Microsoft chce skladovať dáta v DNA. Až miliarda terabytov v 1 grame

 
Microsoft kupuje 10 miliónov DNA reťazcov aby skúmal možnosti skladovania dát v DNA. 1 gram DNA totiž dokáže poňať až 1 zetabyte informácii.

Spočíva budúcnosť úložných techník v DNA reťazcoch? Možno áno a Microsoft je rozhodne ochotný skúmať túto možnosť. Preto od start-up firmy Twist Bioscience plánuje nakúpiť 10 miliónov DNA reťazcov, aby bližšie zistil aké možnosti ponúkajú pre skladovanie binárnych dát. Hustota DNA reťazcov totiž s obrovským náskokom predstihuje všetky moderné úložiska a 1 gram DNA dokáže v sebe uchovávať až 1 zetabyte dát (1 miliardu terabytov). DNA je tiež veľmi odolná. Nájdené DNA reťazce staré tisícky rokov boli spoľahlivo prečítané a pre dáta by tak DNA reťazce poskytovali výbornú ochranu.
 
 
Niet sa čo čudovať, že vzhľadom na tieto parametre je DNA lákavou možnosťou pre dlhodobé archivovanie údajov. Keby to však bolo tak jednoduché a lacné, už dávno by sme v datacentrách a cloudových službách používali DNA. Problematickou činnosťou je čítanie a zapisovanie dát do a z DNA. Zapisovanie dokáže vykonať spoločnosť Twist Bioscience s pomocou špeciálne vytvoreného DNA reťazca vyrobeného zariadením, ktoré firma vlastní. Jeden bázový pár tejto custom-made DNA sekvencie stojí asi 10 centov, no firma dúfa, že sa cenu podarí časom zraziť na 2 centy. 
 
Čítanie sa robí pomocou genetického sekvenčného spracovania pričom cena tohto aktu za posedných 20 rokov výrazne klesla a v súčasnosti je možné čítať dáta z DNA asi za $1000. Napriek klesajúcim cenám je nasadenie pre komerčné použitie stále vzdialené veľmi ďaleko. Už minulosti však bolo demonštrované, že ukladanie dát a ich následne čítanie z DNA funguje. Microsoft tieto správy potvrdzuje a hovorí, že pri testovaní s Twist Bioscience bolo možné úplne prečítať dáta enkódované v DNA. Ak by cena tejto technológie klesla ešte viac, jedného dňa by DNA mohla nahradiť pevné disky v dátových centrách pre archiváciu.
 
 
Komentáre (3)
Pjetro de
Ale ten den je velmi daleko, kedze aj pri 2 centoch za bazu (2 bity) to mame vyse 8 bilionov centov a teda 80 miliard dolarov za jediny terabajt. To by bol dost drahy terabajt. No a v skutocnosti je obrazok dezinformujuci a zavadzajuci, atomy tam nie su jak take polystyrenove mini-gulicky (a toboz nie na palickach). Z atomarneho pohladu to vyzera TAKTO: http://avl.ncsa.illinois.edu/wp-content/uploads/2010/02/dnaComp.jpg (to celkom nalavo) alebo http://mappingcompanysuccess.com/wp-content/uploads/2008/01/dna.jpg
pe3kx
pokial tomu spravne rozumiem dna ma 4 pismenka TCGA a mozu sa parovat iba TA a CG teda na prenos informacie mi staci iba polovica struktury a druha je doplnena automaticky + miesto dvoch bitov su 4 (namiesto 1,0 je TCGA) otazka znie napriklad pri prenose dat cez internet by sa teoreticky dalo preniest iba 50% dat? a zbytok by sa doplnil automaticky? a miesto dvoch bytov 4 to by mohlo tiez znamenat redukciu prenesenych dat o dalsich 50%? alebo zle pocitam a naopak by to navisilo pocet prenesenych dat?
Aaa
O com sa tu pise :-) ?
Pridať nový komentár
TOPlist