Do redakcie nám opäť jeden z výrobcov poslal svoje najlepšie železo – tentoraz MSI v podobe modelu P55-GD80 pre nové Lynnfield procesory od Intel-u. Celkom zjavne je hlavným účelom získať si srdcia nadšencov a overclockerov. Podarí sa jej to? Zhodnotíte sami po prečítaní recenzie...
Ak ste človek, ktorý sleduje dianie v oblasti hardware (čo pravdepodobne áno, keďže čítate PC.sk), možno ste si všimli jeden fenomén posledného obdobia – základným doskám MSI sa mnohí vyhýbajú. Ak sa spýtate niekoho prečo ten odpor voči MSI, väčšinou sa vám dostane akejsi neurčitej odpovede „MSI radšej nie“, „ževraj sa kazia“, „kamarát hovoril že...“. Samozrejme, kazí sa všetko, bez rozdielu toho kto to vyrobí, no vysvetľovanie stojí zvyčajne zbytočnú námahu.
Koreň tejto demagógie, ak to smiem tak nazvať, pramení ešte niekedy v časoch najväčšej slávy Pentium 4 a Athlon XP procesorov. Niekedy vtedy a v období po tom sa reputácia firmy MSI so základnými doskami dosť pokazila, nespokojní ľudia sú tradične vždy najhlučnejší a nová negatívna aura sa s firmou vliekla dlho ďalej. Samozrejme, získať späť dobré meno je neporovnateľne tažšie ako ho stratiť, MSI teda čaká dlhý boj o strateného zákazníka a návrat medzi elitu.
Nie je to tak dávno, čo som si všimol nové snaženie firmy v oblasti práve tých nešťastných základných dosiek. MSI začala organizovať veľké súťaže v pretaktovaní, poznať ich môžete aj pod názvom MSI Master Overclocking Arena. Okrem propagácie produktov a zviditeľnení medzi pokročilými užívateľmi ale aj laikmi je tu však tiež jeden dôležitý faktor pre výrobcu – spätná väzba od overclockerov. Všetky možné pripomienky, požiadavky, návrhy na vylepšenie BIOS-ov či samotných dosiek – to je určite na nezaplatenie. Výrobca zistí to, po čom entuziasti túžia, ako to oni dostanú, presvedčení budú aj ostatní.
Už teraz môžeme celkom jasne rozoznať novú generáciu základných dosiek MSI, ktoré nesú veľa čŕt novej stratégie MSI. Myslím že spoločným znakom je u všetkých sexi čierne PCB, oveľa lepší layout (rozloženie komponentov) ako u predošlých generácií, kvalitnejšie súčiastky a nepochybne omnoho lepšie BIOS-y.
Potomkom novej generácie je aj základná doska MSI P55-GD80, teda podľa označenie jasne high-end pre socket LGA1156 s čipsetom P55. Priznám sa, že keď dorazila biela krabica predprodukčnej vzory, dúfal som v nejaký model strednej triedy od MSI, keďže je vždy väčšia šanca že budem môcť viacerým ľudom odporučiť/neodporučiť dosku za 100€ ako dosku za 200€. Kúpyschopnosť Slovákov je predsalen v tých nižších cenových hladinách. Problém to však nebol, aspoň zistíme, čoho všetkého je MSI schopné :-)
Wow! Kým som sa dostal ku základnej doske, mal som dosť práce s odkladaním príslušentva. MSI naozaj nešetrí, okrem štandardného manuálu pre dosku a Winki (linuxová distribúcia na rýchle nabootovanie pred štartom Windows) sú tu aj manuály k pretaktovaniu, aj keď nie je isté, či sa objavia aj vo finálnej verzii.U AM3 dosiek údajne nie sú v retail baleniach, ale určite by som bol za to, aby sa v príslušentve objavili aj tieto brožúry – sú vcelku informatívne pre začiatočníka aj pokročilého užívateľa.
Aj kabeláže je viac než dostatok – 6x S-ATA káble plus redukcie napájania, P-ATA kábel, brackety pre rozšírenie o ďalšie USB a eS-ATA porty na zadnú stranu skrinky, tri SLI mostíky a jeden Crossfire mostík. MSI tiež po vzore nemenovaného výrobcu pribaľuje aj tzv. M-connector, čo sú v podstate medzičlánky pre kabeláž skrinky. Namiesto často prácneho zapájania káblikov do základnej dosky sa tieto zapoja mimo skrinky a do dosky sa už iba nasunú spolu s modulmi. Kto skladá počítače častejšie, pochopí výhody takéhoto riešenia.
Nechýba samozrejme krytka zadných konektorov. Nájdeme tu ale aj záhadné malé predlžovacie kábliky, ich funkciu vysvetlíme v ďalších kapitolách.
Softvérovú výbavu som nemal možnosť preveriť v stave v akom sa dostane k zákazníkovi, dá sa ale predpokladať štandardné rozhranie inštalácie ovládačov (rovnaké ako u inej MSI dosky). To najzaujímavejšie – nástroj na pretaktovanie, sa dá stiahnuť v aktuálnej verzii aj zo stránky výrobcu.
V aplikácii s jednoduchým názvom Control Center sa pod jednou strechou skrývajú funkcie identifikácie komponentov počítača, nástroj na pretaktovanie, zvyšovanie napätí a zmenu časovaní a nakoniec aj ovládanie energiu šetriacej funkcie Green Power. Nastavenia pretaktovania sa dajú ukladať do súborov profilov s príponou *.oc na pevný disk, čo je myslím lepšie riešenie ako iba ukladanie profilov priamo v programe.
Zaujímavá je aj funkcia na šetrenie energie. V režime Basic je na výber z troch možností – Disable Green Power, Optimize a Max Power Saving. Prvá možnosť je jasná – systém beží v základnom stave, všetky napätia sú na štandardných hodnotách, napájacie fázy zapnuté. Režim Optimize zapne automatickú kontrolu aktivity napájacích fáz podľa vyťaženia a tiež zníži napätie procesora. Max Power Saving potom už len pridá ďalšie zníženie napätia procesora a tiež nižšie napätie pre CPU VTT (integrovaný Northbridge).
