Facebook v práci? Tento rok už nie toľko, Slováci sa boja o miesto

Pracovná morálka Slovákov sa zlepšuje. Kríza donútila zamestnávateľov viac sa zaujímať o to, či zamestnanci pracujú, alebo sa hrajú. Do boja proti „flákačom“ firmy masívne nasadili softvér monitorujúci pracovnú činnosť, a mimopracovné aktivity zamestnancov oproti minulému roku klesli o polhodinu denne, vyplýva z prieskumu technologickej spoločnosti truconneXion. Najväčšie rezervy v oblasti efektivity práce sú v štátnej správe, úradníci trávia hraním najviac času.

BRATISLAVA, 16. septembra 2010– Baviť sa v pracovnom čase na Facebooku, hrať v práci hry alebo sledovať na internete porno je pre zamestnancov stále riskantnejšie. Zamestnávatelia sa totiž oproti minulému roku viac zaujímajú, čo na svojich počítačoch ľudia robia. „Mimopracovné aktivity zamestnancov sa medziročne znížili o polhodinu denne,“ povedal Robert Kleiner, člen predstavenstva spoločnosti truconneXion, ktorá pomáha firmám monitorovať, ako pracovníci využívajú výpočtovú techniku. „Ľuďom v práci však stále ostáva jedna hodina denne, ktorú na firemných počítačoch venujú zábave a vybavovaniu súkromných záležitostí,“ dodal Robert Kleiner.

V porovnaní s predchádzajúcim rokom Slováci na firemných počítačoch pracujú usilovnejšie a menej sa zabávajú. Tabuľka ukazuje celkový čas strávený zamestnancami pri rôznych typoch počítačových aktivít v medziročnom porovnaní. Zatiaľ čo početnosť činností, ako je vybavovanie súkromných e-mailov, bankových transakcií či sledovanie erotického obsahu v pracovnom čase, je viac-menej konštantné alebo pri nich došlo počas roka iba k nepatrnému posunu, podiel práce vzrástol na úkor zábavy pomerne výrazne. Tabuľka vychádzajúca z pravidelnej mesačnej analýzy štatistických dát z nasadenia 700-tisíc licencií špecializovaného softvéru AuditPro zohľadňuje celkový priemerný čas, počas ktorého pracovníci využívajú firemné počítače a ich aplikácie.

Sex, hry a on-line video z pracovných monitorov miznú, ale pomaly

V priebehu uplynulého roka zamestnávatelia výrazne zintenzívnili sledovanie toho, ako zamestnanci trávia čas pri počítači. Podľa Roberta Kleinera zo spoločnosti truconneXion tri štvrtiny firiem v súčasnosti využívajú nástroje softvérového auditu pravidelne niekoľkokrát za týždeň na sledovanie efektivity svojich zamestnancov. To nutne muselo viesť k reakcii i na strane zamestnancov. „Z našich štatistík vyplýva, že sa počas jedného roka významne zvýšila informovanosť zamestnancov. Sú si oveľa viac než predtým vedomí, že sa môžu stať oprávneným terčom manažmentu firiem a že môžu prísť o prácu. Preto si dávajú väčší pozor. Odklon od mimopracovných činností v ich radoch často spôsobí už samotná správa, že sa ich efektivita práce môže stať objektom monitoringu zo strany zamestnávateľa,“ uviedol Robert Kleiner.

Efektivitu práce podporuje aj rušenie a zlučovanie pozícií. Ubudlo formálne obsadených pracovných miest, a to nielen v administratíve. „Firmy išli napríklad v oblasti administratívnych prác v období krízy až na doraz a využívajú pracovné sily v tejto oblasti racionálnejšie. Hoci sa hospodárske výsledky mnohých firiem pomaly vracajú na predkrízovú úroveň, nových administratívnych pracovníkov neprijímajú v takom hojnom počte ako v minulosti,“ uviedla Jana Skalová zo spoločnosti LMC, ktorá sa zaoberá prieskumami trhu práce.

Potvrdzujú to aj aktuálne výsledky nezamestnanosti – v medziročnom porovnaní jej miera vzrástla na aktuálnych 8,5 %, úrady práce tiež evidujú zhruba o štvrtinu menej voľných pracovných miest. Zamestnanci mnohých firiem, najmä tí s prístupom na počítač, sú oveľa viac vyťažení a na hranie nemajú ani pomyslenie. Napríklad štátna správa má však tento krok iba pred sebou.

Úrad ako hráčske eldorádo

Podľa spoločnosti truconneXion predovšetkým štátna správa oplýva radom administratívnych pozícií, ktoré až na čestné výnimky doteraz neprešli sitom personálneho auditu, čo neefektívnosti úradníkov samozrejme veľmi nahráva. Práve štátna správa drží celkové percento zábavy pomerne vysoko. K tomu je potrebné priradiť nemalé percento firiem, ktoré rezignujú na využívanie nástrojov monitoringu zamestnancov. „Zamestnanci v takých inštitúciách a firmách sa môžu cítiť úplne slobodne a v pracovnom čase beztrestne podliehať všetkým lákadlám, ktoré internet a sociálne siete poskytujú. Ich nadriadení nemajú účinné páky, ako ich mimopracovnú činnosť postihovať, pretože sa o nej neraz ani nemusia dozvedieť,“ konštatoval Robert Kleiner.

Psychológ Jiří Šimonek zo spoločnosti DAP Services, ktorá sa zaoberá motiváciou zamestnancov, sa domnieva, že súkromný internet v práci všeobecne výkonnosť neznižuje. Nejde však dohromady s určitými profesiami, ktoré sú postavené na čisto „tabuľkovej“ administratíve. „Internet nabúrava intenzívne využitie pracovného času tam, kde sa od zamestnanca priamo nevyžaduje, aby bol tvorivý, ale iba automaticky plní vopred danú povinnosť. A to do veľkej miery postihuje práve úradníkov,“ povedal psychológ Jiří Šimonek.

Kde leží správna miera pracovného a súkromného využívania internetu v práci?

Je jedna hodina venovaná mimopracovným aktivitám na firemnom počítači veľa alebo málo? Psychológ Jiří Šimonek na základe svojej praxe potvrdzuje, že zamestnanci by mali mať možnosť vybaviť si na firemnom IT v rozumnej miere súkromnú korešpondenciu či príležitostne sa odreagovať pri hraní hry. „Pokiaľ tento súkromný čas celkovo neprekročí polhodinu denne, nevidím v tom nič zlého. Naopak, pri niektorých kreatívnejších profesiách sa môže tento čas ukázať ako užitočne strávená chvíľa relaxácie či inšpirácie pre náročné výkony, ktoré sú títo experti nútení podávať,“ konštatoval Jiří Šimonek z DAP Services.

Surfovanie po internete je podľa J. Šimonka prospešné v profesiách, kde sa náplň pracovného zamerania zakladá na plnení roly vizionára, organizátora, „ťahúňa“ či veliteľa. Všade tam môže internet stimulovať výkonnosť a plniť funkciu mozgového inšpirátora. Podľa J. Šimonka by pokrokovejšie firmy tento zdanlivo premárnený čas na internete mali do určitej miery rešpektovať s vedomím toho, že sa im táto časová investícia do zamestnanca vráti v podobe jeho lepších výkonov.

Každopádne náš republikový priemer je v súčasnosti jedna hodina, teda dvojnásobok odporučenej hodnoty, a v niektorých úradoch ju aj niekoľkonásobne prekračuje. Samostatnou kapitolou sú však patologické prípady hráčstva a pod., ktoré sú bez monitorovacích nástrojov často len ťažko odhaliteľné.