V dnešnom svete internetu a elektronického nákupu sa stále spoliehame na platbu v klasických reálnych menách s núteným obehom (tzv. fiat mena). Budúcnosť bude možno patriť kryptografickým virtuálným menám - ako napr. Bitcoin. A práve na ňu si v tomto článku posvietime.
Elektronická mena
Chcem si kúpiť napr. kompletnú ságu Hviezdnych vojen na Blu-Ray. Nie som náročný, nepotrebujem nutne nové médiá, chcem ušetriť. Nová kolekcia by v našich končinách vyšla na asi 75€, čo rozhodne nie je málo. Prichádza teda rad na nejaký zahraničný portál, kde by som mohol túto kolekciu kúpiť hoci aj po niekom, ale za lepší peniaz. Otváram eBay a po pár kliknutiach sa dostávam k tomu, čo hľadám - najlacnejšia ponuka je za 44€ aj s poštovným z Kanady, a to dokonca za úplne nové balenie. Nie je o čom. Klikám Buy Now, nasleduje presmerovanie na platbu cez PayPal, kde zaplatím v dolároch, ktoré sa mi automaticky zamenia a strhnú z môjho účtu, kde si ukladám "reálne" peniaze.
Podobných scenárov je denne nespočet, pričom majú vždy spoločného menovateľa - človek platí v elektronickom svete reálnymi peniazmi, či už prostredníctvom nejakej peňažnej služby ako PayPal alebo napr. zadaním údajov kreditnej karty (tu obzvlášť pozor!).
Vždy však platíme jednou zo svetových "papierových" mien - tzv. fiat menou, ktorá je centrálne spravovaná príslušnou národnou bankou, ktorá ju vydáva. Jej hodnota je okrem iného určená výmenným kurzom, dlhopismi, zahraničnými rezervami a dopytom. Centrálna banka reguluje kurz meny, čím sa snaží udržať hodnotu meny stabilnú, nenavyšuje zbytočne jej hodnotu aby ochránila exportérov pred stratami, taktiež aby sa jej kurz neprepadal, aby sa ľuďom neprepadla napr. hodnota mzdy. Svoje taktiež zohráva dôvera - pokiaľ by určitá centrálna banka stratila dôveryhodnosť, hodnota meny by zletela dole - napr. kvôli nekontrolovanej emisii peňazí.
V peňažnom systéme je dôvera veľmi kľúčový pojem - nezaložíte si účet v banke, pokiaľ by ste nemali istotu, že neskrachuje do pár rokov, takisto nezveríte životné úspory nebankovej inštitúcii, kde Vám sľubujú 30% výnos (aj keď také tu bohužiaľ bolo).
Ide to aj iným spôsobom
V posledných približne 4 rokoch sa však rozmáhajú systémy, ktoré s vyššie uvedeným zaužívaným monetárnym systémom fiat peňazí majú pramálo spoločného. Sú to elektronické systémy, teda meny čisto virtuálne. Na rozdiel od vyššie spomenutého fiat systému, kde obeživo vydáva centrálna banka slúžiaca aj ako dôveryhodná autorita, takéto systémy sú obvykle decentralizované. A keďže existujú také, ktoré sa uchytili, znamená, že si stihli vytvoriť medzi investormi/ľuďmi dôveru natoľko, aby ich začali používať. Na druhej strane, vzhľadom na neexistujúcu legislatívu môžu predstavovať určité rizitko.
Virtuálne menové systémy ako fenomén začínajú vzbudzovať záujem aj u tradičných finančných inštitúcií - napr. ECB (Európska Centrálna Banka) vypracovala analýzu virtuálnych menových systémov s cieľom odhaliť riziká a bezpečnosť týchto systémov a to z dôvodu, že ju odborníci, novinári ale aj bežní ľudia zasypávali množstvom otázok ohľadne týchto menových systémov. Text správy má asi 50 strán a je možné si ju stiahnuť TU.
V tejto správe sú systémy virtuálnych mien rozdelené do 3 kategórií:
- Typ 1: uzavreté systémy, používané najmä v hrách
- Typ 2: jednosmerné systémy (len nákup virtuálnej meny) s obvykle pevne daným kurzom, za ktoré si môžeme okrem virtuálnych služieb zakúpiť aj reálny tovar.
- Typ 3: obojsmerné systémy (nákup a predaj virtuálnej meny), správajúce sa ako plnohodnotné zameniteľné meny, za ktoré je možné si kúpiť nielen elektronické služby a tovar, ale aj reálne služby a tovar.
Typ 1 poznajú všetcia hráči počítačových hier - zabijete príšeru vo World of Warcraft, z ktorej Vám môže vypadnúť určitý obnos zlatých mincí, ktoré sú však čisto v hre. Nemôžete s nimi von, čomu bráni aj EULA, s ktorou hráč musí súhlasiť. Existuje samozrejme aj čierny trh so zlatom. Je však zaujímavé, že sa ECB zaoberala aj menou v online hrách :)
Typ 2 by sa dal napasovať na internetový obchod, ktorý funguje na báze určitého kreditu - za reálne peniaze si kúpite body, za ktoré nakupujete. Po ich zakúpení ich obvykle nemôžte zameniť naspäť za peniaze - jedine za tovar alebo služby. Príkladom bol svojho času napr. aj Facebook, ktorý síce nie je internetový obchod, ale za Facebook Credits ste si mohli v aplikáciach kúpiť rôzne "extras". FC sa kupovali za reálne peniaze, pričom naspäť ich prevod nebol možný. Systém mal pevný kurz, avšak bol zrušený v júni 2012, kedy boli držiteľom kreditu vyplatené späť peniaze.
Typ 3 je presne to, čo nás zaujíma. Takýto systém práve predstavuje alternatívu k súčasným menovým systémom. Boli vytvorené s cieľom zefektívniť platbu v digitálnom svete, avšak nielen v rámci malej komunity, ale v globálnom meradle. Je celosvetový, neexistuje v ňom centrálna autorita, nevzťahujú sa naň regulačné zákony, kurz voči reálnej mene je často nestabilný. Pre fungovanie využiva asymetrickú kryptografiu, alokácia peňazí je kontrolovaná
tvorcom systému/komunitou ale takým spôsobom, aby bola dôveryhodná - v opačnom prípade by sa systém nepresadil, na druhej strane, pokiaľ si tvorca nechal v systéme nejaké zadné vrátka, sa jedná o rafinovaný podvod. Lákadlom je tiež vysoký stupeň anonymity, pri zakladaní virtuálneho účtu po Vás nikto nebude chcieť občianku či trvalé bydlisko. A ako je z posledných rokov známe, takýto stupeň anonymity v spojení s peniazmi sa nemusí zákonodarcom páčiť. Práve do tejto kategórie patrí Bitcoin, internetová mena fungujúca približne štvrtým rokom, na detaily ktorej sa bližšie pozrieme v nasledujúcich kapitolách.
Petr