Veľký filter: čo spôsobuje zánik civilizácii vo vesmíre? Diel 1.

, Autor: Pavol Bobik

Objav života na Marse by bol zlou správou pre našu civilizáciu.

Tento názor, opačný než je všeobecná mienka, zastáva napríklad filozof Nick Bostrom z Oxfordského Future and Humanity Institute. Dôvodom je hypotéza nazývaná Veľký filter. Podľa nej existuje v histórii inteligentných civilizácii vo vesmíre udalosť, ktorá spôsobí ich zánik. Existencia takejto udalosti či procesu následne vedie k nemožnosti nájsť signál či prejavy mimozemských civilizácii pri pozorovaní vesmíru alebo dôkazy o kolonizácii Zeme či návštevách mimozemšťanov v minulosti. Veľký filter je odpoveďou na známy Fermiho paradox.   

 

Fermiho paradox, Veľké ticho a Veľký filter

Enrico Fermi v roku 1950 zvažujúc možnosť, že vo vesmíre existuje množstvo civilizácii, nastolil otázku prečo v takom prípade nevidíme žiadne prejavy existencie mimozemských civilizácii. S príchodom odhadov počtu inteligentných mimozemských civilizácii vo vesmíre ako Drakeova rovnica, ukazujúcich, že je možné, že civilizácii je veľa, sa Fermiho otázka stala paradoxom.

Dôležitým prvkom odhadov počtu mimozemských civilizácii je počet obývateľných planét vo vesmíre. V dobe postulovania Drakovej rovnice, nebolo známe či pri iných hviezdach sú planéty. Bola to otvorená otázka nevyriešená od 16. storočia. Vtedy si ju hádam po prvý raz položil Giordano Bruno zastávajúci heliocentrizmus pri zvažovaní toho, že hviezdy sú objekty podobné nášmu Slnku. Prvý dôkaz existencie planéty pri hviezde mimo slnečnej sústavy prišiel v roku 1992. Dnes, najmä vďaka misii Kepler už vieme nielen to, že planéty pri iných hviezdach sú, ale aj to koľko ich je a aká časť z nich je vhodná pre život. Na základe výsledkov misie Kepler sa odhaduje, že len v našej Galaxii je 40 miliárd planét s veľkosťou podobnou Zemi v obývateľnej zóne svojich hviezd. 

Aj niektoré ďalšie parametre Drakeovej rovnice postupne smerujú k svojmu vyjasneniu. Odhady pravdepodobnosti existencie mimozemských civilizácii skôr rastú než by klesali. Na druhej strane, napriek hľadaniu, nenachádzame žiaden signál mimozemského pôvodu. Načúvanie vesmíru programami ako je SETI, neprinieslo doteraz žiaden výsledok. Absencia akýchkoľvek náznakov existencie mimozemských civilizácii viedla k výrazu Veľké ticho.

Tak prišla na scénu myšlienka Veľkého filtra koncom deväťdesiatych rokov v práci Robina Hansona The Great Filter - Are We Almost Past It?. Hanson vyšiel z predpokladu, že ak by naša planéta bola v minulosti kolonizovaná mimozemskou civilizáciou, tak by sme o tom už vedeli. Keďže stále nepoznáme žiaden iný príklad inteligentného života vo vesmíre ako nás samých, zdá sa, že jeho výskyt je nepravdepodobný. Z toho vyvodil, že aspoň jeden krok vedúci k vývoju a dlhodobej existencii inteligentného života bude veľmi nepravdepodobný. Evolučný vývoj rozdelil do nasledujúcich krokov.

1. vhodný hviezdny systém (zahŕňa obývateľné planéty)
2. reprodukujúce sa molekuly (napr. RNA)
3. jednoduchý jednobunkový život (prokaryoty)
4. komplexný jednobunkový život (eukaryoty)
5. sexuálna reprodukcia
6. mnohobunkový život
7. zvieratá s veľkým mozgom používajúce nástroje
8. naše štádium
9. kolonizačná explózia
 

Parameter odhadujúci na koľkých planétach s vhodnými podmienkami pre život (danými veľkosťou planéty a jej vzdialenosťou od materskej hviezdy) naozaj vznikne život, bude v rovniciach ako je Drakeova výrazne ovplyvnený výsledkami hľadania života na Marse.

V prípade, že sa na Marse nájde dôkaz existencie života, ukáže sa, že vznik života vo vesmíre na vhodných planétach je pomerne bežný. Podľa typu nájdeného života sa vylúčia ako Veľký filter niektoré body evolúčného vývoja civilizácií. Ak sa vylúčia body pred naším štádiom (bod 8.), znamená to, že Veľký filter na nás ešte len čaká. Čo nie je dobrá správa.

