Fukushima-Daiichi na vlastné oči

Po pár rokoch sme opäť zablúdii do sveta - tentoraz do miesta druhej najväčšej jadrovej nehody, ktorá sa stala relatívne nedávno - k miestu havárie jadrovej elekrárne Fukushima-Daiichi na východnom pobreží japonského ostrova Honšú. Ako to vyzerá v zóne a čo všetko sa tam udialo sa dočítate práve v tejto reportáži.

Zemetrasenie (The Earthquake)

Japonsko je krásna krajina, no zároveň prekliata. Nachádza sa totiž v tzv Pacifickom ohnivom kruhu, v ktorom dochádza k 90% všetkých zemetrasení na planéte. Aby toho nebolo málo, okolo Japonska dochádza ku kontaktu hneď niekoľkých litosférických dosiek, takže zemetrasenia sú tu doslova na dennom poriadku.

(Litosférické dosky v okolí Japonska / Litospheric plates around Japan, zdroj/source volcanolovers.com)

A Japonci sú paradoxne vďační, pokiaľ sú na dennom poriadku, ale mierne - nakoľko čím dlhšie "ticho", tým horšia "búrka" ktorá príde potom, čo do sily zemetrasenia. Zjednodušene povedané, je lepšie, keď sa tlak nahromadený na spojnici litosférických dosiek uvoľňuje postupne a v malých dávkach než skokovo. Sila zemetrasenia sa meria podľa Richterovej škály odtupňovanej od 1 do 10, kde 1 je takmer neciteľné zemetrasenie a stupeň 10 je katastrofa s planetárnymi dôsledkami. Podľa štatistík, Japonsko postihne veľmi silné zemetrasenie (stupeň 7 a silnejšie) v priemere každé 2 až 3 roky. Zemetrasenie stupňa 9 sa na Zemi objaví raz za zhruba 20 rokov.

(Epicentrum zemetrasenia / Earthquake epicenter, zdroj/source usgs.gov)

Dátum, na ktorý sa v Japonsku nikdy nezabudne, je 11. marec 2011, 14:46 miestneho času - 70km od východného pobrežia ostrova Honšú a asi 130km od mesta Sendai v hĺbke 29 kilometrov pod povrchom došlo k zemetraseniu o sile 9.0 Richterovej škály. Je to najsilnejšie zemerasenie aké bolo kedy v Japonsku zaznamenané, v globálnom meradle sa jednalo o 4. najsilnejšie zemetrasenie od počiatku vedenia záznamov. Následkom otrasov sa od mora prirútilo niekoľko vĺn tsunami o výške až 39m (v meste Miyako), pričom celkovo bolo zaplavených 561km2 územia do hĺbky miestami až 10km. Z pohľadu množstva škôd, ktoré toto zemetrasenie napáchalo, sa jedná o najdrahšiu prírodnú katastrofu v moderných dejinách. Odhad škôd, ktoré vyčíslila Svetová banka, činí astronomických 235 miliárd dolárov. Podľa NASA dokonca v dôsledku zemetrasenia došlo k spomaleniu rotácie Zeme okolo svojej osi o 1,26 mikrosekundy.

(Kesunnuma po tsunami / Kesunnuma after tsunami, zdroj/source theguardian.com)

Napriek tomu, že Japonsko má bohaté skúsenosti so zvládaním zemetrasení, počínajúc stavebnými normami a končiac vzdelávaním ľudí, na deštrukciu takýchto rozmerov to nestačilo. Nešťastie si vyžiadalo približne 18 tisíc ľudských životov, státisíce ľudí muselo opustiť svoje domovy, a to nielen v dôsledku tsunami, ale aj kvôli sérii havárií na elektrárni Fukushima-Daiichi (vyslovuje sa ako "fukušima dajíči"), na ktoré sa pozrieme v nasledujúcich kapitolách.

EN

Japan is a beautiful country, but also cursed one. It's situated on a so-called Pacific Ring of Fire, an area where 90% of all the earthquakes on the planet occur. Moreover, several lithospheric plates collide in the vicinity of Japanese islands, so earthquakes are occurring in this area almost daily.

And Japanese are glad when they occur frequently, but gently. Because the longer the silence, the wilder the storm, in terms of earthquake power. It's better when the pressure between the lithospheric plates is released gradually and in small volumes rather then strongly and wildly. The power of an earthquake is measured using Richter magnitude scale, from 1 to 10, where magnitude 1 earthquake is virtually unnoticeable whereas magnitude 10 has planet-wide consequences. According to the statistics, Japan experiences very strong earthquake (magnitude 7 and stronger) every 2-3 years in average. Extreme earthquakes, around magnitude 9, occur once every 20 years on the Earth.

The date that Japan will never forget is 11th March 2011, 2:46pm local time, when a massive magnitude 9 earthquake struck 70km off the eastern coast of Honshu island, approximately 130km from Sendai and around 29km under the ground. It is the strongest earthquake ever to be recorded in Japan and 4th strongest earthquake since the beginning of modern statistics worldwide. As a result, the coastline was hit by numerous tsunami waves, some of them as high as 40m (in a town of Miyako) and travelling up to 10km inland. In total, 561km2 of land were inundated. Money-wise, it was the most expensive natural disaster in modern history, the World Bank has estimated the damage to 235 billion US dollars. According to NASA, Earth's rotation has been slowed down by 1.26 microseconds due to the earthquake.

Despite the fact that Japan has a lot of experience in dealing with earthquakes, from construction norms to education, it was no match for the destruction that was brought by the so-called "3-11" earthquake. The disaster took away 18000 lives, forced hundreds of thousands out of their homes and not only because of the tsunamis, but also due to a series of accidents that happened on Fukushima-Daiichi nuclear power plant.

Elektráreň má problémy #1 (Power Plant in Trouble #1)

V Japonsku, napriek tomu že je to jedna z popredných ekonomík sveta, je elektrická sieť tak povediac svetový unikát  - v krajine sú totižto dva vzájomne nekompatibilné štandardy - 100V 50Hz a 60Hz. Aby krajina nemala dve neprepojené elektrické siete, existuje niekoľko konvertorov, ktoré tieto dva systémy spájajú. Hoc v dnešnej dobe je mnoho spotrebičov dimenzovaných na prácu v širokom spektre štandardov, staršie zariadenia by kvôli potenciálnej unifikácii prestali fungovať.

Do roku 2011 bolo v Japonsku celkovo 54 jadrových reaktorov, ktoré produkovali približne 49 000 MW energie, čo predstavovalo asi tretinu energetickej produkcie krajiny. To je úctyhodné číslo, ale treba mať na pamäti, že Japonsko, hoc sa to rozlohou nezdá, má podľa posledného sčítania 126 milónov obyvateľov, čo je 87% populácie Ruska pri zlomku jeho rozlohy. A mimochodom, videli ste už Tokyo v noci?

Prakticky všetky jadrové elektrárne v Japonsku sú postavené na pobreží, najmä z dôvodu, že elektráreň potrebuje veľké množstvo vody na chladenie. Na tom by práve nebolo nič zlé, avšak vzhľadom na tektonickú aktivitu je to risk alebo kompromis - záleží na uhle pohľadu. Havária vo vnútrozemí by v krajine, kde je každý centimeter pôdy vzácny, napáchala možno väčšie škody než na pobreží. O tom už teraz môžeme len polemizovať - čo sa stalo, stalo sa...

(Fukushima-Daiichi v roku 2010, poradie reaktorov zľava 4, 3, 2, 1, 5, 6 / Fukuhshima-Daiichi in 2010, reactors from the left: 4, 3, 2, 1, 5 ,6 zdroj/source cryptome.org)

Fukushima-Daiichi sa nachádza na východnom pobreží najväčšieho Japonského ostrova Honšú v prefektúre Fukushima v mestečku Okuma. Nebola to práve malá elektráreň - vo svetovom meradle sa radila medzi 15 najväčších jadrových elektrární na svete. Disponovala šiestimi jednookruhovými varnými reaktormi (BWR - voda sa v reaktore premení na paru, ktorá priamo poháňa turbíny), ktoré boli uvedené do prevádzky postupne medzi rokmi 1967 až 1973 a predukovali dohromady okolo 4500MW energie. Pre porovnanie, v Jaslovských Bohuniaciach je súčasný inštalovaný výkon 1100MW na dvoch dvojokruhových tlakovodných reaktororoch sovietskeho typu VVER-440.

