Prečo mi neodpisuje na email? Nový výskum možno napovie

 
Štúdia z Viterbi School of Engineering vysvetľuje prečo na odpoveď čakáte príliš dlho. S odpovedaním si dávajú načas najmä ženy a starší užívatelia.

Výskum publikovaný v časopise Evolutions of Conversations in the Age of Email Overload vypracoval doktorandský študent Farshad Kooti v spolupráci s profesorkou Kristinou Lermanovou a výskumnikmi z Yahoo. Ide o najväčší výskum správania užívateľov na prijaté emaily aký bol kedy vykonaný.
 
Sledovaním užívateľov výskumníci zistili, že na to ako rýchlo vám adresát odpovie vplývajú faktory ako vek, objem emailov ale aj načasovanie. Ak váš cieľ zasiahne email v nevhodnej dobe môžete mať smolu a nikdy vám neodpíše. Podľa výskumu však až 90% ľudí odpisuje do 1 či 2 dní. Polovica respondentov odpovedala na email do 1 hodiny. Odpovedi sú najčastejšie venované 2 minúty.
 
Vek je taktiež kľúčovým faktorom pri rýchlosti odpísania. Mladší ľudia majú tendenciu odpisovať rýchlejšie, píšu však krátke správy. V prieskume odpisovali najrýchlejšie teenageri, ktorí v priemere odpísali do 13 minút. Ľudia vo veku 20-35 rokov odpisujú zvyčajne do 16 minút, 35-50-roční užívatelia majú dobu reakcie 24 minút a užívatelia starší ako 51 rokov odpisovali priemerne do 47 minút. Taktiež sa ukázalo, že ženám trvá asi o 4 minúty dlhšie kým odpíšu.
 
Rozhodujúcim prvkom je aj zariadenie, z ktorého má email vyliezť. Užívateľom, ktorí pracovali na notebooku trvalo 2x dlhšie, kým na email zareagovali v porovnaní s tými, ktorí používali smartfón.
 
Pozoruhodná je tiež dĺžka emailov. Ako sa totiž ukázalo, najbežnejšie sú emaily s iba 5 slovami. Viac ako polovica z týchto krátkych správ obsahuje menej ako 43 slov. Iba 30% emailov má v texte viac ako 100 slov.
 
Výskumníci tiež dokázali odhaliť, že sa konverzácia blíži ku konci. Spočiatku dialógu sú totiž emaily pomerne kvetnaté a ľudia sa snažia odpovedať podobne dlhými emailmi aké prijali. Keď sa však dĺžka skracuje na pár slov znamená to, že užívateľ už čoskoro vôbec neodpovie.
 
Záplava emailov vie potrápiť aj skúsených užívateľov a je logické, že ovplyvňuje tempo akým odpisujeme. Mladší ľudia sa s hromadou správ vyrovnávajú väčšinou tak, že odpovedajú rýchlejšie, ale krátkymi emailmi, no staršie ročníky to riešia tak, že na niektoré emaily jednoducho neodpovedajú.
 
Na základe výskumu boli vydané aj nejaké odporúčania aby ste zvýšili svoju šancu na odpoveď. Podľa vedcov sa emailom ľudia venujú viac počas pracovného týždňa ako cez víkend. Tiež sa ukázalo, že ráno je vhodnejšia doba na písanie emailu ako večer.
 
Zdroj: eurekalert
 
Komentáre (5)
Qubo456
zase idú peniaze do pičovín !! skvelééé už len ten nadpis mi zdvihol tlak !!
chroch
Robil to doktorand (ak vieš kto to je) a je to zmysluplné. Naprílad informácia o priemernej dĺžke emailu ma prekvapila. Výsledky podobných štúdií využívajú napr. tvorcovia programov, rozhraní, dizajnéri. Keď sa idú robiť chodníky, najprv by sa malo sledovať kadiaľ prirodzene ľudia chodia a tam vybetónovať a nie vybetónovať nevhodne dopredu, aby potom ľudia chodili cez trávu. Na podobných štúdiách sa vypracováva aj plán MHD.
Pjetro de
Na to kadial maju viest chodniky ti netreba sledovat ludi, ale vidiet urbanisticku zastavbu (budovy, zelen) a pouzit mozog. Ludia si veci prirodzene zjednodusuju a nikto nebude chodit po odvesnach trojuholnika, ked moze ist po vyslapanon chodniku v trave ako po prepone. Cim vacsi trojuholnik, tym je to vyraznejsie. Ani na MHD nepotrebujes ziadne experimenty, iba logiku a mozog. Tych 30-50 tisic ludi z nejakeho velkeho sidliska na periferii mesta sa nejako do centra dostat musi. Casy/grafikon MHD sa riadi logikou a teoriou optimalizacie (teda aspon by sa mal). Potom viem, ze v rannej spicne medzi 6:30 a 8 a poobednej spicke medzo 15 a 17 musia chodit spoje 2x castejsie. Dalej - trasa spojov by sa zasa mala riadit napr. teoriou grafov, ale nic nie je taj jednoduche a cistokrvne. Treba sa riadit aj urbanistickou zastavbou. Ta hovori ze zastavku treba tu a tu a tu a trasu viest tadeto, pricom teoria grafov sustredena napr. na NAJKRATSIU TRASU vravi nieco uplne ine. Pri MHD nejde vylucne o najkratsie spojenie zaciatocnej a konecnej stanice cez ulice. Cele sa to moze potom doladit a dostelovat podla situacie. To vsak chce statisticke sledovanie. Nic z tohoto ti vsak nepomoze pri vyskume e-mailov. Tam treba len dlhe pozorovanie a nic ine ti nepomoze, pretoze tie udaje nijako inak nenazbieras. Teoriou grafov si svoju trasu moze optimalizovat akurat tak postarka (keby to vedela), ale nie MHD a ani vyskum mailov.
tvoja mama.
Nech idu peniaze kdekolvek nikdy sa mat lepsie nebudes.
A to ma byt na…
Treba robiť hodnoty a tvoriť, to je pravda, ale určite táto blbosť nestála milión. Neboj, nebolo to tak veľa, že by sa ti ušlo.
Pridať nový komentár
TOPlist