Aká udalosť v budúcnosti našej civilizácie by mohla byť Veľkým filtrom? Možností je veľa, budeme sa nimi v tomto seriáli postupne zaoberať. Vždy sa pokúsime osloviť odborníka na daný problém, aby sme získali kompetentnú a aktuálnu odpoveď.  

Ako prvú z mnohých možností sa pozrime na hypotézu, že Veľké ticho a s ním Fermiho paradox sú dôsledkom mlčania civilizácii. Civilizácie sa snažia na seba neupozorňovať, skryť sa pred pohľadmi ostatných civilizácii. Takúto stratégiu odporúča našej civilizácii napríklad Stephen Hawking. Dôvodov môže byť viacero, napríklad technologická singularita vedúca u mnohých civilizácií k vzniku umelej inteligencie. Tá ak bola nepriateľská k svojej materskej civilizácii, môže byť nebezpečná aj ostatným civilizáciám. Civilizácie môžu mať skúsenosti so svojou konfliktnou históriou či snahami o kolonizáciu. Podobne ako niektoré živočíšne druhy môžu potom voliť stratégiu prežitia skrytím sa, akýmsi celoplanetárnym mimikry. Je možné, že Veľký filter nie je udalosť ničiaca civilizácie, ale snaha civilizácii sa skryť? Môže to byť vysvetlením Fermiho paradoxu (FP)? 

Milan Čirkovič z Astronomického observatória v Belehrade a Oxfordského The Future of Humanity Institute a spoluautor knihy Globálne katastrofické riziká odpovedá

Isto to tak môže byť - a je to časťou mnohých navrhovaných hypotéz pre riešenie Fermiho paradoxu (t.j. Zoo hypotéza Johna Balla, či Hypotéza planetária Stephena Baxtera). V súčasnosti môžeme len klasifikovať rôzne hypotézy na riešenie FP a priradzovať im nejaké predbežné pravdepodobnosti. Vlastne, ja sám s mojím priateľom a spolupracovníkom Robertom J. Branburym (ktorý, nás bohužiaľ opustil v roku 2011) som predložil podobnú hypotézu v roku 2006, podľa ktorej sa pokročilé civilizácie presídlia na okraj Galaxie aby boli menej viditeľné. Napriek tomu, zastávam názor, že celá skupina takýchto riešení FP je skôr NEPRAVDEPODOBNÁ, prinajmenšom v porovananí s alternatívnymi skupinami hypotéz, ako sú katastrofické alebo logistické hypotézy. Dôvody sú pomerne komplexné, ale hlavným je, že je apriori nepravdepodobné predpokladať tak podobné správanie sa kultúr oddelených ohromnými vzdialenosťami nielen v priestore a v čase, ale naviac v priestore biologickej a poznávacej morfológie. Postulovanie takejto rovnakosti bez nutného teoretického dôvodu je podľa mňa rovné prijatiu antropogenickému predsudku.

Jeho kolega Stuart Armstrong z Future of Humanity Institute Oxfordskej University a Oxfordskej Martin School na rovnakú otázku hovorí

To je nepravdepodobné riešenie Fermiho paradoxu. Prvým dôvodom je, že to zahŕňa kompletnú konvergenciu cieľov všetkých civilizácii: všetky sa musia skrývať, bez jednej jedinej viditeľnej, aby to fungovalo. Tiež to vyžaduje konvergenciu cieľov vnútri civilizácie: všetky podskupiny sa musia zhodnúť na stratégii (alebo civilizácia musí mať prostriedky na kontrolu všetkých jej podskupín).

V druhom rade je veľmi ľahké a lacné pre pokročilú civilizáciu expandovať naprieč vesmírom. Ak je to potrebné, môžu to spraviť potajme. Najlepšou cestou ako sa ochrániť pred inváziou je získať tak veľa zdrojov ako je len možné. Žiaden solárny systém neostane "nezabratý". Aj keby boli "neviditeľný", stále budú potajme ničiť akýkoľvek inteligentný život v systémoch na ktoré si budú robiť nárok, aby zabránili konkurentom vo vývoji a (to najmä) aby zabránili inteligentnému životu v posielaní signálov, ktoré by mohli pritiahnuť pozornosť.  

Pre tieto dôvody, skrývanie sa nie je veľmi pravdepodobným riešením Fermiho paradoxu.


 

Kľúčové slová
Mimozemský život, Veľký filter
Po kliknutí na vybrané kľúčové slovo sa vám automaticky zobrazia všetky súvisiace články na pc.sk

Pridať komentár

Obsah tohto poľa je súkromný a nebude verejne zobrazený.
TOPlist