Po kliknutí na Advanced nastavenia Green Power si budete môcť zvoliť, ktoré komponenty budú vypínať svoje fázy (CPU, CPU-NB, RAM pamäte a P55 čip), nastaviť pripojené ventilátory a sledovať napríklad aj účinnosť napájacích obvodov. V ďalšej záložke je možné vypínať/zapínať LED diódy na doske (a že ich nie je málo!), a na poslednej záložke sledovať teploty jednotlivých integrovaných modulov MOSFET tranzistorov. O presnosti zobrazovaných teplôt mám pochybnosti, ale aj tak ide o veľmi podarenú funkciu.
Koho by zaujímal účinok energiu šetriacej funkcie Green Power, mám tu nasledovný graf spotreby v troch režimoch v základných nastaveniach od výrobcu.
Hitom poslednej doby je použitie čiernej farby PCB, ktorá vytvára cool efekt u počítačových komponentov. Pridala sa aj MSI s P55-GD80, čo ale určite nie je škoda – doska vyzerá neskutočne luxusne. Hlavne predimenzované chladenie v moderj farbe, sloty v kombinácií čierna plus modrá a poniklovaná heat-pipe s nadštandardným priemerom 8mm dotvárajú punc high-end-u. Od dosky som nemohol odtrhnúť oči...veď uznajte sami, nie je to krásny pohľad?
Harrrr...kočka!
Späť ale k recenzii :-) . Čo sa rozloženia komponentov týka, vývojári si dali naozaj záležať. Všetky prvky sú na svojich ideálnych miestach, pri stavbe počítača prakticky nič neprekáža pohodlnej práci. RAM sloty sú dostatočne ďaleko od PCIe slotov grafickej karty aj socketu, chladenie aj keď tak možno nevyzerá, vôbec neprekážalo osadení redakčného chladiča Noctua NH-U12P. Poteší celkovo päť konektorov pre ventilátory, aj keď treba uzať že Asus vtesnal rovnaký počet na microATX dosku.
Zadný panel je navrhnutý na dnešnú dobu výborne – 7 USB portov, plus jeden kombinovaný eS-ATA/USB port, ktorý môže slúžiť aj na napájanie kompatibilného zariadenia, ďalej dve gigabit sieťovky (Realtek RTL8111DL), FireWire, všetky potrebné výstupy z integrovanej zvukovej karty (top model Realtek ALC889) a PS2 porty pre myš a klávesnicu.
Konfigurácia rozširujúcich slotov už na prvý pohľad berie najviac ohľad na zapojenie viacerých grafických kariet – doska podporuje SLI aj CrossfireX. Pokiaľ je osadený iba prvý slot, beží v režime x16 liniek. Ak sa obsadia dva sloty, prepnú sa do režimu x8 + x8, podľa možností integrovaného radiča v procesore. Tretí PCIe x16 slot je pripojený iba k P55 čipu, čo obmedzuje jednak jeho počet aktívnych liniek na x4, a tiež celkovú priepustnosť smerom k procesoru (spojenie CPU – P55 iba cez 2GB/s DMI zbernicu). Využiteľný je tak možno na PhysX kartu, alebo inú prídavnú kartu napríklad s rozhraním PCIe x4.
Prítomné sú aj dva PCI sloty a dva PCIe x1, ktoré sú funkčné iba ak nie je obsadený posledný PCIe x16 slot.
V pravom rohu dosky je zbierka vychytávok od MSI:
- tlačidlo na vymazanie nastavení BIOS-u (Clear CMOS)
- tlačidlo pre automatické pretaktovanie OC Genie (viac o funkcii v kapitole pretaktovanie)
- dvojdielny displej zobrazujúci POST kódy pri štarte, a po nabehnutí operačného systému teplotu CPU
- tlačidlá + a – na zvyšovanie frekvencie základnej zbernice BCLK
- dotykové tlačidlá na zapnutie šetriacej funkcie Green Power, reset systému a zapnutie systému
Veľmi podarený detail je zobrazenie teploty procesora na LCD displeji po nabehnutí operačného systému, ako sa správa pri záporných hodnotách som však nemal možnosť otestovať. Veľká sranda sú dotykové tlačidlá – je to vôbec prvý krát, čo niekto implementoval takúto technológiu. Neprináša to absolútne žiaden praktický úžitok, ale je to neuveriteľne „cool“. Ťuknutím na Green Power sa aktivuje technológia vypínania napájacích fáz, čo je indikované aj LED diódami pri komponentoch, dokonca šli v MSI tak ďaleko, že osobitným LCD displejom pri sockete sa zobrazuje aktuálny počet aktívnych fáz .
S-ATA porty z P55 čipu sú všetky na okraji dosky a pootočené o 90°, ďalšie dva ktoré zastrešuje JMIcron radič sú v tradičnej polohe kolmo na dosku.
Hneď vedľa konektorov pre disky sú dve užitočné pomôcky pre overclockerov. V Switch slúži na zvýšenie maximálnej nastaviteľnej hodnoty napätí v BIOS-e, V-check points pomôžu pri meraní napätí komponentov vašim voltmetrom. MSI balí k doske aj predlžovacie kábliky, do ktorých presne zapasujú sondy z meracieho prístroja. Pre MSI ďalší plus bod.
Chladenie dosky je zabezpečené viacerými pasívmi, pričom bloky VRM a stredového prvku sú prepojené 8mm hrubou heat-pipe, blok pre čip P55 je spojený iba kusom kovu. Z pohľadu na tento systém je jasné, že pod stredovým prvkom sa nenachádza nič, žiaden čip, žiaden nForce 200, žiadna Lucid Hydra...iba PCB dosky. Problém to ale nie je, apoň sa zvýši efektívna vyžarovacia plocha celého chladenia. Prečo ho ale výrobca vôbec takto navrhol? Dôvod je prozaický – zákazníci ak vidia veľké chladenie, majú dojem že pod tým bude niečo veľmi výkonné.
AD chladenie – funguje skvele, teploty na horných regulátoroch napätia v záťaži procesora dosiahli cca 38°C, druhý blok na regulátoroch 41°C, centrálna časť 38°C a chladič P55 čipu iba 37°C.
S takýmito nízkymi teplotami súvisí aj systém napájacích fáz, ktoré sú použité ako u procesora, tak aj u iných dôležitých prvkov. MSI ho nazýva DrMOS, a v podstate ide o náhradu troch samostatných prvkov jedným. Namiesto dvoch MOSFET tranzistorov a ich pridruženého IC driver-a jednej fázy, sú všetky tieto tri integrované do jediného púzdra. Takýto systém navrhla sama firma Intel, že ju MSI implementovalo do svojich základných dosiek považujem osobne za veľké plus. MSI síce nikoho neohúri 24 napájacími fázami, no kvalita jednoznačne nezaostáva. Veď len jeden Renesas R2J20602NP modul dokáže na výstupe dať v maxime až 40A v rozhraní teplôt takmer do 100°C! Nemenej dôležitými výhodami je pomerne nízke stratové teplo, úspora miesta a tiež možnosť redukcie cievok a kondenzátorov v obvode.
