1. Domov
  2. Budeme ťažiť na asteroidoch?

Budeme ťažiť na asteroidoch?

Drahé kovy a minerály na Zemi je čoraz ťažšie nájsť. Ich ďalšími zdrojmi  v možno nie až tak vzdialenej budúcnosti môžu byť asteroidy.

Zem je už ťažbou prevŕtaná krížom krážom a tak sa nemôžme čudovať, že nájsť nové ložiská je čoraz ťažšie. Ťažba pri väčšine surovín neklesá a tak sa pri jednotlivých surovinách blíži moment od ktorého bude ťažba už len klesať. Okrem známeho a často diskutovaného ropného vrcholu, sú na obzore maximá ťažieb ďalších surovín. Najbližšie sú tie patriace minerálom a vzácnym kovom. Zároveň sa nám technológie vyvíjajú míľovými krokmi. Už nie je ďaleko doba, keď aj ťažba na asteroidoch bude možná a s nárastom a nedostatkom niektorých surovín aj výhodná. Hovoríme však skôr o dekádach ako pár rokoch. Nemožné to ale nie je.

Asteroidy sú doslova jackpotom pri ďalších surovinách. Ide o hory vzácnych kovov, ktoré nás míňajú preletiac viac či menej ďaleko okolo Zeme a stále prichádzajú nové. Existujú také, čo sa skladajú zo železa a niklu. Napríklad asteroid 16 Psyche sa skladá prevažne zo železa a niklu. Váži 2x10^16 ton, čo je asi 50 tisíc krát viac ako je súčasna ročná ťažba železnej rudy na Zemi. Železo z asteroidu Psyche by nám pri zachováni súčasnej ťažby vystačilo na desaťtisícky rokov. Psyche je príliš ďaleko a je veľmi ťažký, no omnoho ľahšie asteroidy prelietávajú v menších vzdialenostiach od Zeme. Ako príklad slúži nedávno objavený asteroid 2012 DA14, ktorý má priemer približne 30 metrov a jeho cena je odhadovaná až na  20 triliónov dolárov. Otázkou je, ako sa k nemu dostať.

Súčasné technológie ťažbu na asteroidoch neumožňujú a bude ich treba výrazne vylepšiť, aby mohli reálne fungovať aj vo vesmíre. Ak technológie dosiahnu štádium, že ťažba na asteroidoch bude možná, je treba ešte vyťažený materiál dostať späť na Zem.  

Ďaľším zdrojom materiálov sú kométy z vody, prachu a organických materiálov. Je otázkou či na asteroidoch alebo kométach budú len ťažobné stroje, alebo aj obsluhujúci personál.

Ak vezmeme do úvahy, že kométy ale aj asteroidy obsahujú vodu a kyslík, je možné vytvoriť podmienky na výrobu palív aj pre život. O ťažbu na asteroidoch sa už teraz zaujímajú minimálne dve spoločnosti. Ide o Planetary Resources a Deep Space Industries, ktoré majú v pláne vyslať na asteroidy roboty, analyzovať vzorky a dopraviť ich na Zem. Do pár desiatok rokov by sme mohli mať zopár asteroidov, na ktorých by mohla začať ťažba. Je ťažko odhadnúť kedy sa tieto vízie naplnia. Až dokáže prvá ťažiarska spoločnosť na takomto projekte zarobiť, nový Klondike nik nezastaví.


