CERN je pravdepodobne jedno z najfascinujúcejších miest, aké môže nadšenec vedy či fyziky vidieť v Európe. Azda vždy, keď sa v správach objaví nejaká zmienka o tomto laboratóriu, človeka uchváti pohľad na priam neuveriteľné vybavenie, ktorým vedci v tejto inštitúcii disponujú. A či sa tam môžete ísť pozrieť? Samozrejme!
CERN - história
CERN je centrom svetového výskumu na poli časticovej fyziky, disponujúcim najväčším urýchľovačom častíc na svete. Skratka CERN pochádza z francúzskeho "Conseil Européen pour la Recherche Nucléaire", pričom v preklade to znamená "Európska komisia pre jadrový výskum". Tento názov je skôr historický - CERN v súčasnosti nie je len európsky, nie je to ani komisia a už vôbec sa nezaoberá len jadrovým výskumom.
Trochu z histórie. Pred 2. svetovou vojnou neexistovala na svete podobná inštitúcia, výskum na poli časticovej fyziky bol realizovaný väčšinou na univerzitách, ktoré si mohli dovoliť postaviť vtedy ešte relatívne malý "sálový" urýchľovač. Po vojne však poprední európski fyzici zistili, že veľký medzinárodný vedecký projekt je možné realizovať a zaplatiť - inšpirovali sa americkým projektom Manhattan, kde medzi rokmi 1942-1946 pracovalo 130 tisíc ľudí a stál 2 miliardy dolárov. Jeho výsledkom bola nechválne známa atómová bomba, "vedľajším produktom" jadrový reaktor. Ľudia ako Werner Heisenberg, Neils Bohr či Louis de Broglie (kvantoví fyzici) chceli vybudovať podobné laboratórium na starom kontinente, kde by sa mohlo množstvo vedcov spoločne venovať výskumu nielen v tejto oblasti. Prvýkrát bola takáto myšlienka verejne prezentovaná práve de Brogliem koncom roka 1949, nasledujúci rok sa zase intenzívne tlačilo na UNESCO, aby sa zaslúžilo o vznik takejto inštitúcie za cieľom zvýšenia medzinárodnej spolupráce. Netrvalo dlho a na stretnutí štátnikov v rámci UNESCO v Paríži koncom roka 1951 padlo definitívne rozhodnutie - vznikne tzv. Európska komisia pre jadrový výskum, v skratke (z fr.) CERN.
Ďalšou úlohou bolo nájsť vhodné miesto pre budúce laboratórium. Problém bol v tom, že nie každému štátu/mestu sa páčila myšlienka mať "za humnami" inštitúciu, kde by si vedci hrali s jadrovou energiou. Jedným z kandidátov bolo napr. Dánsko, Holandsko či okolie Paríža, no nakoniec sa vybrala švajčiarska Ženeva, pričom toto rozhodnutie schválili aj jej obyvatelia v referende v roku 1953; o rok na to sa začalo s výstavbou.
(počiatok výstavby CERNu, 1954, zdroj)
Areál CERNu má v súčasnosti rozlohu 650ha z toho 210ha pripadá na zastavané plochy, 100ha oplotenej zelene a 340ha neoplotenej krajiny, kde sú lesy, pasienky či polia. Celok je pretkaný 25-timi kilometrami ciest a pretína 2 štáty - Švajčiarsko a Francúzsko, pričom francúzska časť je v súčasnosti rozľahlejšia. Okrem 2400 stálych bielych plášťov a technikov tu pôsobí (stážuje) približne 10 tisíc vedcov a technikov z vyše 600 univerzít a výskumných centier z celého sveta, medzi nimi približne 60 Slovákov a približne 170 Čechov.
(letecký pohľad na celý areál CERNu, čiarkovane vyznačená hranica medzi Švajčiarskom a Francúzskom, plus sú tu vyznačené polohy detektorov na LHC, zdroj)
Vzhľadom na jeho rozlohu a zameranie má štatút samosprávneho medzinárodného územia, dokonca od roku 2012 má status pozorovateľa na pôde OSN. CERN má vlastné ŠPZ-tky, vychádzajúce z francúzskych, začínajú na 431 alebo 432 a sú tmavo zelené, pričom sú považované za diplomatické. Ako pikošku môžem spomenúť, že autá sa tu nakupujú bez dane, pričom človek dlhodobo pracujúci v CERNe si môže auto takto zaobstarať každé 2 roky. Držiteľ legitimácie CERNu má tiež na základe Viedenskej konvencie z roku 1961 diplomatickú imunitu.