(Schéma reaktora BWR inštalovanom vo Fukushima-Daiichi: 1 - nádrž s vyhoreným palivom 2 - servisné poschodie 3 - betónová budova reaktora 4 - tlaková nádoba reaktora 5 - primárny obal reaktora 6 - vyrovnávacia nádrž (torus) / Schematics of BWR reactor installed in Fukushima-Daiichi: 1 - spent fuel pool 2 - reactor service floor 3 - concrete reactor building 4 - reactor pressure vessel 5 - primary containment drywell 6 - supression pond wetwell zdroj/source world-nuclear.org)

Katastrofa, ktorá sa stala vo Fukushime, sa v mnohom líši od udalosti v Černobyle (reportáž z Černobyľu a Zóny si môžte prečítať TU). Kým na Ukrajine (ZSSR) došlo vyslovene k ignorácii pokynov pri testovaní bezpečnostných systémov reaktora v kombinácii s určitými konštrukčnými nedostatkami (napr. operátori nevedeli zistiť, že sa im reaktor lokálne prehrieva), vo Fukushime sa ľudský faktor prejavil ešte dávno pred nehodou - nedostatočná prevencia voči prírodným živlom a ignorovanie bezpečnostných doporučení v tomto ohľade, jedno z ktorých si v roku 2008 dokonca vypracovalo samotné TEPCO, no jeho závery ignorovalo. V dokuemnte Why Fukushima Was Preventable  je spomínaná aj ignorácia zo strany Japonského úradu pre jadrovú energiu (NISA) voči bezpečnostným opatreniam nielen na Fukushime. Napr. v roku 1999 došlo k zaplaveniu francúzskej jadrovej elektrárne v Blayais, po ktorom sa v Európe začali posliňovať bezpečnostné opatrenia proti živlom, no v Japonsku, hoci sa o tejto nehode vedelo, NISA nekonala. Samotný prírodný živel (tsunami) bol už len spúšťačom, po ktorom sa prejavili dôsledky predošlých zlyhaní či pasivity kompetentných. Z iného uhla pohľadu, Černobyľ bol v podstate jeden výbuch, no nehoda v Japonsku bola postpný sled udalostí, ktoré mali za následok kontamináciu širokého okolia pevniny a zamorenie morskej vody nielen v okolí Japonska. Je tiež zaujímavé, že celá nehoda sa točí okolo vody - dostala (a v podstate aj stále dostáva) sa hlavne tam, kde by byť nemala a chýbala tam, kde mala byť v prvom rade. Určitým šťastím v nešťastí bol fakt, že reaktor 4 bol v čase nehody bez paliva a reaktory 5 a 6 boli odstavené, v prevádzke boli len prvé tri.

11. marca 14:46 zasiahlo elektráreň už spomínané zemetrasenie (nachádza sa 160km od epicentra), ktoré, napriek tomu že prevyšovalo maximálnu úroveň otrasov na ktoré bola elektráreň dimenzovaná, nenapáchalo na samotnom zariadení väčšie škody. Došlo k tzv. SCRAM-u - bezpečnostný systém elektrárne automaticky spustil núdzové odstavenie reaktorov a absorbčné regulačné tyče boli spustené do reaktora, aby spomalili štiepnu reakciu. Reaktor sa však nedá len tak vypnúť - aj po zasunutí týchto tyčí stále produkuje možstvo tepla, ktoré je treba odvádzať. A to nielen zo samotného reaktora, ale aj z vyhorených palivových tyčí, ktoré sú uložené v hornej časti reaktora a ponorené do vody.

Hlavným problémom bezprostredne po zemetrasení (tsunami ešte neudrela) však bolo prerušenie elektrického vedenia s okolitým svetom, a vzhľadom na to, že reaktor bol odstavený, vodné čerpadlá nemali zdroj energie, preto nabehli záložné dieselagregáty. Situácia sa zdala stabilizovaná...

(zásah elektrárne vlnou tsunami / power plant hit by a tsunami wave)

O 40 minút neskôr však prišla pohroma. Na elektráreň postavenú na pobreží sa privalilo 7 väčších vĺn tsunami, pričom výška najväčšej bola až 15m. Bariéra, ktorá chránila elektráreň pred tsunami, však mala iba 5,7 metra (ďalšia konštrukčná chyba). Moment, kedy bola elektráreň zasiahnutá tsunami, bol dokonca zachytený na videu vyššie. Hneď na to sa prejavila ďalší pomerne zásadný nedostatok v návrhu elektrárne, keďže dieselagregáty sa nachádzali na spodných poschodiach budov reaktorov a boli okamžite zaplavené, až na jediný v reaktore 6, ktorý sa podarilo prepojiť aspoň s reaktorom 5 a chladiť tak vyhorelé palivo (ako bolo spomenuté, reaktory 4, 5 a 6 mali odstávku). Posledný záložný systém, ktorý ostal pracovať, bol batériovo-parný systém, ktorý, ako sa neskôr TEPCO ako prevádzkovateľ elektrárne priznal, nebol spustený a ani testovaný posledných 40 rokov. Tento systém vydržal v prevádzke asi 30 hodín.

Už v prvý večer dochádza k poruchám s chladením na reaktore č. 1 a je vyhlásený stav ohrozenia, nariadená bola prvá evakuácia z okolia 3km od elektrárne. Na druhý deň, 12. marca 2011, aj tento posledný záložný systém prestáva pracovať a začínajú prvé problémy...

EN

Japan has a rather unique electric grid - it consists of two mutually incompatible systems. One part of the country has 100V 50Hz in their sockets, whereas the other part has 60Hz. In order not to have two independent grids, there are several converter stations where these two networks join. Although many modern appliances are able to operate in a wide range of electric standards, older devices would cease to function if it had been for an unification.

Until 2011, there were 54 nuclear reactors operating in Japan, producing 49 000MW of electric power, which is about one third of country's production. It's quite a huge amount, but bear in mind that Japan has a population of 126 million people, which is 87% of Russia, although on a very small piece of land. By the way, have You seen Tokyo at night?

Almost all nuclear power plants in Japan are situated on the coastline, mostly because they utilize a lot of water for cooling. That is logical, but probably not so much in a country with such high tectonic activity as Japan. It's either a risk or a trade-off - an accident in a country, where every inch of soil is valuable, would probably have wider consequences than an accident on the shore. This is something we can only speculate about now - what has happened, happened...

Fukushima-Daiichi is located on the eastern coast of the largest Japanese island Honshu, in Fukushima prefecture near a town of Okuma. In terms of size and power it was by no means a small plant - six BWRs (boiling water reactors) producing 4500MW of power made the plant into the world's top 15. The plant's reactors were commissioned between 1967 and 1973.

The disaster that has happened in Fukushima is in many ways different from what happened in Chernobyl. In the Ukraine (or USSR back then), the biggest mistake was ignoring procedures while testing safety systems of the reactor in combination with several design flaws (for example the operators had no idea that the reactor is overheating locally). In Fukushima, the human factor failed long before the accident - insufficient prevention against natural disasters and ignoring safety recommendations in this matter. For example, TEPCO as a plant operator requested a safety survey about the plant, results of which just ignored. Document Why Fukushima Was Preventable says that not only TEPCO was to blame, but also NISA - Nuclear and Industry Safety Agency in Japan, which ignored to see safety problems of the plant and also failed to observe what was going on in the rest of the world. In 1999, French NPP in Blayais was inundated, which resulted in safety check-ups all around Europe and improvements increasing prevention against natural disasters were implemented. But in Japan, neither TEPCO nor NISA did something, although all Japanese plants are located in areas where flooding is a possibility. The tsunami was only a trigger that showed all the previous failures and ignorance. From a different perspective, Chernobyl was a single explosion whereas Fukushima was a series of accidents that resulted in spreading of radioactive substances into the air and water. It's also interesting to note that the accident was all about water - in got where it was not supposed to be and it was missing in the places where it should have been. Luckily, only reactors 1-3 were fully operational during the accident, reactor 4 had fuel unloaded and reactors 5 and 6 were in cold shutdown.

The power plant was hit by the earthquake at approximately 14:46, which occurred 160km in the sea. Despite being stronger than design specifications of the plant, the damage to the plant itself was insignifficant. Automated emergency system initialized so-called SCRAM - emergency reactor shutdown, when all the control rods are inserted into the reactor core to slow down the fissure reaction. But it does not stop the reaction completely, cooling still needs to be provided in order to dissipate the heat not only from the reactor core, but also from the spent fuel pool.

The biggest problem at that time (the tsunami had not arrived yet) was broken connection to the power grid. Water pumps had no power, so the emergency diesel generator kicked-in and provided power for the water circulation apparatus. Situation seemed stable...

But 40 minutes later, the disaster came. The power plant was hit by 7 huge tsunami waves, the largest being 15 meters high. The barrier, that was supposed to hold these waves off the plant, was only 5.7m tall. The moment when one of the tsunamis hit the power plant can be seen in the video above. Because the diesel generators were located in the lower parts of the reactor buildings, water disabled all except one in reactor 6, which was later used to cool spent fuel in both reactor 5 and 6. The very last backup system, that was able to operate, was steam-battery system, which hadn't been tested for the past 40 years. Despite that, it kept operating for around 30 hours.

Problems arise in the evening on the very first day - reactor 1 cooling malfunctions and a state of emergency is declared, people from 3km vicinity are evacuated. The next day, even that last steam-battery system stops working and the reactors are no longer being cooled. First serious problems arise...

Elektráreň má problémy #2 (Power Plant in Trouble #2)

Ako sme si povedali v predošlej kapitole, aj odstavený reaktor je nutné chladiť, pretože štiepna reakcia sa nedá len tak zastaviť. Pokiaľ je prerušená cirkulácia vody v reaktore, tá sa začína variť, vyparovať a samotnej nádobe reaktora narastá tlak a teplota. Okrem toho dochádza k rôznym chemickým reakciám, ktorých produkty tiež situácii práve neprospievajú - jednou z nich je napr. oxidácia zirkónia vodnou parou - zirkónium sa nachádza v obaloch palivových tyčí, pričom výsledkom reakcie je výbušný vodík.

