta, aby sme zistili, či minulé ľudské odlesňovanie a poľnohospodárstvo ovplyvnili globálne zásoby uhlíka v pôde," hovorí Douglas. "Veľmi ma zaujíma aj aplikácia tejto techniky v regiónoch s permafrostom v Kanade, aby som zistil, čo sa stalo s uhlíkom uloženým v permafroste počas predchádzajúcich období zmien klímy."
Financovanie tejto práce bolo poskytnuté čiastočne U.S. National Science Foundation a Talianskym ministerstvom životného prostredia.
Článok: “A long-term decrease in the persistence of soil carbon caused by ancient Maya land use", Peter M. J. Douglas et al, Nature Geoscience, published Aug. 20, 2018. DOI: https://doi.org/10.1038/s41561-018-0192-7
Zdroj: mcgill.ca
Pridať nový komentár