(diplomatická ŠPZ-tka CERNu, zdroj)
Financovanie prevádzky hradia primárne tzv. členské štáty. CERN začiatkom 50. rokov zakladalo 12 krajín (Belgicko, Dánsko, Francúzsko, Západné Nemecko, Grécko, Taliansko, Holandsko, Nórsko, Švédsko, Švajčiarsko, Veľká Británia a bývalá Juhoslávia), dnes je členských krajín 21, najnovším prírastkom je Izrael (január 2014), avšak krajín spolupracujúcich s CERNom je ďaleko viac. Ako členský štát sa v roku 1992 pridalo aj bývalé Československo, pričom po rozpade federácie Slovensko aj Česko v členstve naďalej pokračujú. Rozpočet laboratória len na prevádzku (t.j. nie projekty, detektory a pod.) je približne 830 miliónov € (údaj z roku 2011), z toho Slovensko prispelo sumou približne 4 milóny €, čo je 0,5% z celkových nákladov, Česká Republika v prepočte 6,3 milóna € (0,88%). Najviac prispieva Nemecko (178M €) a Veľká Británia (121M €). Príspevky majú aj svoje ďalšie výhody - firmy z členských krajín sa podieľajú na zákazkách pre CERN, takže nejaké peniaze CERN spätne preinvestuje v členských krajinách.
Výskum
Už sme si povedali čo to je, kde to je a odkiaľ sa v tom berú financie, je na čase si priblížiť, na čo sa míňajú. Čo sa vybavenia pre výskum častíc týka, jedná sa o najlepšie vybavené pracovisko na svete. V CERNe prebieha množstvo experimentov, no tie "najlákavejšie" využívajú kaskádu niekoľkých časticových akcelerátorov a jedného decelerátora, ukryté zväčša hlboko pod zemou, pre zrážky častíc a následnú analýzu toho, čo takouto zrážkou vzniklo. Takýmto spôsobom sa vedci snažia odhaliť, čo sa stalo tesne po veľkom tresku, resp. postupne odhaľujú menšie a menšie častice (na čo je však treba stále väčšie a výkonnejšie vybavenie). Ako evolúciou tieto akcelerátory vznikali, nadväzovali jeden na druhý, pričom zastaralejší akcelerátor sa po modernizácii obvykle použil ako vstup pre novší akcelerátor.
(schéma, ako sú prepojené jednotlivé akcelerátory a detektory, zdroj)
Ako taká zrážka vyzerá?
- Na začiatku je plynný vodík, z ktorého sa pôsobením elektrického poľa odtrhnú elektróny.
- Protóny vodíka vstupujú do lineárneho akcelerátora LINAC-2 (1978) kde získajú energiu 50 MeV (50 * 106 elektrón-voltov).
- Odtiaľ sú vystrelené do kruhového synchrotronu, tzv. Proton Synchrotron Booster (na obrázku hore ako BOOSTER, 1972, obvod 157m), kde získajú energiu 1.4 GeV.
- Odtiaľ putujú ďalej do Proton Synchrotron-u (PS, 1959, obvod 628m) kde sa energia každého protónu zvýši na 25 GeV.
- Predposledným stupňom je Super Proton Synchrotron (SPS, 1976, 7km), ktorý protóny opúšťajú pri 450 GeV
- A nakoniec do LHC (2008, 27km), kde dostanú konečnú pri 7 TeV, potom nechajú častice zraziť sa (t.j. energia zrážky je 14 TeV).
Samozrejme, nie všetky experimenty prebiehajú pri najvyšších energiách. Aby sa však častica pri tak vysokej energii mohla pohybovať po kruhovej dráhe, je potreba okolo 5000 magnetov, aby jej dráhu "ohli" do kruhu. Sú supravodivé, t.j. schladené tekutým héliom na teplotu okolo -270°C, čo je len kúsok od absolútnej nuly, a prechádza nimi prúd okolo 12500A. Pre zaujímavosť, špičkový príkon CERNu vie byť až 180MW (cca 1/3 výkonu jedného bloku jadrového reaktora VVER440 inštalovaného v Jaslovských Bohuniciach)
(ako prebieha zrážka častíc v LHC, v angličtine, zdroj)
Ako bolo možné vidieť aj na videu, LHC pozostáva z 2 trubíc, ktoré sa križujú na 4 miestach, v ktorých sú inštalované obrovské detektory kde zrážky častíc prebiehajú. Rozhodnie to nie sú trpaslíci, veď posúďte sami:
- ATLAS, dĺžka 45m, priemer 25m, váha 7000 ton, 3000km kabeláže. Primárne výskum "božskej" častice (Higgsov bozón).