Hneď ráno na druhý deň od katastrofy začali problémy - v reaktoroch 1 a 2 stúpol tlak do takej miery, že padlo rozhodnutie uvoľniť nahromadenú rádioaktívnu vodnú paru a vodík do ovduzšia, aby sa predišlo výbuchu. Nahromadený vodík sa však nakoniec vznietil v reaktore 1, následná explózia zničila strechu reaktora. Tá však bola úmyselne postavená zoslabená, práve preto, aby takýto výbuch nepoškodil budovu reaktora ale aby energia zničila strechu a unikla von. To malo samozrejme za následok únik rádioaktívneho materiálu do ovzdušia. Pravdepodobne už v tento deň došlo k roztaveniu paliva na prvom reaktore, ktoré ako rozžhavená láva kleslo na dno oceľovej nádoby reaktora. Z toho dôvodu TEPCO pristúpilo k zúfalému, ale zrejme nutnému kroku - pre zničenú inžiniersku sieť po zemetrasení začalo do reaktorov pumpovať morskú vodu namiesto čistej, čo ich síce ochladzovalo, no malo to za následok neskoršiu koróziu na pumpách a vedení. Bolo nutné tiež chladiť vyhorené palivo v nádržiach v horných častiach budov reaktorov - k tomuto účelu boli okrem hasičov povolané napr. aj betónpumpy prestavané na čerpanie vody, najväčšiu z nich o výške 62 metrov dokonca darovala jedna čínska firma. No situácia bola naďalej veľmi vážna - v noci bol okruh evakuácie rozšírený na 20km a medzi ľudmi sa začína šíriť strach.

(Výbuch vodíka na reaktore č. 3 / Hydrogen exploides in reactor 3)

O dva dni neskôr dochádza k výbuchu aj na druhom a treťom reaktore, presne z rovnakých príčim ako na prvom, až na to že u dvojky došlo k výbuchu v spodnej časti budovy - práve reaktor č. 2 je najviac zodpovedný za kontamináciu spodnej a morskej vody. Doterajší stav havárie bol Japonskou agentúrou pre jadrovú energiu klasifikovaný ako INES 4, t.j. nehoda s lokálnym dopadom.

(únik vysoko rádioaktívnej vody do mora z praskliny na servisnej nádrži reaktora 2/ highly radioactive water is leaking into the sea from a crack on a maintenance pit in reactor 2 zdroj/source cryptome.org)

Okrem reaktorov však začínajú mať problémy aj kontajnery s vyhoreným palivom, ktoré sú stále nedostatočne chladené - o pár dní hladina vody klesá a následne dochádza k požiaru v kontajneri s vyhoreným palivom v budove reaktora 4 s prvým veľmi vysokým únikom radiácie do ovzdušia - situácia bola natoľko vážna, že museli byť evakuovaní dokonca aj pracovníci, ktorí pracovali na likvidácii havárie. V okolí reaktora 4 bolo nameraných 1SV/h, čo je milión-krát vyššia úroveň radiácie ako prirodzená. Oficiálna správa od TEPCa však hovorila, že pracovníci boli evakuovaní, lebo "sa zo systému regulácie tlaku na rekatore 4 začali ozývať abnormálne zvuky".

(rádioaktívna para stúpa z reaktora 4 / radioactive steam leaking from reactor 4 zdroj/source cryptome.org)

Reaktory začali byť ochladzované helikoptérami, pričom pri meraniach sa zistila alarmujúca úroveň radiácie aj nad reaktorom tri - 3,75SV/h. Ochladzovanie zo vzduchu však prinieslo ovocie - radiácia v okolí elektrárne po pár dňoch poklesla a do areálu sa mohla vrátiť technika - na mieste sa striedalo asi 140 hasičských plošín, ktorým sa z diaľky podarilo ochladiť palivo v skladovacích nádržiach pod kritických 100°C. Neskôr sa dostavil ďalší úspech - stabilizácia reaktorov 5 a 6 vďaka oprave dieselagregátov, pričom stav týchto dvoch reaktorov bol označený ako tzv. studená odstávka - teplota paliva v nádržiach začala byť stabilne udržovaná pod bodom varu. Okrem toho pokračovali práce na znovupripojení chladiacich systémov zvyšných reaktorov do elektrickej siete a opravách vodných čerpadiel, prestala sa tiež používať morská voda na chladenie reaktorov.

(detail nehody na reaktoroch / detailed info about reactor accidents)

Začiatkom apríla 2011 sa začína riešiť, čo s rádioaktívnou vodou, ktorá sa hromadí v spodných častiach budov reaktorov. Objavujú sa nánosy soli v priestoroch reaktorov a úniky do podzemných vôd a do mora. Tri týždne po tsunami bola v mori okolo elekrtárne nameraná 7,5-milión-krát vyššia koncentrácia rádioaktívneho jódu než prirodzene. TEPCO tiež prvýkrát priznalo, že došlo k roztaveniu paliva na reaktoroch 1-3 a vzniknutá tavenina (tzv. corium) sa prepálila cez oceľovú tlakovú nádobu a klesla na dno primárnych plášťov reaktora. Existujú dohady, či sa corium nepretavilo aj cez ne, ale to bude možné potvrdiť až v momente, kedy budú reaktory rozobraté, čo potrvá niekoľko desaťročí; počítačové simulácie však predpovedajú, že k pretaveniu dôjsť mohlo. Vzhľadom na množstvo kontaminácie v ovzduší, vode a potvrdenom roztavení paliva u reaktorov 1 až 3 bola 12.4. 2011 nehoda na elektrárni označená ako veľmi závažná (INES Level 7), teda rovnaký stupeň ohrozenia ako Černobyľ.

(stav reaktorov 1-4 ku 31.3.2011 / reactors 1-4 on 31st March 2011 zdroj/source cryptome.org)

V lete sa situácia začala postupne stabilizovať - boli inštalované systémy recyklácie rádioaktívnej vody použitej ku chladeniu reaktorov, takže už sa viac nepoužívala čerstvá voda. Tým sa čiastočne eliminoval problém so skladovaním rádioaktívnej vody, kedy dochádzalo k jej vypúšťaniu do mora v momente, keď muselo byť uvoľnené miesto pre obvykle rádioaktívnejšiu vodu než bola aktuálne v nádržiach - často nálezy pod reaktormi, resp. hlavne unikajúca voda z reaktora č. 2, u ktorého došlo k výbuchu v spodnej časti. Únik rádioaktívnej vody je pomerne značný - odhadom 300 ton denne, pričom množstvo uniknutej vody sa pomaly ráta v stovkách tisíc ton. Podľa TEPCa bude tento stav trvať až do roku 2020, kým nedôjde k opravám budov reaktorov. Podobný problém je aj so spodnými vodami.

16.12. 2011, vyše 9 mesiacov od tsunami, vyuhlásilo TEPCO, že všetkých 6 reaktorov vo Fukushima-Daiichi sú v stave studenej odstávky (cold shutdown), teda teploty reaktorov sú stabilne pod 100 stupňami. Tento dátum je možné považovať za oficiálnu stabilizáciu reaktorov elektrárne, hoci problémov na elektrárni je stále viac ako dosť.

EN

As was mentioned in the previous chapter, even a reactor in shutdown condition has to be cooled because the fissure reaction does not stop completely. If the water circulation ceases, the water inside the reactor starts to boil and evaporate, which causes pressure and temperature inside the reactor vessel to rise. Under these conditions, several unwanted chamical reactions may occur - the most dangerous being reaction of zirconium, which is used as nuclear fuel cladding, with steam, resulting in highly explosive hydrogen.

Situation on 12th March morning was very serious - pressure in reactors 1 and 2 was so high that the operators decided to release the steam into to atmosphere in order to prevent hydrogen explosion. Despite that, hydrogen in reactor 1 exploded and blew away roof of the reactor building. The roof was intentionally made fragile, so when the hydrogen exploded, the energy from the blast destroyed the roof instead of reactor housing. This incident was the first major source of radiation release into the atmosphere. It is highly probable that the core in reactor 1 melted this day. TEPCO, being in desperate situation, decided to pump seawater into the reactors in order to cool them down. However, this strategy had a bad side-effect - sea salt is corrosive and reactive, over the time it caused a lot of damage on piping and pumps. Keeping fuel storage pools cool was also necessary, this task was on the shoulders of fire trucks and even concrete pumps converted to pump water. The largest 62m high concrete pump was donated by one Chinese company. Situation however remained critical - evacuation radius was increased to 20km and fear starts to spread among people.

Two days later, hydrogen in reactors 2 and 3 explode, damaging torus in reactor 2 and blowing off roof on reactor 3. The moment of reactor number 3 explosion can be seen in the video above. It is reactor 2 that is mostly responsible for contaminating underground and sea water. So far, the accident was classified as INES Level 4 - accident with local consequences.

Spent fuel rods start to overheat as well and in a couple days fire breaks up in reactor 4, causing a massive radiation leak - situation was so serious that even the plant workers had to be evacuated. Alarming 1Sv/h was measured outside reactor 4, which is million-times more than natural levels. But official TEPCO report said that workers were evacuated because "there were abnormal sounds coming from reactor 4's pressure regulator".

In the following days, reactors were sprayed by helicopters, radiation levels were still very high, even over reactor 3 (3.75Sv/h). But several days of air-drops caused the reactors to cool down and the radiation around the plant became stable enough for the workers to return. But not only them - 140 fire trucks were helping with cooling the spent fuel below the critical 100°C. Soon after, dieselgenerators on reactors 5 and 6 were repaired and these two reactors were officially put into so-called cold shutdown, which means that fuel temperature is kept constantly under boiling point. Plant workers were also working on restoring power to the water circulation systems of the remaining reactors and also restoring fresh water supply to the plant. Sea water was soon replaced with clean water.