Celkovo je pre procesor 10 napájacích DrMOS fáz, 8 pre samotné jadrá, dve pre UnCore.
Rozhranie je prehľadné, kedykoľvek, v ktoromkoľvek podmenu je možné vyvolať klávesami F4 a F5 špecifikácie procesora resp. pamäťových modulov. Veľmi dobre je spracovaná časť na reguláciu ventilátorov – pre chladič CPU je možné definovať cieľovú teplotu, ktorá sa má udržovať, a tiež minimálne otáčky v percentách, ostatné štyri konektry možno nastaviť od plného výkonu až na polovičný. V sekcii reen Power možno vypnúť dotykový panel s tlačidlami, ale tiež sledovať napríklad aktuálnu účinnosť napájacích obovodv. Presnosť overiť neviem, ale je to jednoznačne veľmi pekný a užitočný detail. Heslo na prístup k BIOS-u možno uložiť aj na USB kľúč, z tohto pamäťového média je možné aj spustiť novú verziu BIOS-u v testovacom režime, ešte pred samotným flashnutím do ROM pamäte na doske – vďaka funkcii M-Flash. M-Flash funguje aj na aktualizáciu BIOS-u, a to bezchybne, čo sa o iných doskách MSI nedá vždy povedať. Keďže nemá MSI žiaden mechanizmus záchrany BIOS-u v prípade neúspechu aktualizácie, mohli by ste sa pri nesprávnej funkcii M-Flash dostať do zbytočných problémov.
BIOS umožňuje aj ukladanie nastavení do profilov, každý sa dá pomenovať a pridať krátka poznámka. Zadefinovať sa dá aj počet pokusov o naštartovanie dosky pri neúspešnom nastavení, napríklad pri pretaktovaní. Keď sa dosiahne nastavený počet reštartovaní, doska nabehne v základných nastaveniach a po vstupe do BIOS-u nájdete všetky vaše nastavenia v stave v akom ste ich ukladali naposledy – netreba sa teda prehrabávať všetkými voľbami odznova.
Časť týkajúca sa pretaktovania, Cell Menu, je rozdelená na logické odseky – nastavenia procesora, nastavenia pamätí a nastavenia napätí. Chválim, že každá položka má aj krátke vysvetlenie, v prípade napätí udané aj minimálne, maximálne a základné hodnoty. Časovanie RAM modulov sa realizuje vo vlastnom podmenu, ktoré je opäť logicky rozdelené - na kanál 1 a 2. S časovaniami sa dá vyhrať do sýtosti – všetky voľby sú dostupné, v skutočnosti je ich toľko, že mnohí ich ponechajú na hodnotách Auto.
Zaujímavá je funkcia OC Stepping. Nastaviť sa dá cieľová frekvencia zbernice BCLK, veľkosť skoku zmeny a čas na zmenu. Po uložení a reštartovaní nabehne operačný systém, kde sa postupne, podľa zadaných parametrov, doska pokúsi automaticky zvyšovať frekvenciu zbernice až do zadanej hranice. Funguje to skvele, až na jeden malý problém – so zvyšovaním frekvencie sa znižuje násobič procesora, čím sa eleiminuje efekt pretaktovania. Tým mi vlastne aj nejak uniká zmysel tejto funkcie. Ak niekto príde na to, na čo sa môže OC Stepping reálne využiť, prosím neváhajte prispieť do diskusie.
Pretaktovanie na novej platforme LGA1156 + Lynnfield CPU je veľmi podobné tomu z platformy LGA1366. O starosť menej je však pri nastavovaní frekvencie UnCore, ktorá sa teraz nedá meniť, plus násobič pre pamäte je iba do x10 (Core i5 750) resp. x12 (Core i7 800). Integrácia PCIexpress radiča so sebou prináša aj nutnosť trocha väčšieho zvyšovania napätia oproti Core i7 900, ktoré tento radič majú osobitne v čipsete. Na testovanie pretaktovania základných dosiek bol použitý procesor Core i5 750, so zapnutými šetriacimi funkciami EIST a Cx (C1E atď.), Turbo mód bol vypnutý, resp. vynútený o jeden násobič nad štandardnú hodnotu (21 u Core i5 750). Pretaktovanie sa zameriava na maximálnu dosiahnutú stabilnú frekvenciu procesora a najvyššiu stabilnú frekvenciu základnej zbernice BCLK. Pre druhý menovaný test je násobič procesora znížený, aby sa zistil limit iba BCLK.
MSI P55-GD80 je ako high-end produkt už predurčená na dobré výsledky, v podstate som dosiahol limity testovacieho procesora. Maximálna stabilná frekvencia Core i5 750 sa zastavila na hodnote 4231MHz:
Po znížení násobiča je možné overiť aj maximálnu stabilnú frekvenciu zbernice pod záťažou Prime95. U MSI P55-GD80 to znamenalo pekných 214,5MHz, teda opäť už viac krát potvrdený limit daného kusu procesora:
Výsledky pretaktovania už dnes vo veľkej miere závisia hlavne od toho, aký kvalitný procesor si domov donesiete, preto nebýva prekvapením že u zahraničných kolegov je vidno aj vyššie frekvencie, hlavne základnej zbernice.
Podobne ako Gigabyte či Asus, aj MSI má svoju technológiu automatického pretaktovania procesora. Nazýva ju OC Genie, a vyhradené pre ňu je samostatné tlačidlo na základnej doske. Po jeho zatlačení a spustení systému, sa v priebehu jednej či dvoch sekúnd automaticky nastavia hodnoty frekvencie zbernice, násobič RAM pamäť a procesora a príslušné napätia, čoho výsledkom je 100% stabilné pretaktovanie z 2,66GHz na 3340MHz. Tieto nastavenia sa uložia aj do BIOS-u, pri zatlačenom tlačidle (rozsvietený nápis OC Genie) ostávajú stále aktívne. Síce sa nastavili pomerne vysoké napätia pre jadro (cez 1,4V) a tiež pre UnCore (1,4V), stále je to však najlepší výsledok spomedzi konkurencie (Gigabyte len do 3,2GHz, Asus Maximus II Gene 3,25GHz, ale s extrémnymi napätiami).