- CMS, dĺžka 21m, priemer 15m, 12500 ton. Podobne ako ATLAS, výskum zameraný na Higgsov bozón
- ALICE, 16x16x26m, 10000 ton. Výskum vlastností kvark-gluónovej plazmy, výskúm Veľkého tresku a okamihov po ňom
- LHCb, 21x10x13m, 5600 ton. Výskum antihmoty, CP symetrie.
Tieto detektory slúžia pre 7 aktuálne prebiehajúcich experimentov na LHC. Detektory už nie sú hradené z peňazí CERNu (resp. len čiastočne), väčšinou ich platia univerzity či sponzori/organizácie (CERN má pristory a akcelerátor, univerzity/organizácie si zaplatia experimenty). Slovensko sa zúčastňuje najmä výskumu v rámci experimentov ATLAS a ALICE. Práve na "najmenší" z nich, LHCb, sme sa mali možnosť pozrieť.
(detektory inštalované na LHC, zdroj)
CERN však myslí dopredu. LHC bolo plánované ešte v 80. rokoch a realizácie sa dočkal až v roku 2008. Podobne sa uvažuje aj o jeho nástupcovi, pre ktorý by bolo potreba vykopať kruhový tunel o dĺžke 80-100 kilometrov. Teoreticky by takýto akcelerátor mohol zrážať častice pri cca 100 TeV (v porovnaní s 14 TeV u LHC). Ešte predtým by však LHC malo dostať "upgrade", a to niekedy okolo roku 2020, výsledkom ktorého by mohlo dôjsť ku zdesaťnásobeniu počtu zrážok za jeden experiment (tzv. High-Luminosity LHC).
(možný nástupca LHC bude pre inžinierov slušné sústo, zdroj)
Okrem LHC sú tu ďalšie menšie experimenty prebiehajúce alebo na starších akcelerátoroch alebo úplne mimo ne, napr. Axion či OPERA (ktorá využíva zväzok neutrín z CERNu), alebo program AMS, ktorého výsledkom je modul na stanici ISS skúmajúci častice kozmického žiarenia s hlavným cieľom rozlúštenia záhady tmavej hmoty vo vesmíre. Mimochodom, na tomto projekte pracoval aj náš kolega v redakcii pc.sk - Pali.
(Budova AMS Payload Operations Control Centre, kontrolné centrum AMS v CERNe)
Čo sa za tie roky podarilo objaviť? Za zmienku stojí napr. objavenie slabých interakcií s neutrálnym prúdom, bozóny W a Z, vyrobenie a uskladnenie antivodíka, objavenie a následný výskum tzv. narušenia CP-symetrie (vysvetľuje prevahu hmoty nad antihmotou vo vesmíre) a samozrejme objavenie Higgsovho bozónu v roku 2012. Vďaka CERNu a jeho vývoju nových urýchľovačov máme napr. aj kvalitnejšie vybavenie na ožarovanie nádorov v nemocniciach (lebo sa to robí malými urýchľovačmi). Jeden z vynálezov CERNu, ktoré používate denno-denne - WWW a HTML, vytvoril v CERNe Tim Burners-Lee keď sa údajne nudil počas Vianoc 1989.
Ako sa tam dostať
Samozrejme, okrem nadšenia pri pohľade na to kvantum techniky pod zemou, spomeniem ešte jeden ťahák, prečo sa odhodlať k ceste do CERNu - prehliadka je totiž úplne zadarmo! Má to však svoje ALE - je o ňu samozrejme záujem, takže počítajte s tým, že od objednania môže uplynúť 6-7 mesiacov, kým sa do CERNu reálne dostanete. My sme objednávali ešte v decembri, dostali sme termín na začiatok júla, pričom aj s ním ešte párkrát pohýbali. Formulár, ktorým si prehliadku objednáte, nájdete TU. Výhodou tiež je, že nakoľko v CERNe pracujú ľudia z celého sveta, nemal by byť problém dostať slovenského sprievodcu (vo formulári ako Preferred Language), čo bolo aj v našom prípade. Pozor - ako sa vo formulári uvádza, prehliadka podzemia nie je garantovaná, radšej sa dopredu spýtať.