A new problem aroused around the beginning of april 2011 - high levels of water were discovered in the lower parts of reactor buildings, most serious being reactor 2 which was leaking a lot of radioactive water into the sea. Measurements around the plant showed that the sea water contains 7.5 million higher concentration of radioactive iodine than naturally. For the first time since the accident, TEPCO admitted that core in reactors 1-3 melted and the corium made it's way through the reactor vessel to the bottom of the primary containment. It is unclear, wether it melted through it as well, the only way to find out will be during reactor dismantling, which will take decades. However, computer simulations indicate that corium may have melted through the primary containment. Due to core meltdowns in reactor 1-3 and excessive contamination of land and water, the disaster was classified as major accident (INES Level 7), the same level as Chernobyl 30 year ago.

As repairs progressed, situation became more stable during summer. TEPCO installed water decontamination and recyclation units for reactor cooling system. This partially resolved problems with radioactive water storage - when a highly radioactive water was discovered in a reactor building, space was needed to store it. When all tanks were full, the least radioactive water had to go - to the ocean. As mentioned before, reactor 2 is still the largest source of water pollution, because an explosion occured in it's torus. The amount of water leaking into the sea is estimated to 300 tonns a day, the total amount that has already leaked is huge - hundreds of thousands tonns. According to TEPCO, the leaks won't stop until approximately 2020, when reactor buildings are expected to be repaired.

16th December 2011, 9 months since the tsunami, TEPCO announced that all six reactors of Fukushima-Daiichi are now in cold shutdown, their temperatures stable bellow 100 degrees. This date can be considered as official reactor stabilisation, but the plant still has a lot of problems to deal with.

Dôsledky nehody (The Aftermath)

Keďže sa budeme baviť o úrovni rádioaktivity v materiáloch, priblížime si najprv jednotku, v ktorej sa meria. Už poznáme jednotku sievert (Sv), ktorou sa meria dávka ionizujúceho žiarenia. Jedkotka becquerel (bq) udáva počet jadrových rozpadov za jednotku času, obvykle vzhľadom na nejaký objem/hmotnosť. Nehovorí však nič o tom, aké množstvo žiarenia sa pri rozpade uvoľní, takže je rozdiel, či máme materiál v ktorom je 10bq/kg plutónia-239 alebo cézia-137.

Dôsledky nehody na elektrárni sa postupne začínajú prejavovať stovky kilometrov od elektrárne. Napr. v Tokiu bola v inkliminovanom čase nameraná 2x vyššia hodnota radiácie v pitnej vode než určuje norma pre deti (rádioaktívny jód), čo je u detí nebezpečné z titulu zvýšenia rizika rakoviny štítnej žľazy v neskoršom veku. Krátko na to sa zastavuje distrubúcia zeleniny, ryže a rýb z celej oblasti, nakoľko obsahujú miestami 3x viac rádioaktívneho cézia ako udávajú limity. Celkovo začala prudko rásť nedôvera k hocičomu vyrobenom v celej prefektúre Fukushima a bohužiaľ tento stav pretrváva dodnes a to napriek tomu, že mnoho produktov pochádza z oblastí mimo zamorenia.

Japonská vláda mala snahu sa s problémom radiácie v potravinách vysporiadať veľmi svojrázne - po nehode jednoducho došlo k dočasnému 5-násobnému zvýšeniu noriem pre množstvo rádioaktívnych izotopov v potravinách, čo tiež neviedlo práve k upokojeniu nálad v spoločnosti. A to napriek tomu, že japonská norma voči prítomnosti rádioaktívneho cézia vo väčšine potravín konzumovaných dospelými bola aj po zvýšení stále prísnejšia než napr. európska (predtým 100bq/kg, po zvýšení 500bq/kg, EU okolo 600bq/kg). Tento limit bol v roku 2012 opätovne znížený na 100bq/kg. Celkovo, mnoho zdrojov uvádza len 1 limit radiácie na potraviny, no v skutočnosti sa jedná o limit pre každý jeden izotop, ktorý môže vzniknúť pri jadrovej nehode, celé navyše rozdelené do kategórií podľa typu potraviny a príjemcu (deti a dospelí), takže jedným údajom nie je možné limity reprezentovať. Napr. EU v roku 2008 sprísnila normu na koncentráciu rádioaktívneho cézia v mnohých bežných potravinách z 1250bq/kg (norma EURATOM 1987, t.j. tesne po Černobyle) na 600bq/kg u dospelých, no u niekoľkých webov som sa stretol s tým, že stále používajú starý údaj.

Kontaminácia vody

Čo sa týka znečistenia mora, po internete koluje graf, ktorý mnoho webov označuje za graf kontaminácie oceánov jadrovým nešťastím v elektrárni. Jedná sa však o graf amplitúdy vĺn tsunami, ktoré boli namerané v rôznych častiach planéty. Ako je to teda s kontamináciou oceánov? Nejakú ilustráciu sa mi nepodarilo nájsť, no dovolím si ponúknuť pohľad National Geographic. V Pacifickom oceáne sa nachádza asi 707577878937600000000 litrov vody (áno, je ťažké to vôbec prečítať, je to asi 7,1*1020 litrov). Pokiaľ by sme počítali s únikom 300 ton denne (t.j. 300 tisíc litrov) po dobu 10 rokov, bola by to asi miliarda litrov kontaminovanej vody. Je to síce veľké množstvo vody, no stále len 10-10 percenta z objemu pacifického oceánu. Tým nechcem obhajovať, že tieto úniky sú v poriadku, to určite nie. No vďaka oceánskym prúdom sa rádioaktívne izotopy rozptýlia po oceáne v koncentráciach, ktoré nepredstavujú vážnejšie riziko. Navyše, úroveň radiácie vody, ktorá uniká z reaktorov do mora, už nedosahuje také vysoké hodnoty ako v roku 2011, keď bola nehoda pomerne čerstvá. Nehovoriac o tom, že oceány sú už dávno zamorené plutóniom z testov atómových bômb v minulom storočí.

(mapa meraní úrovne rádioaktívneho cézia v oceáne inštitútom WHOI / map of WHOI radioactive cesium measurements zdroj/source ourradioactiveocean.org)

Určitý pohľad na vec môže priniesť iniciatíva Dr. Kena Buesselera, oceanológa ktorý sa zaoberá práve šírením radiácie v moriach a oceánoch už od čias havárie v Černobyle. Jeho iniciatívou vznikol crowdfundingový projekt OurRadioactiveOcean.org, kde ľudia prispievali na pravidelný monitoring obsahu rádioaktívneho cézia-134 a 137 od pobrežia Japonska po pobrežie USA. Prvotné merania z roku 2011 ukazujú na vysokú koncentráciu týchto rádioaktívnych izotopov okolo pobrežia Japonska. Dva roky po nehoda sa koncentrácia na pobreží Japonska rapídne znížila a postupne sa presúva smerom k pobrežiu USA, kde síce evidujú zvýšenú úroveň radiácie v oceáne, no stále pod úrovňou napr. prísnej japonskej normy pre úroveň cézia v pitnej vode.

Čo sa týka rybolovu, ryby odchytené v bezprostrednej blízkosti nehody budú predstavovať riziko do doby, kým sa neopravia budovy reaktorov, najmä dvojky. Do tela rýb sa rádioaktívne cézium dostáva v podobe solí a ukladá sa vo svaloch. Pokiaľ nejaká ryba "popapala" cézium-137 v blízkosti nehody ale vydala sa do oceánu, v momente ako je chytená je koncentrácia týchto solí v jej tele obvykle 10-20x nižšia. Podľa americkej FDA, ktorá už v roku 2011 testovala tuniaky vylovené v pacifiku, bola koncentrácia cézia-137 síce mierne zvýšená, no stále 300x nižšia než aby bola považovaná za zdravotné riziko.

V roku 2013 prišlo TEPCO s nápadom zabrániť kontamináci podzemných vôd, ktorej mala zabrániť umelo vytvorená vrstva permafrostu okolo elektrárne.

(schéma ľadovej steny, ktorá mala zadržiavať unikajúcu vodu / schematic of ice wall, which was supposed to hold off leaking watrer zdroj/source cleantechnica.com)

Projekt 1,5km dlhej ľadovej steny v pôde za 35 miliárd jenov však podľa meraní nefunguje tak, ako má - hoci je táto stena z 99% naozaj zamrznutá, cez jedno percento plochy sa rádioaktívna voda stále dostáva do okolia. A sú to paradoxne miesta, kde je najväčšia koncentrácia spodnej vody. Čiže je momentálne dobrá asi ako keď postavíte priehradu s dierou uprostred. Podľa prognóz by definitívny koniec kontamináciam spodných vôd a únikom do oceánu mala dať až oprava samotných budov reaktorov.

Kontaminácia krajiny

Znečistenie krajiny pochádza hlavne z explózií, únikov pary či požiarov na elektrárni, kedy do atmosféry unikli rádioaktívne izotopy, ktoré potom vietor rozniesol do širokého okolia. Hoci zóna je definovaná ako 20km okruh okolo elektrárne, mapa zamorenia tomu tak úplne neodpovedá:

(mapa zamorenia územia okolo elektrárne. Ukazuje zóny s odhadovanou ročnou dávkou radiácie rozdelenou do 3 kategórií odhadovanej pre prvý rok po havárii / Map showing contamination around the power plant. Also shows 2 categories of zones, based on the annual radiation dose for the first year after the disaster zdroj/source i-sis.org.uk)

Hlavným zdrojom radiácie je aj v tomto prípade cézium-137, v blízkosti elektrárne sa v pôde našlo aj plutónium, ktorá sa tam dostalo zrejme priesakmi vody z reaktorov. Ďalším zdvihnutým limitom bola maximálna ročná dávka radiácie u obyvateľa, a to až na 20mSv/rok, pričom je to napr. 2x viac ako maximálna ročná dávka baníka v úránovej bani v Austrálii. Bežná hodnota prirodzenej ročnej dávky je pritom do 3mSv/rok, vo väčšine krajín ešte menej. Keď sa pozriete na mapu, pochopíte prečo - evakuačná vlna, minimálne v prvý rok, by musela byť ďaleko väčšia. Hoci radiácia behom 2 rokov klesla o 62% a ročná dávka, u ktorej sa hovorí o štatisticky vyššom riziku vzniku rakoviny, je až 100mSv/rok, "povýšiť" civilistov na radiačných pracovníkov bolo si myslím nešťastné riešenie.