Zaujímavé však je, ako toto automatické pretaktovanie dosiahlo svoje výsledky – namiesto nastavenia vysokého násobiča a menšieho zvyšovania frekvencie zbernice sa násobič znížil z 20 na 17, a frekvencia zbernice vyskočila na takmer 200MHz. Rovnaký takt by sa dal dosiahnuť pri násobiči 20 (default pre Core i5 750) pri zbernici iba 167MHz, prípadne pri vnútenom turbo režime s násobičom 21 pri 159MHz. Na druhej strane však necháva priestor pre užívateľa, ktorý si môže pretaktovanie doladiť iba zvyšovaním násobiča – dané hodnoty uloží do profilu v BIOS-e, vypne OC Genie a nastaví postupne násobič 18, 19 atď.
Testovacia zostava:
MSI P55-GD80
2x1GB DDR3 Kingston PC3 16000 @ 1333MHz CL7
Seagate Barracuda 7200.10 160GB
Gigabyte Radeon HD4850 OC 1GB
Gigabyte Odin GT 800W
Intel Core i5 750
Noctua NH-U12P
Everest – v tomto programe som využil integrovaný test cache a pamäte, udávané sú výsledky Read, Write, Copy a Latency.
Cinenebch R10 – test renderingu scény prebiehal na jednom jadre procesora a tiež na všetkých dostupných (v tomto prípade troch)
x.264 – test komprimácie videosúboru dvoma prechodmi pomocou x.264 kodeku, udávaný je počet spracovávaných snímok za sekundu druhého, náročnejšieho prechodu.
S-ATA a USB – test priemernej rýchlosti čítania a hodnoty Burst (z cache pamäte) prostredníctvom programu HDTune 3. Ako testovaný disk poslúžil Samsung Spinpoint F2 1TB v externom boxe s S-ATA a USB pripojením.
WinRAR- okrem integrovaného jednovláknového a viacvláknového testu bol meraný aj čas komprimácie adresára s rôznymi súbormi – HD video, PDF dokumenty, fotografie o celkovej veľkosti 212MB.
FarCry 2 – pre testovanie som použil integrovaný test, v nastaveniach 1680x1050, DirectX 10, High detaily, a 1024x768, DirectX 9, Meduim detaily. V oboch prípadoch tri prechody Ranch Medium. Udávané je priemerné FPS.
Crysis Warhead – Crysis Warhead Benchmark Tool s nastaveniami 1680x1050, DirectX 10, Gamer a 1024x768, DirectX 9, Mainstream. Udávané je priemerné FPS.
Výsledky sú zoradené v tabuľke, najlepšie hodnoty sú vyznačené červenou farbou:
Rozdiel v aplikačnom výkone základných dosiek je ako zvyčajne malý natoľko, že sa odchýlky dajú zaradiť do kategórie bežná chyba merania.
Spotreba celej testovacej zostavy s touto doskou bola veľmi zaujímavá – pod záťažou bola hodnota rovnaká ako u naposledy testovanej Asus Maximus III Gene, v stave bez záťaže klesla spotreba pod úroveň tejto dosky. Síce je to stále pomerne vysoké číslo, vzhľadom na bohatú hardvérovú výbavu je to dobrý výsledok.
Samotná hardvérová výbava je tiež na dobrej úrovni – podpora SLI aj Crossfire, dve sieťové karty, napájaný eS-ATA/USB port alebo jedna z najkvalitnejších integrovaných zvukových kariet Realtek ALC889. Mne osobne ako recenzentovi bolo veľmi sympatické, že firma sa nechváli v podstate žiadnym softvérom, ale poukazuje hlavne na fyzické spracovanie a kvality dosky.
Výsledky pretaktovania sú takisto jedna z ďalších pozitívnych oblastí P55-GD80.
Pripravená na trocha akcie...
Pre nadšencov pretaktovania jednoznačne odporúčam zaradiť MSI P55-GD80 do úzkeho výberu pri nákupe novej platformy od Intel-u, o čosi iný názor mám však pri odporúčaní „všetkým ostatným“. Základná doska vynikne hlavne pri pretaktovaní, väčšina funkcií je pripravených a uspôsobených hlavne na ladenie výkonu a zlepšenie práce pri tom. Povedal by som že najlepšie sa bude cítiť na benchtable, mimo počítačovej skrinky, jednoducho v „OC pozitívnej“ polohe. Pre bežných užívateľov je investícia v hodnote cca 200€ vlastne trocha zbytočná, podobnú službu by zvládla aj základná doska s nižšou cenovkou.
Z pohľadu overclockera by som udelil doske MSI P55-GD80 napríklad ocenenie minimálne striebornej medaily (zlato si ušetrím na niečo, čo mi skutočne vyrazí dych po všetkých stránkach :-) ), z pohľadu zvyšnej drvivej väčšiny užívateľov je to však „len“ veľmi kvalitná a vynikajúco spracovaná základná doska s vysokou cenou.
Spokojne ale môžem prehlásiť – MSI je opäť na koni. Teším sa na to, čo dokážu lacnejšie modely dosiek. Jednu takú, pre AM3 socket, už testujem na vlastnej koži v pracovnom PC. Zatiaľ to vyzerá sľubne... :-)
Za zapožičanie základnej dosky MSI P55-GD80 ďakujeme spoločnosti MSI. Procesor do testu zapožičala spoločnosť Intel. Pamäte DDR3 poskytla firma Kingston, grafickú kartu a zdroj firma Gigabyte. Chladenie procesora zabezpečoval chladič Noctua NH-U12P od spoločnosti Noctua.
Úvod
Na začiatok trocha mojich vlastných úvah, alebo ak chcete, akýsi krátky blog post.Ak ste človek, ktorý sleduje dianie v oblasti hardware (čo pravdepodobne áno, keďže čítate PC.sk), možno ste si všimli jeden fenomén posledného obdobia – základným doskám MSI sa mnohí vyhýbajú. Ak sa spýtate niekoho prečo ten odpor voči MSI, väčšinou sa vám dostane akejsi neurčitej odpovede „MSI radšej nie“, „ževraj sa kazia“, „kamarát hovoril že...“. Samozrejme, kazí sa všetko, bez rozdielu toho kto to vyrobí, no vysvetľovanie stojí zvyčajne zbytočnú námahu.