Za tých niekoľko mesiacov však máte čas napr. zariadiť si dopravu a ubytovanie. Čo sa týka ubytovania, pokiaľ je pre Vás dôležitá cena a komfort ide bokom (náš prípad), môžem odporučiť Youth Geneva Hostel, nachádza sa kúsok od žel. stanice a sídla OSN, pekne vybavený a v cene sú aj raňajky, navyše stretnete kopec ľudí z celého sveta. Druhý, tentoraz hotel Ibis Budget, je bližšie letisku a do mesta musíte električkou, no za podobnú cenu dostanete vyšší komfort (izba pre 3 VS izba pre 8). Celkovo je ubytovanie v Ženeve na lepšej úrovni pomerne drahá záležitosť.
(pokiaľ nemáte auto, takáto kartička bude v Ženeve Váš dobrý kamarát)
Mimochodom, pokiaľ ste ubytovaný v hoteli/hosteli na území Ženevy, dostanete zdarma tzv. Geneva Transport Card, ktorá funguje ako permanentka na verejnú dopravu (plus vlak na letisko z hlavnej stanice Gare de Cornavin). Takisto, pokiaľ budete do Ženevy letieť, na letisku je pri vyzdvihovaní batožiny automat, ktorý Vám zadarmo vytlačí 80-minútový lístok na MHD, takže z letiska sa pohodlne dostanete vlakom/autobusom zadarmo do mesta (cesta vlakom trvá len cca 10 minút a chodí každých 12 minút). Veľmi príjemné prekvapenie od magistrátu, nič podobné som zatiaľ inde vo svete nevidel.
(pohľad na hlavný kampus CERNu za Ženevou. Červenou je zvýraznená zastávka električky č. 18, zelenou recepcia, napravo od zastávky je Globe of Science and Innovation, zdroj)
Z mesta do CERNU sa dostane pomerne jednoducho - jazdí tam električka č. 18 (stojí aj na železničnej stanici), na jej konečnej prejdete cez cestu po ľavej strane a ste na recepcii, kde si Vás už niekto odchytí :).
Prehliadka - LHCb
Celá prehliadka trvá asi 3 hodiny a začína približne polhodinovou prezentáciou o tom, čo je CERN, ako funguje, aký výskum prebieha, zaujímavosti a pod. Nakoľko sme mali sympatickú sprievodkyňu zo Slovenska, absolvovali sme ju v materčine. Mimochodom, v CERNe je dovolené fotografovať úplne všade.
Po prezentácii sme nasadli do autobusu, ktorý nás odviezol kúsok od ženevského letiska, kde sa nachádza jeden z detektorov - LHCb.
Mali sme šťastie, nakoľko nie je vždy zaručené, že sa prehliadka bude odohrávať aj v podzemí, no momentálne prebieha odstávka a údržba LHC, takže sme mohli aj dole. Kvôli bezpečnosti najprv nafasujete helmu, prejdete cez bioscanner a hor sa nadol! Výťah nadol je pomerne malý (klaustrofobici pozor) a tých vyše 100 metrov urazí behom chvíle. Má len 2 tlačidlá - hore je to "0", o 100m nižšie zase "-1".
(bioscanner pred vstupom do výťahu)
Nakoľko nás bolo viac ako pre 1 sprievodcu, ocitol som sa v anglicky hovoriacej skupine, ktorú viedla sypatická slečna pracujúca ako technička na LHCb, pričom bola ako vystrihnutá zo seriálu Big Bang Theory - fyzička posadnutá spojou prácou a tak trochu "strelená", v pozitívnom slova zmysle.
Najprv sme sa ocitli v jaskyni (ako sa tomu v terminológii CERNu hovorí) za detektorom, k LHCb sme šli cez dvere v pomerne tlstej betónovej stene, z ktorej bolo nutné odstrániť výplň. Paradoxne jednou z prvých vecí, ktoré sme si všimli, bolo pokrytie GSM signálom aj pod zemou, a to z bezpečnostných dôvodov. Prečo je na hornom obrázku symbol rádioaktívneho žiarenia? Počas zrážok vzniká γ-žiarenie ako jeden z produktov, takže do jaskyne s detektorom sa dá vstúpiť až po tom, čo úroveň radiácie poklesne, avšak jedná sa o žiarenie s pomerne slabou intenzitou.