Zdroj: phys.org

Tagy zaujímavosti vesmír
Komentáre (31)
passco
11.1.2015 - 19:48
Ja mam nápad.. Vyslať sondu, ktorá upevní na metoerite, na rôznych miestach trysky a nasmeruje šuter na zem.. Ten dopadne na zem a hurá môžme ťažiť :D
MQ
11.1.2015 - 20:57
Mas tam niekolko problemov. Prilis maly suter, ti zhori v atmosfere. Prilis velky, to tu poriesi tak, ze ho sice budes mat na zemi, ale nebude ho uz mat kto spracovat, lebo akosi zlikviduje vacsinu ludstva. No a taky akuratny, narobi tiez poriadny bordel....vies co, nebabri sa s tym a flakni o zem nieco naozaj poriadne, nech je sranda. Napriklad to zelezne cudo 16 Psyche, to by som si sadol do prvej rady, do ruky pivko a cakal by som na tu supu. Vyparil by som sa skor, ako by to stihli zaznamenat moje nervove zakoncenia, takze by som nic necitil. (mimochodom, opravte si v texte: nie "asi 50 tisícina súčasnej..." ale "asi 50 tisic nasobok..." )
Immo
11.1.2015 - 23:41
Dinosaury vymreli a také ľudstvo (všetko organické) pre trochu železa by nemuselo byť ďaleko od toho, keby dopadol tak veľký objekt na Zem :D
antirasista
12.1.2015 - 00:07
A ten šuter dopadne na zem a trošku nám to tu rozryje :D navrhujem ich potom nasmerovávať na blízky východ a afriku :D :D
Rorschachius
12.1.2015 - 10:43
už tento rok štartuje NASA misiu, ktorá má pritiahnuť na obežnú dráhu menší asteroid, ku ktorému bude letieť na svoj prvý ďaleký pilotovaný let loď Orion cca v roku 2021. malo by ísť asi o cca 7m / 500t vážiaci asteroid, na ktorom by si otestovali jednak možnosti ťažby, tak aj možnosti odvrátenia prípadnej hrozby pre Zem.
anonym
12.1.2015 - 10:57
Ano? Ako sa vola ta misia?
MQ
12.1.2015 - 11:14
Nasiel som to za 15 sec. Som si isty, ze ty to zvladnes v este kratsom case. (to aby si nekladol zbytocne otazky, na ktore poznas odpoved, nabuduce ho mozno opravis bez zbytocnych reci) ;-)
anonym
12.1.2015 - 11:49
Tak povedz ktora misia NASA k asteroidu startuje tento rok. Na ktorom nosici? :)
MQ
12.1.2015 - 12:14
Neviem preco by som ti mal davat odpoved, ktoru si zarucene dokazes najst aj sam (a ktoru uz pravdepodobne aj poznas)? To mas co za napady? Akoze ty budes davat zbytocne otazky a niekto sa bude zaoberat a stracat cas tym, aby ti dal odpoved? Ak sa chces hrat na skusajuceho, skus to medzi seberovnymi na pieskovisku. Alebo chod ucit. Tam sa budes moct s otazkami, na ktore vies odpoved, odbavovat na studentoch. Tu s tym akosi nemas sancu....
anonym
12.1.2015 - 13:46
Ziadna NASA misia k asteroidu, ktora by ho mala zachytit tento rok nestartuje. Ak startuje tak daj dokaz :) Ste popleteni a este sa tu aj rozculujes, upokoj sa ;)
obhajca
12.1.2015 - 14:40
A ty sa tu na co hras. Normalne sa ta to opytal. Namiesto tvojej extremne "vtipnej" a ukazkovo povysujucej sa odpovedi si mu sem mohol hodit link. Kedze si taky odbornik tak by ti to zabralo tych 15 sekund. A nie ho tu zosmiesnit. Ak si tak zaneprazdneny naco sa obtazovat s pisanim odpovede, ktora teba vykresluje ako uzastne zdatneho a jeho ako neschopneho lenivca, ktory si nie je schopny nieco vyhladat na internete. Si obycajny pózer. Vies, nabuduce mu radsej pomoz a daj mu sem tu spravu, namieto utahovania si z neho. Urcite by si mu spravil radost, a sebe usetril cas vymyslamin "napaditej odpovede". A mozno by si mal z toho aj ty doby pocit, ak by sa ti podakoval.
MQ
12.1.2015 - 15:16
Nikto ho nezosmiesnuje, zosmiesnil sa sam. Taku odpoved by som mu nenapisal, keby nebolo viac ako zjavne, ze si robi kozy (co naslednou odpovedou len potvrdil). Places pekne, ale na nespravnom hrobe.
anonym