Koreň tejto demagógie, ak to smiem tak nazvať, pramení ešte niekedy v časoch najväčšej slávy Pentium 4 a Athlon XP procesorov. Niekedy vtedy a v období po tom sa reputácia firmy MSI so základnými doskami dosť pokazila, nespokojní ľudia sú tradične vždy najhlučnejší a nová negatívna aura sa s firmou vliekla dlho ďalej. Samozrejme, získať späť dobré meno je neporovnateľne tažšie ako ho stratiť, MSI teda čaká dlhý boj o strateného zákazníka a návrat medzi elitu.
Nie je to tak dávno, čo som si všimol nové snaženie firmy v oblasti práve tých nešťastných základných dosiek. MSI začala organizovať veľké súťaže v pretaktovaní, poznať ich môžete aj pod názvom MSI Master Overclocking Arena. Okrem propagácie produktov a zviditeľnení medzi pokročilými užívateľmi ale aj laikmi je tu však tiež jeden dôležitý faktor pre výrobcu – spätná väzba od overclockerov. Všetky možné pripomienky, požiadavky, návrhy na vylepšenie BIOS-ov či samotných dosiek – to je určite na nezaplatenie. Výrobca zistí to, po čom entuziasti túžia, ako to oni dostanú, presvedčení budú aj ostatní.
Už teraz môžeme celkom jasne rozoznať novú generáciu základných dosiek MSI, ktoré nesú veľa čŕt novej stratégie MSI. Myslím že spoločným znakom je u všetkých sexi čierne PCB, oveľa lepší layout (rozloženie komponentov) ako u predošlých generácií, kvalitnejšie súčiastky a nepochybne omnoho lepšie BIOS-y.
Potomkom novej generácie je aj základná doska MSI P55-GD80, teda podľa označenie jasne high-end pre socket LGA1156 s čipsetom P55. Priznám sa, že keď dorazila biela krabica predprodukčnej vzory, dúfal som v nejaký model strednej triedy od MSI, keďže je vždy väčšia šanca že budem môcť viacerým ľudom odporučiť/neodporučiť dosku za 100€ ako dosku za 200€. Kúpyschopnosť Slovákov je predsalen v tých nižších cenových hladinách. Problém to však nebol, aspoň zistíme, čoho všetkého je MSI schopné :-)
Balenie, dodávaný softvér, špecifikácie
Keďže doska prišla v predprodukčnej forme, ani balenie nebolo úplne finálne. Fotografie bielej krabice s nálepkami poštových stredísk a kuriérskych služieb ktorými doska prešla na ceste za recenzentmi zaujíma málokoho, preto sa pozrieme hneď na príslušenstvo:Wow! Kým som sa dostal ku základnej doske, mal som dosť práce s odkladaním príslušentva. MSI naozaj nešetrí, okrem štandardného manuálu pre dosku a Winki (linuxová distribúcia na rýchle nabootovanie pred štartom Windows) sú tu aj manuály k pretaktovaniu, aj keď nie je isté, či sa objavia aj vo finálnej verzii.U AM3 dosiek údajne nie sú v retail baleniach, ale určite by som bol za to, aby sa v príslušentve objavili aj tieto brožúry – sú vcelku informatívne pre začiatočníka aj pokročilého užívateľa.
Aj kabeláže je viac než dostatok – 6x S-ATA káble plus redukcie napájania, P-ATA kábel, brackety pre rozšírenie o ďalšie USB a eS-ATA porty na zadnú stranu skrinky, tri SLI mostíky a jeden Crossfire mostík. MSI tiež po vzore nemenovaného výrobcu pribaľuje aj tzv. M-connector, čo sú v podstate medzičlánky pre kabeláž skrinky. Namiesto často prácneho zapájania káblikov do základnej dosky sa tieto zapoja mimo skrinky a do dosky sa už iba nasunú spolu s modulmi. Kto skladá počítače častejšie, pochopí výhody takéhoto riešenia.
Nechýba samozrejme krytka zadných konektorov. Nájdeme tu ale aj záhadné malé predlžovacie kábliky, ich funkciu vysvetlíme v ďalších kapitolách.
Softvérovú výbavu som nemal možnosť preveriť v stave v akom sa dostane k zákazníkovi, dá sa ale predpokladať štandardné rozhranie inštalácie ovládačov (rovnaké ako u inej MSI dosky). To najzaujímavejšie – nástroj na pretaktovanie, sa dá stiahnuť v aktuálnej verzii aj zo stránky výrobcu.
V aplikácii s jednoduchým názvom Control Center sa pod jednou strechou skrývajú funkcie identifikácie komponentov počítača, nástroj na pretaktovanie, zvyšovanie napätí a zmenu časovaní a nakoniec aj ovládanie energiu šetriacej funkcie Green Power. Nastavenia pretaktovania sa dajú ukladať do súborov profilov s príponou *.oc na pevný disk, čo je myslím lepšie riešenie ako iba ukladanie profilov priamo v programe.
Zaujímavá je aj funkcia na šetrenie energie. V režime Basic je na výber z troch možností – Disable Green Power, Optimize a Max Power Saving. Prvá možnosť je jasná – systém beží v základnom stave, všetky napätia sú na štandardných hodnotách, napájacie fázy zapnuté. Režim Optimize zapne automatickú kontrolu aktivity napájacích fáz podľa vyťaženia a tiež zníži napätie procesora. Max Power Saving potom už len pridá ďalšie zníženie napätia procesora a tiež nižšie napätie pre CPU VTT (integrovaný Northbridge).
Po kliknutí na Advanced nastavenia Green Power si budete môcť zvoliť, ktoré komponenty budú vypínať svoje fázy (CPU, CPU-NB, RAM pamäte a P55 čip), nastaviť pripojené ventilátory a sledovať napríklad aj účinnosť napájacích obvodov. V ďalšej záložke je možné vypínať/zapínať LED diódy na doske (a že ich nie je málo!), a na poslednej záložke sledovať teploty jednotlivých integrovaných modulov MOSFET tranzistorov. O presnosti zobrazovaných teplôt mám pochybnosti, ale aj tak ide o veľmi podarenú funkciu.
Koho by zaujímal účinok energiu šetriacej funkcie Green Power, mám tu nasledovný graf spotreby v troch režimoch v základných nastaveniach od výrobcu.
