AMD Brazos platforma – prvé Fusion procesory na scéne

Spoločnosť AMD nedávno predstavila vlastnosti a výkon prvých Fusion procesorov, tzv. APU. Tieto nesú jadrá Bobcat a 80 DirectX 11 stream procesorov. Pozrime sa na technické detaily a výkon.


Čo je Brazos?

Pred tým než sa pustíme do bližších detailov, skúsime sa vymotať zo všetkých tých kódových mien, ktoré AMD používa.

Už dávnejšie sa hovorilo o architektúre Bobcat. Ide o x86 procesorové jadrá, od základu vytvorené s jednou myšlienkou – nízka spotreba a „dostatočný“ výkon pre bežné úlohy. S takýmto spojením sme sa stretli už aj pri Intel Atom, že ale nie sú novinky priamym konkurentom pre tieto low-power čipy od Intelu si povieme neskôr.

Prvými procesormi, ktoré využijú jadrá Bobcat, sú čipy Zacate a Ontario. Prvý menovaný bude mať dva modely, s TDP na úrovni 18W. Druhý bude mať takisto dva modely, no so zníženým TDP na polovicu – 9W. Zacate aj Ontario patria do jednej platformy, ktorá sa nazýva Brazos. A Brazos predstavuje prvé Fusion procesory.
Zmätení? Skúsime to graficky:

Brazos platforma je prvým výsledkom odkúpenia ATi spoločnosťou AMD. Až dnes sa ukazuje hmatateľný výsledok toho, na čo mysleli v AMD už niekoľko rokov dozadu – spojenie CPU a GPU do jedného celku.

Na ploche 75mm2 sú umiestnené dve Bobcat jadrá spolu s dvojicou SIMD jednotiek, teda spolu 80 stream procesorov. Tieto vychádzajú zo súčasnej DirectX 11 generácie Radeon grafických kariet, spolu so stream procesormi sa v jadre nachádza aj jednotka UVD3. Tá pomôže pri dekódovaní videa vo formátoch H.264, VC1, DivX, a XviD. Integrovaný je aj pamäťový radič, avšak len s jedným 64bit kanálom pre dva moduly do frekvencie 1066MHz DDR3. Celková teoretická priepustnosť iba 8,3GB/s bude zdieľaná medzi všetkými časťami APU procesora.
Zacate a Ontario obsahujú aj blok s PCIexpress konektivitou – 4 linky PCIe 2.0 pre pripojenie externého grafického jadra alebo sieťových komponentov, a opäť štvorica liniek, avšak len prvej generácie. Táto druhá štvorica poslúži na spojenie s čipom Hudson, ktorý poskytne ďalšiu I/O konektivitu (S-ATA, USB, atď., viac detailov si ešte povieme na inom mieste). Toto spojenie sa označuje skratkou UMI (Unified Media Interface)

Výrobcovia finálnych produktov s týmito procesormi budú mať možnosť využiť dva digitálne výstupy (konfigurovateľné ako HDMI, DVI a/alebo DisplayPort) alebo jeden integrovaný VGA výstup. Podporovaný je aj LVDS pre interné displeje notebookov.

AMD bude už tento rok dodávať nové procesory v takýchto konfiguráciách:


Zacate/Ontario procesor

 

Všetky tieto procesory sú vyrábané z jedného čipu, s jediným rozdielom v počte aktivovaných jadier a frekvencii grafickej časti. Od toho sa potom odvíja aj TDP, ktoré je 18W u Zacate čipov s 500MHz Radeonom HD 6310 a 9W u Ontario s 280MHz Radeonom HD6250. AMD prenecháva výrobu na TSMC a ich 40nm proces.

Už z týchto špecifikácií je zrejmé, kam majú tieto novinky namierené. Pôjde hlavne o netbooky, ultra-mobilné notebooky (alebo inak - subnotebooky) a v neposlednom rade all-in-one stolné počítače, tzv. nettopy. AMD však nenazýva tieto procesory priamymi konkurentmi pre Intel Atom, ale skôr rýchlejších mobilných Celeron a Pentium čipov. Priblížiť sa snáď môže Atom jedine v dvojjadrovej konfigurácii s nVidia ION grafikou. Cieľovou skupinou zariadení  s Zacate sú mobilné počítače s cenou nad 399USD, teda celkom jasne nad netbookmi s Intel Atom. 9W Ontario zas pre netbooky od 299USD.
Bobcat je dosť rozdielny od Atom-u. Jedná sa o out-of-order architektúru, teda inštrukcie sa nevykonávajú „hlúpo“ za sebou, ale procesor si ich vie preusporiadať pre vyššiu efektivitu. Prítomná je podpora 64bit inštrukcií aj virtualizácia. Výkon teda bude vyšší, čo potvrdili aj prvé testy (viď nasledujúce strany).

Ďalším faktom, hodným spomenutia, je tvrdenie AMD o väčšej dôležitosti  grafického výkonu ako výkonu procesorového. Akoby som to už niekde počul...áno, niečo podobné tvrdí už dlhšie nVidia. Tá na to má samozrejme jasný dôvod, keďže procesory nevyrába. Že sa však AMD orientuje viac na GPU výkon ako na procesorový, je celkom zaujímavé. Minimálne v súčasnosti totiž akcelerácia aplikácií cez GPU je len v plienkach a stále chýbajú populárne softvéry, ktoré by využívali tento paralelný výkon. Užívateľ môže akcelerovať enkóding videa, a to je asi tak všetko (ak vynecháme hry). Prvé lastovičky sa objavujú v podobe GPU akcelerácie vo web prehliadačoch (momentálne Internet Explorer 9, Firefox 4). Uvidíme čo prinesie budúcnosť a či sa AMD dnes nemýli.

Komentáre (1)
Tralalák
Finálna verzia na 40nm procese VIA Nano DC sa objavi v hotových produktoch v 1Q/2011 pričom vzorky týchto reálnych zariadení bude možné vzhliadnuť už začiatkom roka na veľtrhu CES 2011 v Las Vegas (January 6-9).
Pridať nový komentár
TOPlist