(výplň dverí medzi dvoma jaskyňami v podzemí)
A po pár schodiskách sa nám naskytol pohľad na LHCb:
Napriek tomu, že zo spomínanej štvorice detektorov je najmenší, sú jeho rozmery naozaj impozantné, najmä ak si má človek predstaviť, koľko elektroniky sa v tomto kolose o dĺžke zhruba 20 metrov nachádza. Bol taktiež problém ho vmestiť do jednej fotografie :) Napriek tomu, že LHC je zobrazovaný ako kruh, nie všetky segmenty sú kruhové, minimálne úseky, kde sa nachádzajú detektory, sú rovné. Na fotografii prechádza trubica LHC zprava doľava, pričom prvé detektory sú v pravej časti fotografie (asi v polovici žltej zvislej konštrukcie). Netreba zabúdať, že na fotografii je ozaj len špička ľadovca, v smere "dozadu" má detektor ďalších vyše 10 metrov!
Čo vlastne LHCb skúma? Celkom pekne to vystihuje jeho logo - zaoberá sa tým, prečo vôbec existujeme. Ako mnohí z Vás vedia, pri Veľkom tresku vznikali častice a antičastice, pričom ich vzájomnou interakciou dôjde k ich anihilácii a vznikne čistá energia. Teória hovorí, že počas Veľkého tresku bolo rovnaké množstvo hmoty a antihmoty. Avšak to, že vesmír existuje a je zložený z hmoty znamená, že tento pomer nemusel byť 1:1, alebo existuje určitá nesymetria v správaní častíc a antičastc. A dôvod, prečo tomu tak je, majú za úlohu zistiť práve experimenty vykonávané na LHCb (preto to preškrtnuté prevrátené Cb v logu experimentu - výskum CP-nesymetrie).
(schéma detektora LHCb, zdroj)
LHCb nie je len jeden detektor, je to kaskáda detektorov, ktorú možno vidieť na obrázku nižšie. Najbližšie kolízii častíc je tzv. VELO - VErtex LOcator, ktorý veľmi presne mapuje dráhu častíc tesne po zrážke. Za ním nasleduje RICH-1, tzv. plynový Čerenkovov detektor, ktorý detekuje Čerenkovovo žiarenie nabitých častíc letiacich látkovým prostredím rýchlejšie ako rýchlosť svetla v tomto prostredí. Po ňom letia častice do tzv. hlavného sledovača, pozostávajúceho z dvoch sledovačov a veľkého magnetu. Pomocou magnetu je možné určiť energiu a náboj nabitej častice - magnet zmení jej trajektóriu, a podľa výsledného zakrivenia a priblíženia k pólu magnetu je možné energiu a náboj zistiť. Nasleduje druhý RICH-2 a za ním tzv. kalorimetre. Tie zachytávajú dráhu ťažkých častíc ako elektróny, fotóny a hadróny. Na konci sa nachádzajú miónové komory, ktoré trasujú veľmi ťažké častice zvané mióny (je 207x ťažší ako elektrón).
Výsledok experimentu môže po spracovaní počítačmi vyzerať napr. takto (zdroj):
Nakoniec sme sa od anglickej sprievodkyne-techničky dozvedeli, že jeden z modulov detektora nachádzajúci sa priamo vo vákuovej trubici je poškodený už asi 2 roky, no jeho výmena je takmer nemožná, nakoľko by rozobratím došlo zrejme ešte k väčšiemu poškodeniu detektora, navyše by bolo porušené vákuum. Avšak nakoľko sú systémy stavané s niekoľkonásobnou redundanciou, aj bez tohoto modulu je plne funkčný.
Prehliadka - DELPHI, prototypy
Aby si návštevník mohol viac siahnuť na samotný detektor, nachádza sa vedľa LHCb starší, už odstavený detektor experimentu DELPHI, ktorý bol postavený medzi rokmi 1983-1988 a vyradený a rozobratý v rokoch 2000-2001. Bol súčasťou predchodcu LHC, známeho ako LEP (Large Electron-Positron Collider, jeho tunel potom zdedil LHC). DELPHI svojho času vážil 3500 ton; v priemere má vyše 10 metrov.
(rozobraté DELPHI v plnej kráse, po obvode možno vidieť množstvo kalorimetrov a kilometre kabeláže)
(pohľad do rozobratej kaskády detektorov)
(tzv. Inner Detector s polovodičovými senzormi. Tie boli vyrábané cca 350nm procesom, na čom by nebolo nič zaujímavé, však podobným bolo vyrábané napr. aj prvé Pentium II okolo r. 1997. Avšak tieto čipy pochádzajú z konca 70. rokov...)
