Interview so Sethom Shostakom o hľadaní mimozemských civilizácií

, Autor: Pavol Bobik

Otázka "Sme vo vesmíre sami?" nás fascinuje už po tisícročia. SETI je najstaršia a najaktívnejšia organizácia na svete hľadajúca signál od mimozemských civilizácií. 

 

Interview so Sethom Shostakom o SETI a hľadaní mimozemských civilizácií

Pýtali sme sa Setha Shostaka, populárneho astronóma SETI Inštitútu na SETI a mimozemskú inteligenciu.

SETI je skratka mena organizácie pre Search for ExtraTerrestrial Intelligence - Hľadanie mimozemskej inteligencie
ETI je skratka pre ExtraTerrestrial Intelligence - Mimozemskú intelineciu


pc.sk: Odhadujem, že sa zhodneme, že hľadanie mimozemskej inteligencie (ETI) nie je dostatočne financované. Čo je dôvodom, že žiadna vláda nie je ochotná dostatočne financovať tento výskum?

Seth Shostak: Čiastočne je to preto, že financovanie SETI federálnou vládou bolo zastavené v roku 1993. A odvtedy SETI dostala od vlády len veľmi málo financií. Tak to muselo byť realizované cez privátne dary a získať tento druh peňazí je celkom ťažké. Pretože nemôžeme garantovať úspech. To je nemožné, všetko čo môžeme spraviť je povedať, spravíme všetko čo dokážeme a ak nebudeme hľadať nič nenájdeme, ale neexistuje spôsob ako zaručiť úspech, to je problém.


pc.sk: V predchádzajúcich dňoch sme v médiách videli niekoľko článkov o vypočutí SETI pred kongresovým výborom. SETI je v súčasnosti financovaná zo súkromných zdrojov. Zmení sa to v blízkej budúcnosti?

Seth Shostak: Neviem, teda, to nemôže nik vedieť. Konkrétne, nemyslím, že by to dokonca vedeli členovia výboru. Ak s tým chcú niečo spraviť, napríklad zabezpečiť aby NASA mala malý SETI program, to predpokladám spraviť môžu. Ale to je dosť ťažko predpovedateľné, nakoniec, hovoríme o politike, kde sa ťažko predpovedá čo sa stane.


pc.sk: Ak by SETI mala k dispozícii povedzme tisíc násobne väčší rozpočet ako má v súčasnosti. Ako by to ovplyvnilo váš výskum?
Poznámka: v takom prípade by šlo o financie podobné sume vynakladanej na výskum Higgsovej častice


Seth Shostak: S týmto rozpočtom by sme myslím mohli postaviť prijímacie zariadenia, ktoré by nám umožnili preveriť niekoľko miliónov hviezdnych systémov v priebehu nasledujúcich desiatich až dvadsiatich rokov. Myslím, že by to bolo zmysluplné hľadanie. Prehľadaním niekoľkých tisícov hviezdnych systémov, čo sme spravili doteraz, to je pekný štart, ale z toho nemôžete vyvodiť žiadne závery. Ak by sme mohli preveriť milióny hviezdnych systémov, potom by sme dokázali spraviť prieskum, ktorý nám čosi povie. Či už niečo nájdeme alebo nie, ale povie nám to niečo.


pc.sk: Môžete pre našich čitateľov vysvetliť Fermiho paradox?

Seth Shostak: Áno, Fermiho paradox naznačuje, že tam vonku niet nikoho, pretože nevidíme žiadne znaky inteligentných mimozemských civilizácií, napríklad ich kolonizovanie galaxie. A to je veľmi veľký záver spravený z veľmi lokálneho jednoduchého pozorovania, že nevidíme nič čo by nám povedalo, že tam sú. Viete, keď som priletel na letisko v Južnej Afrike, nevidel som v okolí letiska žiadne slony, ale nespravil som z toho záver, že v Afrike nie sú žiadne slony. Myslím, že o Fermiho paradoxe sa dobre hovorí, no neponúka žiadny dobrý dôkaz v jednom či druhom smere o existencii mimozemšťanov.


pc.sk: Špekulatívna otázka. Povedzme, že v nasledujúcich rokoch venujeme dostatočné prostriedky na výskum ETI. Nenájdeme však žiadny znak či signál existencie ETI v štatisticky signifikantnom množstve hviezdnych systémov. Žiadny rádiový signál, žiadne stopy emisií v atmosférach planét v iných hviezdnych systémoch, nezaregistrujeme svetlá ich miest atď. Ale povedzme, že nájdeme mikrobiálny život na Marse a Európe. Potom budeme vedieť, že život je v Galaxii bežný, ale stále budeme bez náznaku existencie inteligentného života. Môže to byť varovanie pre nás, že by sme ako civilizácia, ako druh mali byť veľmi opatrní, že by sme mali byť viac zodpovední?

