Novo objavené zoskupenie 73 kvazarov v ranom vesmíre meralo 4 miliardy svetelných rokov.
Najväčšou známou štruktúrou v súčasnom vesmíre je Sloanova veľká stena objavená v roku 2003. Ide o vlákno galaxií s dĺžkou 1.4 miliardy svetelných rokov, vzdialené od Zeme 1 miliardu svetelných rokov. Ukazuje sa, že v histórii vesmíru existovali aj väčšie štruktúry.
Zoskupenie kvazarov LQG U1.27 bolo trikrát dlhšie. Potrebovali by ste letieť 4 miliardy rokov rýchlosťou svetla aby ste preleteli medzi jeho najvzdialenejšími koncami. To je 1600 krát ďalej než je od Zeme vzdialená najbližšia špirálová galaxia Andromeda. Takouto veľkosťou spytuje takzvaný kozmologický princíp, podľa ktorého je vesmír vo veľkých merítkach homogénny a izotropný. Inak povedané, ak sa pozriete na vesmír z dostatočnej diaľky tak bude v ľubovoľnom smere vyzerať rovnako. U1.27 je možno príliš veľký na to, aby kozmologický princíp naozaj platil. Dôsledkom kozmologického princípu je aj tvar vesmíru. Ak kozmologický princíp platí, tak sú možné len určité tvary vesmíru. Ak neplatí, budú sa meniť naše predstavy o vesmíre.
Ak by ste veľké zoskupenie kvazarov (large quasar group skrátene LQG) U1.27 umiestnili do kocky, tak by jej strana mala 1.63 miliardy svetelných rokov. To je neuveriteľný objem 4.33*10^27 kubických svetelných rokov. Jeho červený posun je 1.27 to znamená, že jeho svetlo k nám putovalo 9 a pol miliardy rokov.
Kvazary sú mimoriadne svietivé aktívne jadrá veľmi vzdialených mladých galaxií. V ich jadre je supermasívna čierna diera. Plyn v jej okolí padajúci do čiernej diery sa zohrieva a žiari vo forme úzko smerovaných výtryskov žiarenia. Čierna diera v mladej galaxii tak zapáli kvazar.
Zdroj : arxiv.org/pdf/1211.6256v1.pdf
Pridať nový komentár