Spoločnosť chce za pár rokov dosiahnuť to, o čo sa snažia vedci už desaťročia.
Súkromný start-up Helion si trúfa dosiahnuť prelom vo vývoji fúznej energie. Spoločnosť, podporovaná investormi ako Sam Altman a Peter Thiel, verí, že do roku 2028 spustí funkčný fúzny reaktor. Hoci ide o ambiciózny cieľ, Helion stavia na odlišnom prístupe, než aký využívajú iné projekty, vrátane rozsiahleho medzinárodného projektu ITER.
Jadrová fúzia, pri ktorej sa spájajú atómy vodíka a vzniká hélium, je považovaná za "svätý grál" zelenej energie. Tento proces je bezuhlíkový a neprodukuje dlhodobý rádioaktívny odpad, čo ho odlišuje od súčasných jadrových elektrární. Fúzne reaktory by navyše mohli produkovať dostatok energie pre menšie mestá. Problémom však je, že doteraz sa nikomu nepodarilo vyvinúť fúzny reaktor, ktorý by produkoval viac energie, než spotrebuje. Projekt ITER, do ktorého sú zapojené viaceré krajiny, čelí neustálym odkladom a jeho spustenie sa očakáva najskôr v roku 2034.
Helion sa spolieha na inovatívny prístup. Väčšina experimentálnych reaktorov využíva magnetické alebo inerciálne zadržanie plazmy, aby ju dostatočne zahriala a vyvolala fúznu reakciu. Helion však upúšťa od parnej turbíny a využíva palivo (deutérium a hélium-3), ktoré je vstrekované do reaktora v tvare presýpacích hodín. Plazma je následne zahrievaná a formovaná magnetmi do tvaru "donutu". Tieto "donuty" sú vystreľované proti sebe rýchlosťou až 1 milión míľ za hodinu (približne 1 609 000 kilometrov za hodinu) a stláčané magnetmi, čím sa dosiahne teplota 100 miliónov stupňov Celzia potrebná pre fúziu. Vznikajúca energia je potom zachytávaná priamo ako elektrina, čím sa obchádza parný cyklus. Hoci Helion už dosiahol sľubné výsledky v malom meradle, stále čelí výzvam pri škálovaní tohto procesu a udržaní stabilnej reakcie. Spoločnosť tvrdí, že jej reaktor siedmej generácie, Polaris, je už v prevádzke, no zatiaľ neposkytla žiadne konkrétne výsledky.
Zdroj: Engadget,
Zdroj obrázku: Perplexity AI,
Pridať nový komentár