Základná doska
Hitom poslednej doby je použitie čiernej farby PCB, ktorá vytvára cool efekt u počítačových komponentov. Pridala sa aj MSI s P55-GD80, čo ale určite nie je škoda – doska vyzerá neskutočne luxusne. Hlavne predimenzované chladenie v moderj farbe, sloty v kombinácií čierna plus modrá a poniklovaná heat-pipe s nadštandardným priemerom 8mm dotvárajú punc high-end-u. Od dosky som nemohol odtrhnúť oči...veď uznajte sami, nie je to krásny pohľad?
Harrrr...kočka!
Späť ale k recenzii :-) . Čo sa rozloženia komponentov týka, vývojári si dali naozaj záležať. Všetky prvky sú na svojich ideálnych miestach, pri stavbe počítača prakticky nič neprekáža pohodlnej práci. RAM sloty sú dostatočne ďaleko od PCIe slotov grafickej karty aj socketu, chladenie aj keď tak možno nevyzerá, vôbec neprekážalo osadení redakčného chladiča Noctua NH-U12P. Poteší celkovo päť konektorov pre ventilátory, aj keď treba uzať že Asus vtesnal rovnaký počet na microATX dosku.
Zadný panel je navrhnutý na dnešnú dobu výborne – 7 USB portov, plus jeden kombinovaný eS-ATA/USB port, ktorý môže slúžiť aj na napájanie kompatibilného zariadenia, ďalej dve gigabit sieťovky (Realtek RTL8111DL), FireWire, všetky potrebné výstupy z integrovanej zvukovej karty (top model Realtek ALC889) a PS2 porty pre myš a klávesnicu.
Konfigurácia rozširujúcich slotov už na prvý pohľad berie najviac ohľad na zapojenie viacerých grafických kariet – doska podporuje SLI aj CrossfireX. Pokiaľ je osadený iba prvý slot, beží v režime x16 liniek. Ak sa obsadia dva sloty, prepnú sa do režimu x8 + x8, podľa možností integrovaného radiča v procesore. Tretí PCIe x16 slot je pripojený iba k P55 čipu, čo obmedzuje jednak jeho počet aktívnych liniek na x4, a tiež celkovú priepustnosť smerom k procesoru (spojenie CPU – P55 iba cez 2GB/s DMI zbernicu). Využiteľný je tak možno na PhysX kartu, alebo inú prídavnú kartu napríklad s rozhraním PCIe x4.
Prítomné sú aj dva PCI sloty a dva PCIe x1, ktoré sú funkčné iba ak nie je obsadený posledný PCIe x16 slot.
V pravom rohu dosky je zbierka vychytávok od MSI:
- tlačidlo na vymazanie nastavení BIOS-u (Clear CMOS)
- tlačidlo pre automatické pretaktovanie OC Genie (viac o funkcii v kapitole pretaktovanie)
- dvojdielny displej zobrazujúci POST kódy pri štarte, a po nabehnutí operačného systému teplotu CPU
- tlačidlá + a – na zvyšovanie frekvencie základnej zbernice BCLK
- dotykové tlačidlá na zapnutie šetriacej funkcie Green Power, reset systému a zapnutie systému
Veľmi podarený detail je zobrazenie teploty procesora na LCD displeji po nabehnutí operačného systému, ako sa správa pri záporných hodnotách som však nemal možnosť otestovať. Veľká sranda sú dotykové tlačidlá – je to vôbec prvý krát, čo niekto implementoval takúto technológiu. Neprináša to absolútne žiaden praktický úžitok, ale je to neuveriteľne „cool“. Ťuknutím na Green Power sa aktivuje technológia vypínania napájacích fáz, čo je indikované aj LED diódami pri komponentoch, dokonca šli v MSI tak ďaleko, že osobitným LCD displejom pri sockete sa zobrazuje aktuálny počet aktívnych fáz .
S-ATA porty z P55 čipu sú všetky na okraji dosky a pootočené o 90°, ďalšie dva ktoré zastrešuje JMIcron radič sú v tradičnej polohe kolmo na dosku.
Hneď vedľa konektorov pre disky sú dve užitočné pomôcky pre overclockerov. V Switch slúži na zvýšenie maximálnej nastaviteľnej hodnoty napätí v BIOS-e, V-check points pomôžu pri meraní napätí komponentov vašim voltmetrom. MSI balí k doske aj predlžovacie kábliky, do ktorých presne zapasujú sondy z meracieho prístroja. Pre MSI ďalší plus bod.
Chladenie dosky je zabezpečené viacerými pasívmi, pričom bloky VRM a stredového prvku sú prepojené 8mm hrubou heat-pipe, blok pre čip P55 je spojený iba kusom kovu. Z pohľadu na tento systém je jasné, že pod stredovým prvkom sa nenachádza nič, žiaden čip, žiaden nForce 200, žiadna Lucid Hydra...iba PCB dosky. Problém to ale nie je, apoň sa zvýši efektívna vyžarovacia plocha celého chladenia. Prečo ho ale výrobca vôbec takto navrhol? Dôvod je prozaický – zákazníci ak vidia veľké chladenie, majú dojem že pod tým bude niečo veľmi výkonné.
AD chladenie – funguje skvele, teploty na horných regulátoroch napätia v záťaži procesora dosiahli cca 38°C, druhý blok na regulátoroch 41°C, centrálna časť 38°C a chladič P55 čipu iba 37°C.
S takýmito nízkymi teplotami súvisí aj systém napájacích fáz, ktoré sú použité ako u procesora, tak aj u iných dôležitých prvkov. MSI ho nazýva DrMOS, a v podstate ide o náhradu troch samostatných prvkov jedným. Namiesto dvoch MOSFET tranzistorov a ich pridruženého IC driver-a jednej fázy, sú všetky tieto tri integrované do jediného púzdra. Takýto systém navrhla sama firma Intel, že ju MSI implementovalo do svojich základných dosiek považujem osobne za veľké plus. MSI síce nikoho neohúri 24 napájacími fázami, no kvalita jednoznačne nezaostáva. Veď len jeden Renesas R2J20602NP modul dokáže na výstupe dať v maxime až 40A v rozhraní teplôt takmer do 100°C! Nemenej dôležitými výhodami je pomerne nízke stratové teplo, úspora miesta a tiež možnosť redukcie cievok a kondenzátorov v obvode.
Celkovo je pre procesor 10 napájacích DrMOS fáz, 8 pre samotné jadrá, dve pre UnCore.