12.1.2015 - 15:58
Ty si sa zosmiesnil. Ziadna taka misia NASA neexistuje.
Terradyn11
12.1.2015 - 15:17
pravdu mas, taktiez by si tu informaciu dokazali lahsie precitat aj ostatny diskuteri. Ale to obmedzencovi s poruchou osobnosti nevysvetlis. Lebo on si potrebuje nieco dokazovat, kedze sa citi menejcenny...
atilahun
12.1.2015 - 21:00
rusi majú nerast. na 150 r
etpozemstan
12.1.2015 - 00:00
nuž paráda, skôr než asteroid vyhubí na zemi život, vyťažíme ho do úplného zmiznutia :) a takto zabijeme dve muchy jednou ranou. Myšlienka je ale jednoduchšia ako jej realizácia. A ak by sa to začalo realizovať, o 200 rokov bude zem väčšia a ťažšia možno aj o 12%. Ktovie ako na to bude reagovať zemské jadro :) snáď sa jeho rotácia nespomalí :) aby sme náhodou tí, čo sa nepripútajú o zem, neodleteli do vesmíru :)
buko1
12.1.2015 - 06:37
Ale to predpokladá že všetko čo sa vyťaží skončí na Zemi.... Čo ale nemusí byť pravda a materiaĺ sa použije na výstavbu objektov na obežnej dráhe zeme, na mesiaci, na marse a inde v Slnečnej sústave....
MQ
12.1.2015 - 08:21
Pritazlivost bude fungovat aj bez uplnej rotacie zemskeho jadra. Vacsie a hmotnejsie objekty, budu vzdy pritahovat tie mensie a menej hmotne. Nebude to sice na takej istej urovni, ako bude, takze nikto nepriputany o zem neodleti do vesmiru. Len lietadla a rakety by lahsie startovali a potrebovali by na prekonanie pritazlivosti menej energie. . Vacsim problemom po zastaveni rotacie jadra, by bola strata elektromagnetickeho ochranneho pola zeme, ktore je generovane prave vdaka rotacii zemskeho jadra. Bez tej ochrany by sme boli vystaveni priamemu vesmirnemu ziareniu a vsetkym slnecnym erupciam. A to by uz bol iny pruser, nieco take by sme urcite nerozdychali.
Pjetro de
12.1.2015 - 08:57
To bude tym, ze mysleli 50000-nasobok a napisali 1/50000-nasobok.
Pjetro de
12.1.2015 - 08:56
2x10^16 ton asi nebude iba 1/50000-tina rocnej tazby Fe rudy (ktorej by sa tak rocne vytazilo az 10^21 ton rocne). V absolutnom protiklade s tym je tvrdenie dalsej vety, ze by nam to stacilo na desiatky tisic rokov, cim bolo mienene zrejme tych 50 tisic rokov. Asi bolo myslene 50tisic-nasobok, a nie 1/50tisic-nasobok, cili 1/50tisicinu.
Pavol Bobik
12.1.2015 - 09:36
Pravda, opravene.
Lyzicka
12.1.2015 - 11:10
nie je problem vo vesmire tazit, problem je vyuzit to natazene... dotiahnut asteroid na obeznu drahu a tam ho spracovat je relizovatelne... ale zatial neprakticke. kym nebude dostupna lacna doprava zem-orbit a orbit-zem tak to tak aj zostane... technologia na spracovanie rudy je je tazka a vytrepat ju na orbit by pri sucasnych technologiach stalo neskutocne prachy... po spracovani rudy sa treba nejak zbavit odpadu, na orbite ostat nemoze... dalsie prachy spracovanu rudu doviezt z orbitu by pri sucasnych technologiach stalo neskutocne prachy... vyuzitie rudy na orbite by bolo najekonomicjesie, ale aby malo zmysel ju vyuzivat musel by orbit byt viac vyuzivany... a to sa nestane hadajte do kedy? dokym nebude lacnejsia doprava zem-orbit a orbit-zem.
Pjetro de
12.1.2015 - 15:26