(demonštrácia proti jadrovej energii pred centrálou TEPCO / demonstration agains nuclear energy in front of TEPCO headquarters, zdroj/source japantimes.co.jp)

Bezprostredne po nehode sa nielen v Japonsku rozvírila téma jadrovej bezpečnosti.Okamžite sa začalo s odstávkou všetkých jadrových reaktorov v Japonsku - v momente ako mal reaktor naplánovanú servisnú prehliadku či výmenu paliva nedostal zelenú pre ďalšie pokračovanie, boli nariadené všeobecné bezpečnostné previerky jadrových zariadení. Ku 5.5.2012 došlo k odstaveniu všetkých reaktorov v Japonsku, a tak bola krajina prvýkrát od roku 1970 bez jadrovej energie. To malo za následok početné výpadky v sieti - keď krajine stopnete produkciu elektrickej energie o tretinu, nejak sa to samozrejme prejavit musi. Napriek silnému tlaku verejnosti (v prieskumoch z roku 2011 by až 80% obyvateľov chcelo ustúpiť od využívania jadrovej energie v krajine) dochádza postupne k spúšťaniu odstavených reaktorov. Od roku 2015 boli spustené 2 elektrárne (Sendai, Ikata) pričom nedávno (marec 2017) Japonský úrad pre jadrovú energiu oznámil, že sa v súčasnosti zaoberá 26 žiadosťami o znovuspustenie reaktorov, pričom elektrárne dostanú zelenú pokiaľ prejdú novými prísnymi bezpečnostnými normami. Je trochu paradoxné, že až teraz sa ide posudzovať napr. vulkanická činnosť v oblasti elektrárne či rôzne geografické ukazatele, ktoré mali byť brané do úvahe už v dobe výstavby elektrární. Na druhej strane, radšej odstaviť teraz než sa priženie ďalšia katastrofa.

EN

When discussing radiation in materials, first we need to become familiar with it's measurement unit. We already know Sievert, which measures ionizing radiation dose. Becquerel (bq) measures the number of nucleus decays per second, usually with respect to volume or mass. But it says nothing about the energy that is emitted during one dacay, so there is a difference between a material having 10bq/kg of cesium-137 and 10bq/kg of plutonium-239.

Consequences of the radiation leaks slowly show up hundreds of kilometres from the plant. For example, shortly after the accident the tap water in Tokyo showed 2x higher levels of radioactive iodine than levels safe for children. When consumed by the infants in greater volumes, it may increase thyroid cancer probability in later age. Shortly after that, vegetable, fish and rice distribution form Fukushima stops due to 3-times higher levels of radioactive cesium. Basically, people have turned their backs to anything made in Fukushima since the accident, even for products made on the other side of the prefecture.

Japanese goverment had a rather extraordinary idea when dealing with increased radiation levels in food - they just temporarily increased cesium levels limits in basic food by 400%, which did not meet with praise among people, despite the fact that Japanese limits were actually stricter than EU limits, even after they were increased (before increase 100bq/kg, after 500bq/kg, EU 600bq/kg). Japan decreased the limit back to 100bq/kg of cesium in most of the food in 2012. Generally, every radioactive isotope has it's own sets of limits, based on food type and consumer's age. For example, in 2008 EU replaced 1987 EURATOM limits (1250bq/kg) to the current 600bq/kg for cesium in general food for adults.

Water contamination

Considering pollution of the sea, there has been a map circulating all over the web, most of the sites claiming it's a map of ocean radiation pollution. This is however incorrect, the map shows tsunami waves amplitudes in different parts of the planet. So what how badly were oceans contaminated by Fukushima accident? I will illustrate analysis by National Geographic. Estimated amount of water in Paciffic ocean is 707577878937600000000 litres (yes, it's hard to read, it's about 7,1*1020 litres). Considering 300 tons of water leaking to the ocean every day, in 10 years it will total in around a billion litres of contaminated water. It's a massive amount of water, but still 10-10% of the ocean volume. I don't want to justify the leaks, they did damage the environment. But sea currents help spreading radioactive isotopes around the ocean, so the concentration is far from dangerous levels. Moreover, current leaks are not as radioactive as in 2011. By the way, oceans are already contaminated by plutonium from A-bomb tests from the 20th century

Oceanologist Dr. Ken Bussler, known for research on radiation levels in the oceans since Chernobyl disaster, started a crowd-funding iniciative OurRadioactiveOcean.org, where people donated money for sea water tests for radioactive cesium-137 and 134. First measurements from 2011 show high concentrations of cesium around Japanese east coast, but two years later the concentration went down rapidly. Over the time, radioactive particles move away from Japan toward US coast, where an increased level of radiation was measured, but still bellow rather strict Japanse norm for tap water.

Speaking of fishing, fish caught around the plant will pose risk until the reactor buildings will be repaired. Radioactive cesium enters fish body in form of salts and concentrates in muscles. If a fish "eats" such particles around the plant and moves to the ocean, about the time it's caught the concentration of radioactive cesium in it's muscles drops by a factor of 10-20. According to FDA, which tested tuna fish in 2011 caught in Paciffic ocean, radiation levels were increased, but still 300x smaller than limits.

In order to stop leaks into the sea and groundwater, TEPCO came up with a project of an ice wall around the plant, which was supposed to create a layer of permafrost around the power plant, see picure above.

However, the 1.5km long icewall, costing 35 billion yen, does not work as intended - alhtough it's 99% frozen, the remaining unfrozen percent is actually the area with largest concentration of ground water. Basically, it's like a dam with a hole in the middle. That's why the only solution that will probably put an end to the leaks will be reactor buildings reconstruction.

Land contamination

Most of the land pollution comes from explosions, steam leaks and fires on the power plant, when radioactive particles got into the air and were spread around by the wind. Alhtough the evacuation zone was defined as a 20km radius around the plant, radiation map looks very differently (see above).

Main source of radiation is cesium-137, but plutonium was also found in the soil around the power plant, probably by water leaking from the reactors. Another limit that was increased in Japan was annual radiation dose for civilians, to 20mSv/year. That is actually twice as much as annual dose of an Australian uranium mine worker! Natural annual dose is up to 3mSv/year, in most countries it's even less. But if You look at the map, You will see why the government increased the limits - evacuation wave, at least for the first year, would have to be bigger. Although radiation levevel dropped by around 62% in 2 years and annual limit considered as posing higher risk of getting cancer is 100mSv/year, I really don't consider "promoting" civilians to radiation workers as a good idea.

Discussion about nuclear safety heated up in Japan during the crisis. The government ordered all reactors to stop operation in the moment they reach a service shutdown or a fuel replacement, general safety inspections were ordered. The last reactor shut down on 5th December 2012 and it was for the first time sice 1970 that Japan was without nuclear power. This of course resulted in several blackouts - when someone turns off one third of country's electricity production, it has it's consequences. Although the pressure from general public was high (in polls, 80% people wanted to put end to nuclear power in Japan), 2 power plants are back in operation (Sendai, Ikata) and as of March 2017, NRA (Nuclear Regulation Authority) has accepted applications for 26 reactor restarts at 16 plants and is processing them. If the reactors pass new strict regulations, they will be allowed to restart. But ironically, things like volcanic activity or other geographical features are being considered now, they should have been taken more seriously before construction. On the other hand, better to shut some reactors now rather than wait for another such disaster.

Zóna #1 (The Zone #1)

Hor sa do terénu! Dostať sa do Japonska nie je práve lacný špás, jedine pokiaľ sa Vám podarí chytiť výbornú akciu na letenky ako mne (230€ spiatočne).

Off to the terrain! Flying to Japan is not particulary cheap, unless You happen to spot a sweet deal on fligh tickets (230€ return in my case).

Svojpomocne by som sa do Zóny asi nepozrel, našťastie jeden z mála Slovákov žijúcim v krajine vychádzajúceho Slnka je môj bratranec Henri, a práve oni našli spôsob ako si zónu prehliadnuť. Niekoľko postarších niekdajších obyvateľov v súčasnosti dobrovoľne prevádza ľudí po tejto oblasti, kde oni ešte nedávno žili. A ďalšie pozitívum je, že do zóny nie je treba vybavovať žiadne povolenie, nakoľko od apríla 2016 v zóne prakticky nie sú checkpointy (okrem najbližšieho okolia elektrárne) a až na užší okruh okolo elektrárne je v podstate možný voľný pohyb po zóne. Kontaktovali sme teda toto združenie a jeden pán nám sľúbil, že nás po zóne prevedie a niečo nám o zóne povie. Stretli sme sa s ním na jednom odpočívadle a následne sa vydali smerom do neznáma. Jedinou nevýhodou, že pán nehovoril po anglicky, našťastie mi Henri prekladal.