Seth Shostak: Áno, niektorí ľudia to môžu brať ako znak, že to tak je. Ja osobne nie. Ja by som povedal, že je to jednoducho znak, že používame zlú techniku pri pokusoch nájsť ich. Že robíme zlý experiment. Nepresvedčí ma to, že inteligencia je zriedkavá, nie.


pc.sk: Predpokladajme, že zachytíme signál od inej civilizácie. Čo by sme mali v takom prípade robiť?

Seth Shostak: Musíme ho skúmať a naučiť sa tak veľa ako sa bude dať. A som si istý, že sa tak stane. Myslím, že každé observatórium na svete bude pozorovať v smere z ktorého prišiel signál. Budeme chcieť zistiť tak veľa ako sa len bude dať. Viete, či je tam planéta, čo o nej dokážeme povedať, tento druh vecí. Ale tiež, bude omnoho ľahšie hľadať ďalšie miesta z ktorých prichádza signál, pretože budeme mať príklad, budeme vedieť čo hľadáme.

pc.sk: Mali by sme odpovedať?

Seth Shostak: Viete, svojím spôsobom sme už odpovedali. Rozhlasovo vysielame už 75 rokov a akákoľvek spoločnosť, dosť vyspelá na to aby sme jej signál zachytili bude schopná prijať tento náš signál. Ale, pamätajte, môžu byť 1000 svetelných rokov ďaleko a taká konverzácia bude pomalý biznis.


pc.sk: Gabriel G. De la Torre v jeho aktuálne publikovanom článku (v Acta Astronautica) argumentuje, že v súčasnosti nie sme pripravení komunikovať s inými civilizáciami. Môžete to komentovať?

Seth Shostak: Myslím, že je to v skutočnosti nezmyselný argument. Možno Július Cézar povedal rovnakú vec. Nie sme pripravení na medzihviezdny kontakt a možno o 10 000 rokov budú stále hovoriť nie sme pripravení na medzihviezdny kontakt. Povedali by ste, že Krištof Kolumbus nemal objaviť nový kontinent pretože nie sme pripravení na kontakt s inými kultúrami? Neviem čo to znamená a osobne v to neverím.


pc.sk: Čo je pre Vás najprekvapivejším objavom v oblasti (výskum ETI a súvisiace oblasti) v posledných rokoch?

Seth Shostak: Najprekvapivejšou vecou je veľmi vysoké percento hviezd, o ktorých si myslíme, že by mohli mať obývateľné planéty. To môže byť 1 ku 5 a to je veľmi vysoké percento.


pc.sk: Ktorý film či kniha podľa vás popisuje kontakt s mimozemskou civilizáciou najrealistickejšie?

Seth Shostak: Ako to môžeme vedieť? To nevie nik pretože na presný popis potrebujete vedieť aké to naozaj je. Úprimne, neviem aké to je, nik to nevie, tak takúto otázku v skutočnosti neviete zodpovedať. Poviem len, že v zmysle technológie hľadania bol najpresnejším román a film Contact, ale to bolo preto, že Carl Sagan je známy touto prácou (film Contact je adaptáciou jeho románu). Keďže ale nevieme aký kontakt bude a veci tohto druhu, tak to samozrejme nevieme povedať.


pc.sk: Pokladáte Gaia hypotézu Jamesa Lovelocka za zaujímavú/možnú alebo sa na ňu pozeráte ako na istý druh New Age nezmyslu?

Seth Shostak: Nie, nemyslím si, že je to New Age nezmysel. Viete, to čo môžete z tejto práce (hypotézy) odvodiť je že biosféra dosť radikálne zmenila túto planétu. A že planéta má očividne mechanizmy garantujúce, že sa príliš ľahko nemôže stať neobývateľnou pretože existuje spätná väzba biosféry na tejto planéte. To je veľmi cenná myšlienka. To je samozrejme dobre pre SETI a hovorí nám to ako môžeme nájsť život na iných svetoch, pretože ich biosféry nie sú len dekoráciou týchto planét ale menia ich.


pc.sk: Môžete nám povedať pár slov o Vašej poslednej knihe „Priznania Lovca mimozemšťanov“?

Seth Shostak: V tejto knihe som sa pokúsil laikom vysvetliť prečo si myslíme, že mimozemšťania existujú, ako vyzerajú a akí môžu byť. Veľa z toho je špekulácia, ale je to pokus vysvetliť SETI ľuďom, ktorých to zaujíma ale nemajú širšie základy v tejto téme.
 

Seth Shostak je astronóm SETI Inštitútu (na pozícii Senior Astronomer), autor 4 kníh a stoviek populárnych článkov o astronómii, technológiách a filme. Často prednáša a popularizuje SETI a vedu.


 

Kľúčové slová
Interview, Mimozemský život
Po kliknutí na vybrané kľúčové slovo sa vám automaticky zobrazia všetky súvisiace články na pc.sk

Pridať komentár

Posledné komentáre

TOPlist