BIOS
BIOS je, ako sa dalo čakať, tiež vynikajúci. Nechcem aby to znelo ako óda na dokonalosť tejto dosky, ale naozaj je to ďalšia z podarených vecí.Rozhranie je prehľadné, kedykoľvek, v ktoromkoľvek podmenu je možné vyvolať klávesami F4 a F5 špecifikácie procesora resp. pamäťových modulov. Veľmi dobre je spracovaná časť na reguláciu ventilátorov – pre chladič CPU je možné definovať cieľovú teplotu, ktorá sa má udržovať, a tiež minimálne otáčky v percentách, ostatné štyri konektry možno nastaviť od plného výkonu až na polovičný. V sekcii reen Power možno vypnúť dotykový panel s tlačidlami, ale tiež sledovať napríklad aktuálnu účinnosť napájacích obovodv. Presnosť overiť neviem, ale je to jednoznačne veľmi pekný a užitočný detail. Heslo na prístup k BIOS-u možno uložiť aj na USB kľúč, z tohto pamäťového média je možné aj spustiť novú verziu BIOS-u v testovacom režime, ešte pred samotným flashnutím do ROM pamäte na doske – vďaka funkcii M-Flash. M-Flash funguje aj na aktualizáciu BIOS-u, a to bezchybne, čo sa o iných doskách MSI nedá vždy povedať. Keďže nemá MSI žiaden mechanizmus záchrany BIOS-u v prípade neúspechu aktualizácie, mohli by ste sa pri nesprávnej funkcii M-Flash dostať do zbytočných problémov.
BIOS umožňuje aj ukladanie nastavení do profilov, každý sa dá pomenovať a pridať krátka poznámka. Zadefinovať sa dá aj počet pokusov o naštartovanie dosky pri neúspešnom nastavení, napríklad pri pretaktovaní. Keď sa dosiahne nastavený počet reštartovaní, doska nabehne v základných nastaveniach a po vstupe do BIOS-u nájdete všetky vaše nastavenia v stave v akom ste ich ukladali naposledy – netreba sa teda prehrabávať všetkými voľbami odznova.
Časť týkajúca sa pretaktovania, Cell Menu, je rozdelená na logické odseky – nastavenia procesora, nastavenia pamätí a nastavenia napätí. Chválim, že každá položka má aj krátke vysvetlenie, v prípade napätí udané aj minimálne, maximálne a základné hodnoty. Časovanie RAM modulov sa realizuje vo vlastnom podmenu, ktoré je opäť logicky rozdelené - na kanál 1 a 2. S časovaniami sa dá vyhrať do sýtosti – všetky voľby sú dostupné, v skutočnosti je ich toľko, že mnohí ich ponechajú na hodnotách Auto.
Zaujímavá je funkcia OC Stepping. Nastaviť sa dá cieľová frekvencia zbernice BCLK, veľkosť skoku zmeny a čas na zmenu. Po uložení a reštartovaní nabehne operačný systém, kde sa postupne, podľa zadaných parametrov, doska pokúsi automaticky zvyšovať frekvenciu zbernice až do zadanej hranice. Funguje to skvele, až na jeden malý problém – so zvyšovaním frekvencie sa znižuje násobič procesora, čím sa eleiminuje efekt pretaktovania. Tým mi vlastne aj nejak uniká zmysel tejto funkcie. Ak niekto príde na to, na čo sa môže OC Stepping reálne využiť, prosím neváhajte prispieť do diskusie.
Pretaktovanie
PretaktovaniePretaktovanie na novej platforme LGA1156 + Lynnfield CPU je veľmi podobné tomu z platformy LGA1366. O starosť menej je však pri nastavovaní frekvencie UnCore, ktorá sa teraz nedá meniť, plus násobič pre pamäte je iba do x10 (Core i5 750) resp. x12 (Core i7 800). Integrácia PCIexpress radiča so sebou prináša aj nutnosť trocha väčšieho zvyšovania napätia oproti Core i7 900, ktoré tento radič majú osobitne v čipsete. Na testovanie pretaktovania základných dosiek bol použitý procesor Core i5 750, so zapnutými šetriacimi funkciami EIST a Cx (C1E atď.), Turbo mód bol vypnutý, resp. vynútený o jeden násobič nad štandardnú hodnotu (21 u Core i5 750). Pretaktovanie sa zameriava na maximálnu dosiahnutú stabilnú frekvenciu procesora a najvyššiu stabilnú frekvenciu základnej zbernice BCLK. Pre druhý menovaný test je násobič procesora znížený, aby sa zistil limit iba BCLK.
MSI P55-GD80 je ako high-end produkt už predurčená na dobré výsledky, v podstate som dosiahol limity testovacieho procesora. Maximálna stabilná frekvencia Core i5 750 sa zastavila na hodnote 4231MHz:
Po znížení násobiča je možné overiť aj maximálnu stabilnú frekvenciu zbernice pod záťažou Prime95. U MSI P55-GD80 to znamenalo pekných 214,5MHz, teda opäť už viac krát potvrdený limit daného kusu procesora:
Výsledky pretaktovania už dnes vo veľkej miere závisia hlavne od toho, aký kvalitný procesor si domov donesiete, preto nebýva prekvapením že u zahraničných kolegov je vidno aj vyššie frekvencie, hlavne základnej zbernice.
Podobne ako Gigabyte či Asus, aj MSI má svoju technológiu automatického pretaktovania procesora. Nazýva ju OC Genie, a vyhradené pre ňu je samostatné tlačidlo na základnej doske. Po jeho zatlačení a spustení systému, sa v priebehu jednej či dvoch sekúnd automaticky nastavia hodnoty frekvencie zbernice, násobič RAM pamäť a procesora a príslušné napätia, čoho výsledkom je 100% stabilné pretaktovanie z 2,66GHz na 3340MHz. Tieto nastavenia sa uložia aj do BIOS-u, pri zatlačenom tlačidle (rozsvietený nápis OC Genie) ostávajú stále aktívne. Síce sa nastavili pomerne vysoké napätia pre jadro (cez 1,4V) a tiež pre UnCore (1,4V), stále je to však najlepší výsledok spomedzi konkurencie (Gigabyte len do 3,2GHz, Asus Maximus II Gene 3,25GHz, ale s extrémnymi napätiami).