AK UZ (este raz AK UZ) je ruda (alebo nebodaj cely asteroid) na orbite Zeme, tak tam moze bud cakat, kym ju dopravime na povrch Zeme, alebo ju spracovavat na orbite Zeme. Ale http://sk.wikipedia.org/wiki/Spracovanie_železa ... vháňaním horúceho vzduchu do pece... - to sa robi dost blbo vo vesmire (ci uz na orbite Zeme, alebo nebodaj 3-4 AU vzdialenom asteroide), kde by sa vzduch musel priviezt ...aby mohol reagovať s kyslíkom zo vzduchu... - detto ... pri ktorej sa železo taví a steká na dno odkiaľ sa... - to ide dost blbo bez gravitacie ze ano, tu by bolo treba simulovat, napr. rotaciou ...vzniká troska, ktorá pláva nad vrstvou roztaveného železa... - detto ...K získaniu 100 ton železa je potrebných 190 ton železnej rudy, 100 ton koksu a 50 ton vápenca. Súčasne vznikne 50 ton strusky... - to vsetko by bolo treba privazat a odvazat ...Najlacnejší spôsob výroby ocele spočíva vo vháňaní vzduchu do roztaveného železa, čím väčšina uhlíku vytvorí s kyslíkom nachádzajúcim sa vo vzduchu oxid uhličitý... - detto dost blbo realizovatelne bez vzduchu AVSAK doprava milionov/miliard/bilionov ton rudy (alebo celeho asteroidu) na povrch Zeme (z orbity Zeme) nie je o nic jednoduchsia.
Lyzicka
14.1.2015 - 09:16
hm... netusil som, ze pomocnych latok je treba az tolko... ale to iba zdoraznuje to co som uz napisal. klucovym prvkom je lacna doprava zem-orbit a naspat.
Terradyn11
12.1.2015 - 15:14
Dostat ho na zem? A to je problem? A kde? To je ten najmensi problem, ved sondy posielame do vesmiru uz skoro 50 rokov s tym, ze sme ich vedeli nasmerovat na drahu dlhu niekolko astronomickych jednotiek s tym, ze s tou a tou planetou sa stretnu o niekolko rokov... nemyslim si, ze bude problem s vyratanim drahy od asteroidu k zemy. Popripade mozme asteroidy posielat na obeznu drahu jednej zo susednych planet a odtial posielat naklad k zemi, co by malo hned viacero vyhod. Skratenie casu dodania, zachranna misia by netrvala tak dlho a dodat nieco na taziarensku plosinu by tiez trvalo kratsie, taktiez lod s posadou by mohla byt mensia, pretoze by necestovala tak dlho a teda ani zasob na cestu by nemuselo byt tak vela a v neposlednom rade: Ak sa nepodari dostat asteroid na stabilnu obeznu drahu a padne na povrch, tak nam to tak vadit nebude ;)
Pjetro de
12.1.2015 - 18:49
Si to predstavujes jak hurvinek valku. Kuratenko nevedome, vysvetlim ti to jedinym slovom: HMOTNOST. Este raz: HMOTNOST. Vysvetli mi prosim ta pekne, ako krasne a lahucko dopravis bilion tonovy 1 km suter na povrch Zeme, aby niekde na opustenu pust krasne sadol pomalicky jak take pierko rychlostou 1 km/h.
passco
12.1.2015 - 22:56
Ked uz budeme pritahovat sutre do tej doby sa spraví nejaké antigravitačné zariadenie, ktoré na malom useku zeme eliminuje gravitaciu a cez primitivny pohon ju pomaly dotrepeš až na povrch :D Kym bude naozaj potreba nejaku zeleznu rudu z vesmiru si myslím, ze budeme uplne niekde inde a ked bude naozaj potreba, spraví sa všetko preto aby sme to sem dotrepali :)
Pjetro de
13.1.2015 - 08:34
Nezdielam ten optimizmus. Kym budeme antigravitacne pokladat asteroidy na opustenu pust (ked nieco ako antigravitacia existuje), uz tu davno nebudeme. Vo vesmire je pravdepodobne trend, ze prv ako civilizacia (v celoplanetarnom zmysle) dospeje do Kardashevovho stupna 1, tak sa sama vyhubi. Ak by sme boli civilizacia Kardeshevovho stupna 1, vyuzivali by sme zdroje planety naplno, dnes vyuzivane neskutocne mizivy a uplne smiesny zlomok promile. Planeta nie je v ziadnom pripade poprevrtana krizom krazom, kedze najhlbsi vrt ma nejakych 12 ci 20 km (?), co je smiesna hodnota v porovnani s cestou k jadru (6400 km). Aj supka na velikaaaanskom grapefruite je ovela hrubsia v porovnani s tym grapefruitom. Neskutocne primitivne vyuzivame fosilne paliva a tazime nerasty asi v 1/10 hrubky tejto grapefruitovej supky. Civilizacia Kardeshevovho stupna 1 vyuziva celu dostupnu energiu materskej planety (z jadra), ovlada pocasie, vesmirene vytahy su na kazdom rohu a tak sa orbitu sa chodi za par drobnych, fuzne reaktory dobreze