I probably wouldn't be able to get into the zone just by myself, but luckily, one of the few Slovaks living in the Empire of the Rising Sun is my cousin Henri. He and his wife Junko happened to find a way of exploring the zone around the powerplant. Several former inhabitants of the zone, mostly elderly people, voluntarily guide strangers in places where they used to live. Another thing that will make the trip a bit easier - there are no checkpoints in the outer part of the zone and the only checkpoints that You will encounter are roads heading directly for the powerplant. So You can basically move "freely" around the zone. Junko contacted this voluteer organization and were lucky - one elderly man promised us to show us around and tell some stories about the zone. In a couple of days, we met him and drove to the unknown. The only drawback was that he spoke no English but luckily Henri is fluent in Japanese.

Hoci v Japonsku sa myslí aj na cudzincov a množstvo informačných tabúľ má aj anglický preklad, nečakajte takýto luxus v zóne, cudzinec v podstate ani netuší, že vstupuje do územiami s určitými rizikami. Pokiaľ nemáte so sebou dozimeter, tak jediná indikácia, že ste vstúpili do zóny sú takéto "zberné dvory":

Alhtough Japan is usually very thoughtful of foreigners in terms of signs in English, don't expect this kind of luxury in the zone. As a stranger, You have basically no idea that You enterde an area with some potential risks. Unless You have a dosimeter with You, the only indication that You've entered the zone are these "collection sites":

 

(jedno z mnohých skladísk rádioaktívnej pôdy / one of many facilities storing radioactive soil)

Jedná sa o miesta, kam je zvážaná a skladovaná rádioaktívna pôda z ryžových polí v podobe čiernych "balíkov". Takýchto skladovacích zariadení sú po zóne snáď desikatky až stovky, vidíte ich na každom rohu. Pôvodný zámer bol použiť túto pôdu na stavbu bariér proti tsunami, pričom sa tak malo stať do 3 rokov od nehody (t.j. 2014). No aj v decembri 2016, kedy sme v zóne boli, pôda len pribúdala a nie naopak.

The purpose of these facilities is to store radioactive soil from rice fields, in a form of black-foil-wrapped bales. There are literally tens to hundreds these sites all around the zone, they can be seen around every corner. The original idea was to build anti-tsunami barriers around the coast using this soil, but it was supposed to happen till 2014. As of December 2016, the soil seemed only to be stacking up.

(príjazd na farmu, dozimeter ukazuje 0,5µSv/h / arriving at a farm, dosimeter showing 0.5µSv/h)

(náš sprievodca naľavo, Masami Yoshizawi napravo / our guide on the left, Mr. Masami Yoshizawi on the right)

Prvá naša zastávka bola na farme Masamiho Yoshizawiho, šesťdesiatnika, ktorý odmieta podľahnúť tlaku vlády vysťahovať sa a naďalej sa stará o svoje zvieratá. Stal sa z neho občiansky aktivista, ktorý sa snaží poukazovať na lži japonskej vlády ohľadom "zvládania" fukushimskej katastrofy. Na svojej farme, vzdialanej asi 15 kilometrov od elektrárne, má malú unimobunku, kde má množstvo fotografií o tom, čo sa dialo v okolí tesne po nehode.

Our first stop was at Mr. Masami Yoshizawi's farm. In his sixties, he refuses to bow to the pressure of the government and insists on staying where he's lived most of his life, looking after his animals. He became civil activist, who tries to point out the lies that government spreads about the Fukushima accident. On his farm, located about 15km from the plant, he has a small cabin where he displays a lot of photographs about the things that were happening shortly after the disaster.

(Masami Yoshizawi a časť vystavených fotografií / Masami Yoshizawi and a part of his gallery)

Nanešťastie, ani on nehovoril anglicky. Tvrdil, že výbuchy na elektrárni bolo počuť až 20km a on sám mohol z diaľky pozorovať, ako hasia alektráreň. Napriek silnému úniku radiácie 15. marca zostal na farme e3te dva dni, t.j. odišiel 6 dní po nehode. Po týždni sa, napriek nariadenej evakuácii, vrátil k svojim zvieratám. Hovoril tiež o tom, ako sa prvá vlna ľudí z okolia elektrárne sťahovala paradoxne do oblasti okolo 20. kilometra od elektrárne iba aby sa musela po rozšírení zóny ohrozenia sťahovať ešte ďalej.

Unfortunatelly, he also didn't speak English. He said that the explosions on the powerplant could be heard from 20km distance. He was also able to see as the plant fires were being extinguished. Despite very strong radiation leak on 15th March 2011 he left his farm two days later (that means 6 days after the accident). Even though the evacuation was mandatory, he returned to his animals in just a week. He also spoke about people living the vicinity of the plant who first evacuated to about 20th kilometer, only having to move further away when the zone was widened.

Svoju farmu má v podstate ako taký symbol vzdoru voči vláde a trochu ako zoo, nakoľko nesmie predávať mlieko ani mäso kráv, no on sám ich konzumuje. Zatiaľ jediného odškodnenia, ktorého sa mu dostalo, je, že štát od neho z času na čas kravy odkúpi, zabije a spáli. Ako sám tvrdí, najradšej by ho odtiaľ vysťahovali a jeho farmu zrovnali so zemou. Ako som mal možnosť namerať, na jeho farme bolo asi 0,5µSv/h, čo je oproti normálu asi 4x viac. Podľa Yoshizawiho je však v horách intenzita žiarenia až 10µSv/h.

He keeps his farm as a symbol of resistance to the government and as a zoo, because he cannot sell meat or diary products, but he himself eats them. The only reparation he has been given so far was when government, from time to time, buys some of his cows and then kills and burns their meat. He said that the government is willing to move him away and raze the farm, but he refuses. I took some measurements on his farm, dosimeter showed 0.5µSv/h, which is about 4-times the level of natural radiation. According to Mr. Yoshizawi, radiation in the mountains may get as high as 10µSv/h.

(Tie biele fľaky na srsti kráv nie sú chyba fotoaparátu, ale takto sa kravy v zóne okolo elektrárne "vyhádzali" tesne po nehode / Those white spots are not a camera defect, but this is what happened to the cows around the power plant shortly after the disaster)

Táto časť prefektúry Fukushima bola v celom Japonsku známa divými koňmi, chovom kráv a produkciou hovädzieho mäsa. Na zvieratá na farmách, ktoré po evakuácii ostali bez ľudí, čakal krutý osud - tie, ktorým sa nepodarilo ujsť, umierali od nedostatku vody či jedla. Mnohé zvieratá, ktorým sa podarilo ujsť, boli pochytané a zastrelené. Sám Masami hovoril o 1800 kusoch zabitého dobytka a prasiat v jeho okolí.

This part of Fukushima prefecture was well known for wild horses, livestock and beef throughout whole Japan. Animals on abandoned farms were met with very cruel fate - those which didn't manage to escape died horribly from lack of food or water. And those which did, were mostly caught and shot. Masami himself spoke about 1800 cows and pigs killed nearby.

(zničená infraštruktúra po zemetrasení / destroyed infrastructure after the earthquake)

Zábery na budovy reaktorov vo Fukushime-Daiichi poškodené výbuchmi vodíka. Tá žltá "pologuľa" na fotografii vpravo je vrchná časť oceľového telesa reaktora. Sám Yoshizawi je napr. proti tomu, aby Japonsko v roku 2020 organizovalo olympiádu - podľa neho existuje vysoké riziko, že v dotyčný rok dôjde k silnému zemetraseniu. Navyše by sa mala vláda venovať likvidácii katastrofy a nie organizovaním hier. V súčasnej dobe tiež protestuje proti projektu jadrovej elektrárne v Indii, ktorý by mali postaviť práve Japonci. Keďže sa pán Yoshizawi ku koncu politicky rozohnil a nedozvedali sme sa prakticky nič nové, poďakovali sme mu a pokračovali zónou ďalej.

Pictures of reactor buildings in Fukushima-Daiichi after hydrogen explosions. The yellow hemisphere on the right photo is actually the pressure vessel of the reactor. Yoshizawi himself is actually against 2020 Tokyo Olympics - he said that the risk of a strong earthquake around that time is very high. Moreover, the government should be dealing with the disaster consequences and not Olympic Games. He is also opposing a recent project of NPP being built in India by the Japanese. Because the talk with Mr. Yoshizawi soon turned into a political monologue, we thanked him and continued on our journey.

Zóna #2 (The Zone #2)

Hoci mnohé miesta v zóne sú v súčasnosti označené ako bezpečné na návrat, veľa ľudí rašej ostáva kde je - hlavne preto, lebo v postihnutej oblasti zatiaľ absentuje občianska vybavenosť, márne budete hľadať fungujúcu nemocnicu či nákupné centrá. Z celkového odhadovaného počtu 160 tisíc ľudí, ktorí museli svoje domovy opustiť v dôsledky nehody, sa reálne vrátilo stova 10%.

Alhtough many areas in the zone have been declared as safe for return, most of the evacuated people stay where they are now - the reason is absence of shops, hospitals and schools. From estimated 160 thousand people that have been avacuated only about 10% returned.

