Recenzia: GTX 460 - po krku GTX 470

Okrem zaujímavého porovnania po stránke architektúry, či výkonových rozdielov medzi čipmi GF100 a GF104 sa dnes pozrieme na ich deriváty v podobe nereferenčných verzií pod taktovkou Asus a Gigabyte.  

Úvod

V minulej recenzii sme Vám predstavili grafické karty od AMD, ktoré mali nasmerované do hráčskeho segmentu. Teraz sa pozrieme na ich konkurenčné modely postavené na architektúre Fermi a ako si cez GF104 nVidia udobrila hráčov po nie veľmi vydarenej GTX 465. Zameriame sa hlavne na nereferenčné verzie v podobe GTX 460 DirectCu TOP od Asusu a dve karty od Gigabyte zo série Super Oveclock GTX 460 a GTX 470.

Aká cesta viedla k úspechu GF104? Pre dosiahnutie lepších prevádzkových vlastností a zníženie nákladov musela nVidia siahnúť na geometrický výkon GF100, zvýšiť jej fillrate, zmenšiť shader cache, odstrániť podporu ECC a čiastočne obmedziť FP64. Takto vzniklo jadro, ktoré už síce nemalo takú prevahu a vlastnosti kariet z profi sféry, nevynikalo v situáciách limitovaných teseláciou tak ako GF100, malo ale dostatočný výkon pri akceptovateľnej spotrebe a dobrých teplotách. Všetko to, čo chýbalo v tomto segmente dovtedy nevýraznej GTX 465 malo teraz podstatne menšie jadro. nVidia aj kvôli výťažnosti vydala najprv GTX 460 1GiB a 768MiB s jedným deaktivovaným blokom. S plne aktivovaným jadrom prišla až v podobe novej generácie s názvom GTX 560.

Obrovské možnosti pretaktovania jadier GF104 ukázalo mnoho výrobcov uvedením viacerých OC verzií. V našich testoch si preveríme vlastné návrhy GTX 460 od firiem Asus a Gigabyte. Obe spoločnosti pripravili karty, ktoré okrem nereferenčného PCB a vyšších frekvencií,  ponúkajú vylepšené chladenie. Okrem nich sme do testov zaradili aj (GF100 based) zaujímavú GTX 470 Super Oveclock od Gigabyte.

Asus u svojej GTX 460 DirectCU TOP vsadil na DHT technológiu. Heatpipe trubice chladiča sú zalisované k základni tak, aby s heatspreaderom grafického čipu mali priamy kontakt. Pri dokonalom spracovaní je prenos odpadového tepla z čipu lepší ako pri klasickej základni. Chladiaci účinok umocňujú heatpipe trubice hrubé až 8mm. Karta beží od výroby na vyšších frekvenciách 775/1550/1000, čo je oproti referenčným 675/1350/900 slušný nárast.

U GTX 460 Super overclock použil Gigabyte chladenie Windforce 2X, ktoré využíva okrem technológie Vapor Chamber silu dvoch ventilátorov. Gigabyte sa u verzií SOC pýši programom GPU gauntlet sorting, ktorý na základe určitých kritérií vyberá len tie najlepšie jadrá. Okrem neho je PCB vybavené väčším množstvom medenej vrstvy a osadené kvalitnými súčiastkami, ako napr. cievky s feritovým jadrom, japonské pevné kondenzátory, či mosfety s nižším RDS. Karta je svojimi taktmi 815/1630/1000MHz pravdepodobne najrýchlejšia GTX 460 v predaji.

GTX 470 Super Oveclock má oproti pomalšej GTX 460 vylepšené chladenie WindForce 3X, ktoré by malo ponúknuť okrem nižších teplôt konečne tichú prevádzku 470tky aj počas hrania hier. Tak ako aj u GTX 460 SOC je samozrejmosť použitie kvalitných súčiastok a výberových jadier. Frekvencie karty boli zdvihnuté výrobcom zo štandardných 607/1215/873 na 700/1400/873MHz.

Ako dopadli karty v testoch a či sa oplatí priplácať za tieto pretaktované modely uvidíte ďalej v recenzii. Poďme sa ale najprv pozrieť bližšie na GF104.