(kalorimetre, určené pre meranie energie a zastavovanie častíc)
Keď sme boli dostatočne nasýtení rozobratým DELPHI-m, nastal koniec podzemnej prehliadky a presunuli sme sa výťahom opäť na povrch. Navštívili sme astrofyzikálny experiment CAST (CERN Axion Solar Telescope), ktorý sa snaží detekovať axióny potenciálne vychádzajúce zo slnka. Tento experiment beží od roku 2003 a snaží sa potvrdiť teóriu, že hypotetická častica axión, u ktorej sa predpokladá, že je jednou z častíc tvoriacich temnú hmotu, môže vzniknúť aj na Slnku.
(experiment CAST, na druhej fotografii vidno okno, ktorým sa teleskop "pozerá" na slnko)
Základom je jeden 9,26m dlhý supravodivý magnet určený pre LHC, chladený tekutým héliom, ktorý by mal axióny previesť na röntgenové žiarenie; vnútri sa nachádzajú detektory RTG žiarenia. Celok je položený na polkruhovej koľajnicovej dráhe, pričom sa natáča za Slnkom v závislosti na dennej dobe. Meranie prebieha vždy 90 minút doobeda a 90 minút večer, medzi tým sa meria tzv. pozadie, keď detektor nie je natočený na slnko. Experiment beží už 10 rokov, no zatiaľ teóriu vyvracia - nezdetekoval žiadny axión.
Na záver sme sa ocitli v miestnosti s prototypmi, kde sme mali možnosť vidieť v detaile niektoré elektronické komponenty detektorov.
(blok kalorimetra, pozostáva zo špeciálneho plastového dielu, ktorým keď prejde častica, zasvieti. Naň je pripojený optický kábel a informácia z neho putuje do počítačov. Zvyšok je železo, celý blok na fotografii váži asi pol tony)
(jedna z dosiek u VELO, pozostáva z veľmi tenkých drôtikov, ktoré detekujú prechádzajúcu časticu)
(jeden z polovodičových detektorov na LHCb)
(nádrže s héliom pre chladenie)
Záver
O LHC, detektoroch a výskume v CERNe vôbec sme sa za tie 3 hodiny, ktoré sme v tomto komplexe strávili, dozvedeli ďaleko viac, než kam siahajú naše znalosti fyziky. Tí z Vás, ktorí fyziku študujú, prípadne sa o ňu aktívne zaujímajú, si určite prídu na svoje, sprievodcovia Vám radi vysvetlia, čo Vás zaujíma. Pohľad na techniku a vybavenie ja naozaj dychberúci, pričom skoro všetko sú v podstate na zákazku vyrobené veci, ktoré si musia v CERNe aj sami navrhnúť.
(Globe of Science and Innovation)
Okrem laboratórií sa pred vstupom do CERNu nachádza tzv. Globe of Science and Innovation (glóbus vedy a inovácie), kde sa zrejme nachádza aj prvý webový server na svete, alias počítač NeXT na ktorom pracoval Tim Burners-Lee, no z časových dôvodov sme sa tam nedostali.
Ženeva je pekné historické mesto, no pripravte sa na to, že ceny sú tu násobne vyššie azda za všetko. Pre milovníkov piva podotýkam, že ak si v bare vypýtate jedno orosené, dostanete len 250ml (za zväčsa 3€ a viac). Podobne ako v Rakúsku, aj v Švajčiarsku nájdete v nedeľu len veľmi málo otvorených obchodov. Na druhej strane, v uliciach a vedľa ciest takmer nenájdete reklamu, maximálne tak pútač pred reštauráciou.
(netreba vynechať umelý gejzír a vôbec Ženevské jazero)
Priamo v Ženeve sa nachádza sídlo niekoľkých svetových inštitúcií, medzi inými jedno zo sídiel OSN či centrála Červeného kríža, kde sme okrem iného mali možnosť vidieť, ako dopadne sanitka po výbuchu improvizovanej výbušniny. V tomto prípade naštastie fingovanému.
(sídlo OSN)
(centrála Červeného Kríža)
(aj toto je vo svete bohužiaľ realita, "exponát" za budovou sídla ČK)
Dúfam, že sa Vám reportáž páčila, dovidenia pri ďalších článkoch! A nesmiem zabudnúť poďakovať Ľubošovi Šanobovi (www.abonas.com) za pekné fotografie.
Nephilim
mm
nManJofo
mm
safdasfaf