(čo s opusteným domom dokáže urobiť hladná divoká zver? Stav tohto domu majú údajne na svedomí diviaky. V okolí domu tiež hrdzavelo niekoľko áut. / this is what wild animals may do to a house, probably wild boars. There were also several cars rusting nearby)

Reklultivácia ryžových polí. Po zbágrovaní rádioaktívnej pôdy sa na miesto priváža nová zemina. Ako vidíte podľa jej farby, kvalita novej pôdy sa ani neblíži tej pôvodnej. Ku koncu reportáže bude tiež fotografia miesta, odkiaľ táto pôda vlastne pochádza. Otázka je, či sa tam ryža ešte niekedy bude pestovať, alebo po vzore zvyšku zóny tu vyrastú solárne panely.

Rice field reclamation. When the radioactive soil is digged out, new soil is put in it's place. As You can see from the photos, the quality of the fresh soil is no match for the old one. There is a photo at the end of the story showing places from where this new soil originates.

(zástavba, ktorú začína nahlodávať čas / time is taking its toll on these houses)

(mestečko Namie-Machi. Počet obyvateľov - 0. Tie autá na fotografiách sú ľudí, ktorí v zóne pracujú. Jediný objekt v meste, ktorý fungoval, bola radnica. / Town of Namie-Machi. Number of inhabitants - 0. The cars in the picture are people working in the zone. The only operational building in the town was town hall)

(ulice Namie-Machi. Aby nedochádzalo ku krádežiam, v týchto opustených mestách sa striedajú a hliadkujú policajti z celého Japonska. / streets on Namie-Machi. In order to prevent robberies in these abandoned cities, policemen from whole Japan participate on patrols in these areas)

(postupne sa presúvame k pobrežiu, kde začínajú byť viditeľné škody napáíchané tsunami - na fotografii vidno pozostatky mosta, ktorý vlna zničila, pozadí kedysi stáli domy, ktoré nenávratne spláchla tsunami / advancing towards coastline, tsunami damage is more and more noticable - there used to be a bridge and housing area)

(veľmi smutný pohľad - v oblasti na fotografii bolo kedysi 600 domov. Bohužiaľ to nie je jediná prímorská oblasť, ktorá v súčasnosti vyzerá takto / very sad view - there used to be around 600 houses in the photographed area. Unfortunatelly, this is not the only seaside area which looks like this)

 

(takto vyzerá dom po zásahu tsunami / this what a house looks like after having been hit by a tsunami)

 

Pokiaľ by sme sa pozerali na tento dom len úplne spredu, človek by ani nepovedal že s ním niečo nie je v poriadku. No realita je veľmi vzdialená úvahe... Na tejto fotografii tiež vidno, ako sa tsunami "zahryzla" do domu.

If You looked at this house from the front, You probably would not guess there is something wrong about it. But reality is way different... This picture also clearly shows how tsunami has "bitten" into the house.

(pred a po / before and after)

Zábery z tejto šloly už možno poznáte. Je to snáď jediný objekt stojaci široko ďaleko - základná škola v mestečku Ukedo. Našťastie je na ňu viazaný príbeh s happy-endom - hneď ako prišlo zemetrasenie, učitelia duchaprítomne vyviedli všetky deti na neďaleký kopec, takže keď prišla vlna tsunami, nikomu sa nič nestalo. No vypočuli sme si aj opačný príbeh (už si bohužiaľ nespomínam na názov mesta, kde sa to stalo) - po zemetrasení ostal personál školy čakať na pokyny. Vzhľadom na to, že bola poškodená komunikačná sieť, odpoveď samozrejme neprichádzala. A vďaka pasivite došlo k veľkej tragédii - z celej školy prežilo len pár ľudí.

You may have seen pictures of this school around the web. It's the only object left standing in it's vicinity - primary school in Ukedo. Luckily, even though it was hit by tsunami, it's story has a happy-end. After the earthquake, teachers were aware of possible tsunami and evacuated all the children to a nearby hill, so when tsunami hit the shore, there was noone left in the school and all the kids were safe. But we've also heard different story from other town (name of which I can't recall) - school personel was waiting for instructions from authorities after the earthquake. Due to damaged communication network, they received no response. And thanks to their passivity, most of he people at that school perished after the tsunami came.

(hodiny sa zastavili presne v momente, ako udrela tsunami / the clock stopped in the moment the tsunami struck)

(vnútri školy / inside the school)

Zóna #3 (The Zone #3)

Postupne sa dostávame do užšieho okolia elektrárne, kde vzhľadom na stále vysokú radiáciu platia iné pravidlá ako vo zvyšku zóny. A samozrejme, ak neviete čítať kanji, nemáte šancu vedieť o čo ide.

We are moving closer to the plant, where there are a bit different rules due to still high radiation. And if You can't read kanji, there is no way to know what are you up to.

(radiácia rastie - 2µSv/h, a to je vonku 2x toľko, ako je v aute / the radiation increases - 2µSv/h, the value outside the car is actually twice as high)

Cez túto oblasť ide jediná cesta, z ktorej sa nedá odpočiť, všetky odbočky sú zatarasené (a nielen to, každý vjazd do domu je zabednený). Môžte ísť jedine autom (na bicykli a motorke Vás tam nepustia), musíte mať zapnutý vnútorný okruh klimatizácie a nesmiete zastaviť a opustiť auto. V tejto časti sa nachádza aj niekoľko checkpointov, napr. pri odbočkách na elektráreň.

There is only one accessible road in the area. You cannot take turn off the road (that's not even possible, all other roads, even to houses, are blocked). You may only drive a car (no motorbikes or bicycles), You have to have all windows closed and internal air circualtion turned on. There are also a couple of checkpoints in the area, mostly on the roads heading for the power plant.

(opustené mestá / abandoned towns)

(areál Fukushima-Daiichi v diaľke / Fukushima-Daiichi complex in the distance)

Bohužiaľ musím sklamať tých, ktorí dúfali vo fotografie z priestorov samotnej elektrárne - tak blízko sme sa nedostali. Tieto dva zábery sú fotené z najväčšej blízkosti, ako sa dá momentálne k elektrárni dostať, vzdušnou čiarou je to asi kilometer. Fotografia pochádza z TOHTO miesta.

I have to disappoint those who were expecting photos from the power plant grounds, we coulnd not go that close. These two shots were taken as close as possible to the Fukushima-Daiichi power plant, distance approximately 1km from. The pictures were taken from HERE.

(K elektrárni sa ísť nedá. Navyše, radiácia (6,4µSv/h) nie je najmenšia (x2 mimo auta) / It's not possible to go closer to the plant. Radiation levels reach 6.4µSv/h, which is actually twice as much outside the car)

(pokračujeme opustenými mestami / carrying on through abandoned towns)

(Takto dopadla železničná trať. Opravovaná už zrejme nebude... / This is what a rail track looks like in the zone. I doubt it will ever be fixed...)

(viac a viac rádioaktívnej pôdy / more and more radioactive soil)

Pomaly sa dostávame z úzkeho okruhu elektrárne na diaľnicu. Vzhľadom na to, že vedie cez kontaminované územie, sú vedľa cesty informačné dozimetre. Japonská vláda tvrdí, že na tejto ceste by nemala byť radiácia vyššia ako 3,8µSv/h...

We are leaving the closer area around the plant and heading for highway. Because the area is still contaminated, there are dosimeters installed next to the road. Japanese government claims that the maximum level of radiation on this road should be 3.8µSv/h...

... no ako sme sa presvedčili na vlastnej koži, realita je na míle vzdialená. Na dozimetri v aute svieti 5,11µSv/h a ako som spomínal, vonku muselo byť okolo 10µSv/h.

... but as we've found out by ourselves, reality is far from that. Our dosimeter reads 5.11µSv/h, which means the value outside the car is probably around 10µSv/h.

Odkiaľ pochádza nová pôda na pre ryžové polia? Nuž, na hranici zóny bágre takýmto spôsobom rozoberajú priľahlú krajinu, ktorá však kvalitnou pôdov práve nedisponuje. Osobne by ma zaujímalo, čí je tá zemina naozaj čistá z pohľadu radiácie...

Where does the new soli com from? Well, this is how excavators take apart hills close to the zone border. The quality of the soil for growing anything is disputable, I also wonder about the radiation levels because it's quite close to the zone.

Záver (Conclusion)

Skúsenosť zo zóny okolo Fukushimy bola trochu iná ako z Pripjati - na Ukrajine sa príroda už postarala o výtvory človeka, samotné mesto vyzerá trochu ako neudržovaný skanzen. Kde bol asfalt sú diery, budovy sa rozpadajú, vegetácia prebrala iniciatívu. V Japonsku to miestami vyzeralo ako normálne mesto, najmä keď sa pozriete na fotografie z Namie-Machi fotené z mosta. Až keď prechádzate ulicami zistujete, že tam niečo nie je v poriadku - hrdzavé autá, nepokosené trávniky, zabednené okná. A hlavne - žiadna živá duša. Do niektorých častí zóny sa ľudia už môžu sťahovať, no väčšina tak zatiaľ neučinila. Tiež neviem, či by som sa vracal do domu, kúsok od ktorého stojí skládka rádioaktívnej pôdy. Bude tiež zaujímavé sledovať, ako sa tento problém s pôdou vyvinie, a tiež čo sa stane s rekultivovanými poliami - či tam jedného dňa porastie ryža alebo len solárne panely, osobne si myslím že tie panely.