Zaujímavé však je, ako toto automatické pretaktovanie dosiahlo svoje výsledky – namiesto nastavenia vysokého násobiča a menšieho zvyšovania frekvencie zbernice sa násobič znížil z 20 na 17, a frekvencia zbernice vyskočila na takmer 200MHz. Rovnaký takt by sa dal dosiahnuť pri násobiči 20 (default pre Core i5 750) pri zbernici iba 167MHz, prípadne pri vnútenom turbo režime s násobičom 21 pri 159MHz. Na druhej strane však necháva priestor pre užívateľa, ktorý si môže pretaktovanie doladiť iba zvyšovaním násobiča – dané hodnoty uloží do profilu v BIOS-e, vypne OC Genie a nastaví postupne násobič 18, 19 atď.
Testy výkonu
Pri testoch výkonu som vybral niekoľko benchmarkov pre preverenie pamäťového subsystému, výkonu procesora, výkonu v hrách a tiež výkonu S-ATA a USB rozhraní. Spotreba bola meraná pri záťaži programom Prime 95.Testovacia zostava:
MSI P55-GD80
2x1GB DDR3 Kingston PC3 16000 @ 1333MHz CL7
Seagate Barracuda 7200.10 160GB
Gigabyte Radeon HD4850 OC 1GB
Gigabyte Odin GT 800W
Intel Core i5 750
Noctua NH-U12P
Everest – v tomto programe som využil integrovaný test cache a pamäte, udávané sú výsledky Read, Write, Copy a Latency.
Cinenebch R10 – test renderingu scény prebiehal na jednom jadre procesora a tiež na všetkých dostupných (v tomto prípade troch)
x.264 – test komprimácie videosúboru dvoma prechodmi pomocou x.264 kodeku, udávaný je počet spracovávaných snímok za sekundu druhého, náročnejšieho prechodu.
S-ATA a USB – test priemernej rýchlosti čítania a hodnoty Burst (z cache pamäte) prostredníctvom programu HDTune 3. Ako testovaný disk poslúžil Samsung Spinpoint F2 1TB v externom boxe s S-ATA a USB pripojením.
WinRAR- okrem integrovaného jednovláknového a viacvláknového testu bol meraný aj čas komprimácie adresára s rôznymi súbormi – HD video, PDF dokumenty, fotografie o celkovej veľkosti 212MB.
FarCry 2 – pre testovanie som použil integrovaný test, v nastaveniach 1680x1050, DirectX 10, High detaily, a 1024x768, DirectX 9, Meduim detaily. V oboch prípadoch tri prechody Ranch Medium. Udávané je priemerné FPS.
Crysis Warhead – Crysis Warhead Benchmark Tool s nastaveniami 1680x1050, DirectX 10, Gamer a 1024x768, DirectX 9, Mainstream. Udávané je priemerné FPS.
Výsledky sú zoradené v tabuľke, najlepšie hodnoty sú vyznačené červenou farbou:
Rozdiel v aplikačnom výkone základných dosiek je ako zvyčajne malý natoľko, že sa odchýlky dajú zaradiť do kategórie bežná chyba merania.
Spotreba celej testovacej zostavy s touto doskou bola veľmi zaujímavá – pod záťažou bola hodnota rovnaká ako u naposledy testovanej Asus Maximus III Gene, v stave bez záťaže klesla spotreba pod úroveň tejto dosky. Síce je to stále pomerne vysoké číslo, vzhľadom na bohatú hardvérovú výbavu je to dobrý výsledok.
Záver
Myslím že so základnou doskou P55-GD80 je MSI na najlepšej ceste, získať si späť srdcia a mysle entuziastov. V podstate spĺňa všetko, čo by si dnes overclocker mohol priať – kvalitné spracovanie, výborné napájacie obvody s lepšou technológiou integrovaných MOSFET-ov a ich driverov, efektívne chladenie, dobre spracovaný BIOS s možnosťami nastavenia aj úplných detailov či v neposlednom rade podarený layout. Nechýbajú ani všemožné „vychytávky“, ako automatické pretaktovanie iba zapnutím tlačidla v priebehu pár sekúnd, tlačidlá na zvyšovanie frekvencie zbernice bez závislosti na nejakom softvéri alebo pre hard-core overclockerov užitočné meracie body napätí.Samotná hardvérová výbava je tiež na dobrej úrovni – podpora SLI aj Crossfire, dve sieťové karty, napájaný eS-ATA/USB port alebo jedna z najkvalitnejších integrovaných zvukových kariet Realtek ALC889. Mne osobne ako recenzentovi bolo veľmi sympatické, že firma sa nechváli v podstate žiadnym softvérom, ale poukazuje hlavne na fyzické spracovanie a kvality dosky.
Výsledky pretaktovania sú takisto jedna z ďalších pozitívnych oblastí P55-GD80.
Pripravená na trocha akcie...
Pre nadšencov pretaktovania jednoznačne odporúčam zaradiť MSI P55-GD80 do úzkeho výberu pri nákupe novej platformy od Intel-u, o čosi iný názor mám však pri odporúčaní „všetkým ostatným“. Základná doska vynikne hlavne pri pretaktovaní, väčšina funkcií je pripravených a uspôsobených hlavne na ladenie výkonu a zlepšenie práce pri tom. Povedal by som že najlepšie sa bude cítiť na benchtable, mimo počítačovej skrinky, jednoducho v „OC pozitívnej“ polohe. Pre bežných užívateľov je investícia v hodnote cca 200€ vlastne trocha zbytočná, podobnú službu by zvládla aj základná doska s nižšou cenovkou.
Z pohľadu overclockera by som udelil doske MSI P55-GD80 napríklad ocenenie minimálne striebornej medaily (zlato si ušetrím na niečo, čo mi skutočne vyrazí dych po všetkých stránkach :-) ), z pohľadu zvyšnej drvivej väčšiny užívateľov je to však „len“ veľmi kvalitná a vynikajúco spracovaná základná doska s vysokou cenou.
Spokojne ale môžem prehlásiť – MSI je opäť na koni. Teším sa na to, čo dokážu lacnejšie modely dosiek. Jednu takú, pre AM3 socket, už testujem na vlastnej koži v pracovnom PC. Zatiaľ to vyzerá sľubne... :-)
Za zapožičanie základnej dosky MSI P55-GD80 ďakujeme spoločnosti MSI. Procesor do testu zapožičala spoločnosť Intel. Pamäte DDR3 poskytla firma Kingston, grafickú kartu a zdroj firma Gigabyte. Chladenie procesora zabezpečoval chladič Noctua NH-U12P od spoločnosti Noctua.
eNkoo
glide
Diwaswina