nie su vreckove, cestovanie po planete v radoch desiatok minut ... Energeticky je civilizacia zabezpecena, ale moze byt vo faze, ked potrebnu hmotu a nerasty zacina ziskavat z blizkych asteroidov. Lenze civilizacia Kardeshevovho stupna 1 si plne uvedomuje, ze taketo zasahovanie do "zivota" planety priblizuje koniec jej obyvatelnosti (napr. spomalovanie rotacie rychlejsie ako by bolo prirodzene), ale je si plne vedoma ze nie je cesty spat a jedina cesta je stat sa Civilizacia Kardeshevovho stupna 2. Napr. teraformovat a kolonizovat susednu vhodnu planetu v materskej sustave (ked tam taka je) a nedajboze aj na nej opakovat tento proces, kym nebude planeta na odpis. Niceniu dalsej planety kvoli energetickym zdrojom mozno zabranit ovela intenzivnejsm vyuzivanim energie z materskej hviezdy (napr. Dysonova sfera), ale na tu zase treba material, co je zacarovany kruh. V neposlednom rade treba povedat, ze tieto teorie a rozpravky su minimalne na mnoho tisic rokov, ked nie radovo ovela viac. Homo Sapiens a jeho vyspela priemyselna viktorianska era tolko casu nema (napr. takych sympatickych 50 tisic rokov), to v ziadnom pripade. Primitivnou uvahou s casovym faktorom delta t (zalozenym na primitivnej geometrickej pravdepodobnosti), je 95% pravdepodobnost (nazvime to hladina vyznamnosti 95%), ze nasa 300 rokov trvajuca uzasna vyspela priemyselna viktorianska era bude trvat este MINIMALNE 7,5 rokov (teda je pomerne nepravdepodobne ze skor jak za 7 a pol roka pride asbolutny kolabs tejto civilizacie), ale zase MAXIMALNE cca 11 tisic rokov (teda je pomerne nepravdopodobne, ze by sme tu boli aj neskor ako za tych 11 tisic rokov). To nie je loteria, alebo jedna babka povedala, ale elementarna matematika a elementarna pravdepodobnost.
passco
13.1.2015 - 18:27
S tebou by som siel na pivo :D
Pjetro de
13.1.2015 - 18:49
Nahoda, prave pisem/citam commenty. Nakazil by som ta realizmom, ktory niektori nazyvaju pesimizmus. Radsej zit v sladkej nevedomosti o celom svete a ani len nevediet co vsetko neviem, ako napokon 99,9% populacie. Ako v Matrixe. No nie je im dobre? Trocha rozhladeny clovek si uvedomuej co vsetko nevie (pretoze co i len trocha vystupil na tom svojom miestecku nad rovinu ludskaeho poznania s vidi jej sirku) a ze jeho vedomosti su len titerny zlomok dusevneho vlastnictva lceleho udstva (ako druhu). V podstate plati kontradikcia cim viac viem, tym menej viem a podaktori si to vsimli uz v stredoveku, ked v podstate vymreli polyhistori, kedze dusevne vlastnictvo ludstva zacalo vyrazne prekracovat moznosti akehokolvek cloveka, na co by nestacilo 7 ani 14 a ani 14000 slobodnych umeni :) Hovori sa, ze posledny polyhistor u nas bol Matej Bel. Nie nebol. Pochybujem ze vedel riesit linearnu diferencialnu rovnicu, alebo recitovat Shakespeara ... Ani ja neovladam desatrociami, ci dokonca starociami overeny a postupne vypilovany metalugricky postup na odlievanie specialnej zliatiny pri vyrobe klukovej hriadele s postupmi na desiatky stran. Alebo nedajboze vyvoj noveho lieku s tymi neslusne zlozitymi reakcnymi biologickymi chemickymi reakciami a cyklami v organizme s tym, ze casovy vyvoj koncentracie lieku (ako napokon mnoho inych veci) ma exponencialny priebeh opisany diferencialnymi rovnicami. A tak je to s miliardami dalsich veci :) Ale masy ani len netusia co vsetko nevedia zo vsetkych oblasti ludskych znalosti.
hef
17.1.2015 - 08:00
aj ja by som isiel s Tebou na pivo.Ten kto povie ,Ja vsetko viem,, vlastne povedal ze v skutocnosti nic nevie.
Pridať nový komentár
Rady pre písanie
TOPlist