Hoci je zamorenie "len" 15-20% v porovnaní s Černobyľom, časti zóny budú dlhodobo neobývateľná, avšak pravdepodobne nie tak ako na Ukrajine - v Japonsku totiž nedošlo k tak veľkému zamoreniu izotopmi plutónia, ktorého polčas rozpadu je asi 22000 rokov. Hlavnými zdrojmi radiácie sú v súčasnosti izotopy cézia, hlavne cézium-137, ktorého polčas rozpadu je 30 rokov. Namiesto tisícov rokov, po ktoré bude neobývateľná zóna v okolí Černobyľu vďaka rozmetanému plutóniu, sa tak bavíme pravdepodobne o stovkách rokov v územiach s najvyšším zamorením okolo elektrárne.

Od katastrofy sa zmenil pohľad sveta na jadrovú energiu - Japonsko síce dočasne všetky reaktory odstavilo, no vzhľadom na fakt že odstaviť tretinu produkcie elektriny v tak veľkej krajine je neudržateľné, zmenila sa minimálne stratégia krajiny k jadrovej energii, ktorej podiel bude v budúcnu klesať. Nemecko v reakcii na nehodu plánuje odstaviť všetkých 17 jadrových elektrární do roku 2022. Firma Siemens dokonca ukončila všetky aktivity v oblasti vývoja jadrových technológií. Na Slovensku boli minimálne sprísnené požiadavky na odolnosť voči zemetraseniam u pripravovaných dvoch reaktoroch v Mochovciach.

Po tom, čo som nielen videl ale aj mal možnosť si vypočuť príbehy ľudí ktorých sa tragédia nejakým spôsobom dotkla, či už na Ukrajine alebo v Japonsku, dúfam, že sme sa už nejakým spôsobom poučili, že stavba jadrovej elektrárne nie je "sranda" natoľko, aby niekto v tektonicky aktívnej krajine naprojektoval hrádz proti tsunami s výškou 5,7 metra "lebo to musí stačiť" alebo 40 rokov ignoroval bezpečnostné doporučenia. Je len smutné, že na takéto chyby musí niekto doplatiť, či už životom alebo zdravím vlastným alebo niekoho z blízkych, prípadne stratou domova. A až potom sa veci hýbu tam, kde mali byť. Tiež kamuflovať vzniknuté nešťastie tým, že sa dvihnú limity (hoc dočasne) pre množstvo radiácie v potravinách alebo maximálnej ročnej dávky je nejak v rozpore s vyhlásením japonských autorít, že situáciu zvládajú, resp. zvládali.

Na záver by som chcel poďakovať môjmu bratrancovi Henrimu Tatarovi a jeho žene Junko, bez nich by táto reportáž nikdy nevznikla. Mimochodom, obaja sú hudobníci (LINK) a z času na čas sa objavia na Slovensku aj koncertne, kto máte radi klasickú hudbu, určite nevynechajte :)

EN

My experience from Fukushima is a bit different from my visit to Pripyat. In the Ukraine, nature has already taken care of what people had built, it may look like an open-air museum in a really bad shape. Roads are mostly full of holes, building deteriorating, vegetation took over. In Japan, apart from areas hit by the tsunami, it almost looked like a regular town, mostly when You look at photos from Namie-Machi taken from a bridge. When You enter the town itself, one realizes that there is something wrong about the place - rusty cars, lawns uncut, boarded up windows. And most of all - not a single living being. People may return to certain areas that have been decontaminated, but most of them haven't. I would also hesitate to return to a house standing close to a radioactive soil storage. It will be interesting to see how will this problem with soil and fields evolve - wether they will "grow" solar panels or rice again, my guess actually goes for the panels.

Although the tocal radioactive leak was estimated to "only" 15-20% of Chernobyl, parts of the zone will be uninhabitable for long, but not as much as in the Ukraine - the area is not contaminated with plutonium isotopes, half-life of which is around 22000 years. Current largest source of radiation is cesium-137 with half-life of 30 years, so instead of thousands of years during which the zone around Chernobyl will be uninhabitable, we are talking probably about hundreds in the most contaminated areas around Fukushima-Daiichi.

Image of nuclear power has changed since the disaster - although Japan temporarily shut down all it's NPPs, reducing power production in such country by 30% could not be held stable, so reactors do restart as of now but at least the strategy towards nuclear power in Japan has changed, it's percentage will drop over time. Germany, in reaction to Fukushima, plans to shut down all it's 17 NPPs by 2022. Siemens has also ceased all activity around nuclear technology. In Slovakia, at least the safety requirements considering earthquakes for two planned reactors in Mochovce power plant have been increased.

After seeing the places and hearing stories of people whose life have been somehow affected by the disasters in the Ukraine and Japan, I hope that the world has learned a lesson that building a nuclear power plant is not a joke but must be taken way more seriously - not like building 5.7m anti-tsunami wall around a NPP in a tectonically active area "because it must be suficient" or ignoring safety recommendations for four decades. Or in case of Ukraine - ingnorance towards safety procedures. It' is sad that someone has to lose his life, health or home in order someone finally does things the way they were supposed to be. Also, masking the consequences by increasing radiation limits in food and environment (although teporarily) is in contradiction with claims of Japanese government that they are/were "in control of the situation".

I would like to thank my cousing Henri and his wife Junko, this story would not exist without their great help. By the way, they are wonderful musicians (LINK), if You like classical music, don't miss their performance :)

Použité zdroje (Resources)

https://www.nasa.gov/topics/earth/features/japanquake/earth20110314.html

http://www.world-nuclear.org/information-library/safety-and-security/radiation-and-health/nuclear-radiation-and-health-effects.aspx

https://www.nytimes.com/2016/08/30/science/fukushima-daiichi-nuclear-plant-cleanup-ice-wall.html?_r=0

http://www.asahi.com/ajw/articles/AJ201608190060.html

http://www.loc.gov/law/foreign-news/article/japan-new-permissible-levels-of-radioactivity-in-foods/

http://www.activistpost.com/2016/09/radioactive-food-water-new-normal-japan.html

http://www.us.emb-japan.go.jp/english/html/current-situation-japan-food.pdf

http://www.sciencemag.org/news/2011/03/whats-current-radiation-threat-japans-food-and-water

http://enenews.com/before-fukushima-100-bqkg-cesium-nuclear-waste-after-100-bqkg-safe-eat

http://voices.nationalgeographic.com/2013/09/11/fukushima-fallout-not-affecting-u-s-caught-fish/

http://www.telegraph.co.uk/news/worldnews/asia/japan/12189613/Fukushima-nuclear-plant-will-leak-radioactive-water-for-four-more-years.html

http://www.world-nuclear.org/information-library/country-profiles/countries-g-n/japan-nuclear-power.aspx

http://www.neimagazine.com/news/newsjapans-nra-dealing-with-26-restart-applications-5765626

https://en.wikipedia.org/wiki/2011_T%C5%8Dhoku_earthquake_and_tsunami

https://www.euronuclear.org/e-news/e-news-34/hsc.htm

http://japan311disaster.com/wp-content/uploads/2013/05/Carnegie-Report.pdf

https://en.wikipedia.org/wiki/Fukushima_Daiichi_nuclear_disaster

https://www.nei.org/News-Media/News/Japan-Nuclear-Update

http://www.whoi.edu/page.do?pid=83397&tid=3622&cid=94989

http://www.biogeosciences.net/10/6045/2013/bg-10-6045-2013.pdf

https://cryptome.org/eyeball/daiichi-npp2/daiichi-photos2.htm

http://www.world-nuclear.org/information-library/safety-and-security/safety-of-plants/appendices/fukushima-reactor-background.aspx

http://fukushimaontheglobe.com/the-earthquake-and-the-nuclear-accident/situation-of-the-evacuees

http://www.asahi.com/ajw/articles/AJ201608190060.html

https://www.nytimes.com/2016/08/30/science/fukushima-daiichi-nuclear-plant-cleanup-ice-wall.html?_r=0

http://www.i-sis.org.uk/Truth_About_Fukushima.php

https://www.foodwatch.org/en/what-we-do/topics/radiation/more-information/eu-radiation-limits/

https://www.slideshare.net/katsutoshiseki/cesium

Komentáre (10)
Okolosediaci
Fukushima-Daiichi (vyslovuje sa ako "fukušima dajíši") ... ČOOO ?? Nevyslovuje sa to dajiŠi ale dajIČI ... IČI znamená číslo 1.
nManJofo
Sa ospravedlnujem ze neviem po japonsky, ale podla vyslovnosti mi to prislo ako "š"
Pjetro de
49 000 MW energie je ako povedat prejst vzdialenost 20km/h (watt je jednotka VYKONU nie energie !) aj ten ENG original "elektric power" myslel vykon. Az ked sa ten vykon 49 000 MW bude dodavat sekundu, minutu, hodinu, den, tyzden, rok .... potom mozem povedat kolko ENERGIE to je !!!
Pjetro de
rovnako ako 100W ziarovka nema 100W energie, ale vykonu/spotreby ... a az ked mi bude svietit napr. 10 hodin, tak mozem povedat ze na to bolo treba 100W x 10h = 1000Wh = 1 kWh (= 3,6 MJ) energie
Jednoduska
Tak toto je jeden kvalitny ako clanok tak aj zazitok. super.
jafvgybf
1
newmi
Hmm, zaujimave citanie. Palec hore!
wingo
Fakt kvalitný a detailný článok, ďakujem.
Juraj S.

Veľmi zaujímavý članok, veľmi nás v agentúre zaujal. Prosím kontaktujte ma na yurij.syrcek@gmail.com a rád by som Vám ponúkol, či by Ste sa nechcel stať naším sprievodcom v agentúre na výletoch do Fukushima, Japonsko. Ďakujem

nManJofo

Napísal som Vám email.

Pridať nový komentár
TOPlist