Americký kozmický program sa stal témou predvolebného boja prezidentských volieb v USA. Prináša zaujímavý pohľad na možné budúce scenáre vývoja v kozmickom výskume a priemysle.
Americký daňový poplatník má dôvod zaujímať sa o kozmický program svojej krajiny. Má na to dobrý dôvod, keďže naň prispieva nezanedbateľnou sumou. Ročný rozpočet NASA je približne 18 miliárd dolárov, čo znamená, že každý jeden Američan naň ročne prispieva sumou približne 60 dolárov. Pre porovnanie, západoeurópan prispeje na svoj vesmírny program Európskej vesmírnej agentúry ročne približne šestinou toho čo američan. Česká republika, ktorá je členskou krajinou ESA prispieva ročne do jej rozpočtu sumou 10 miliónov EUR, teda každý občan ČR jedným eurom ročne (Slovensko bohužiaľ nie je členom ESA).
Okrem nadšenia a národnej hrdosti na svoj kozmický program tu teda existuje, v dobe všeobecného celosvetového intenzívneho škrtania štátnych rozpočtových výdavkov, aj pohľad ekonomický. Ten, či si v súčastnosti môžu dovoliť tak nákladný kozmický program. A to aj napriek tomu, že peniaze vložené do kozmického výskumu sa bohato vrátia. Preto jednotliví prezidentskí kandidáti prezentujú svoj pohľad na túto vec. S cieľom zaujať voliča či už ekonomickým šetrným pohľadom, alebo naopak staviť na to, že kozmický program je pre američanov tak srdcu a hrdosti blízkou vecou, že aj v tejto dobe nechcú jeho utlmovanie.
Debata o tejto veci prebieha len na republikánskej strane z jednoduchého dôvodu. Na opačnej strane je v tomto situácia jasná. Svoju novú politiku týkajúcu sa kozmického programu Barack Obama už realizuje. V uplynulých rokoch sme boli svedkami zrušenia programu Constellation, ukončenia letov raketoplánov, odštartovaním programu Space Launch System a zvýšenia podpory privátneho kozmického programu jeho administratívou.
S príchodom republikánskych prezidentských kandidátov na Floridu, kde sa bude v utorok (31. januára 2012) konať ďalšie kolo republikánskych primárok sa témou stal aj americký kozmický program. Diskusia o ňom okrem pohľadu do budúcnosti, nastavuje aj zrkadlo súčasnému dianiu v americkom kozmickom programe.
Newt Gingrich, 58. predseda Snemovne reprezentantov Spojených štátov amerických v rokoch 1995–1999
Newt Gingrich počas prejavu na Floride povedal, že je tragické čo sa stalo americkému kozmickému programu. Chce návrat američanov na Mesiac do roku 2020, ale už nastálo v podobe Mesačnej základne. Rovnako tak podporu kozmického turizmu a komerčných aktivít vo vesmíre. Desatinu rozpočtu NASA navrhuje venovať na súťaže kozmických technológii s podobnou stratégiou akú aplikovala X Prize nadácia pre súťaž o prvý komerčný suborbitálny let. Cenu 10 miliónov dolárov v roku 2004 vyhrala spoločnosť Scaled Composites financovaná spoluzakladateľom Microsoftu Paulom Allenom. Tento model by mal priniesť výsledky rýchlejšie než súčasné vývojové plány NASA.
Gingrich sa pre Space News vyjadril aj k vlajkovej lodi súčasného vedeckého programu NASA, k teleskopu Vesmírnemu Teleskopu Jamesa Webba, "Myslím, že by ste sa mali pozrieť na niektoré z týchto vedeckých projektov (NASA). Fakt, že rozpočet pre Webbov teleskop narástol z 1.5 miliardy na 9 miliárd - a nemyslím že 9 milárd bude konečným číslom - v určitom bode sa musíte zastaviť a povedať si - Tu je niečo systematicky zlé, keď sa dostávate do takýchto škál prečerpania rozpočtu. Myslím, že si to zaslúži seriózne posúdenie". Gingrich uznáva, že sa jeho pohľad nestretne s pochopením byrokratov v NASA a hovorí, "Ak majú teraz, keď neštartujú (pilotované misie) rovnako veľa byrokratov ako v dobe keď ich vypúštali, tak sa skutočne musíte pýtať, čo vlastne robia? Myslím, že toto je veľmi vážny problém."
Newt Gingrich tiež požaduje urýchlenie plánovaného prispôsobenia Atlasu 5 pre pilotované lety. Tento nosič plánujú využiť pre svoje kozmické lode viaceré privátne spoločnosti pracujúce pre NASA v rámci takzvaného COTS projektu (napríklad SpaceDev pre svoj Dream Chaser). Rovnako tak upozornil na potrebu nového kozmodrómu umožňujúceho päť alebo viac štartov v jediný deň. Pri budovaní mesačnej základne a príprave cesty na Mars v relatívne krátkom období nasledujúcich ôsmych rokov to má byť systém viac podobný letisku než kozmodrómom.
Ide o ambiciózne plány, pri ktorých sa určite objavia námietky, že sú nerealistické. Gingrich odpovedá "Nie je to tak, že to nedokážeme spraviť, je to len o tom, že sa neodokážeme postrčiť, nerozmýšľame o tom (ako to dokázať), nenavrhujeme pre to systémy. Generácia druhej svetovej vojny navrhla tony lietadiel a spravila pri tom mnoho chýb. A poučila sa z nich. Ak ste vývojárom vojenských lietadiel dnes, ste štastný ak pracujete na viac než jednom lietadle v celom svojom živote. Tak pomalé, ťažkopádne a byrokratické je to dnes. A tak sa nič nenaučíte."
"Chcem mať tak veľa neustálych, energických a vzrušujúcich aktivít, že sa z nich ľudia budú môcť opäť učiť a že pritiahneme najlepšie talenty v krajine späť na vesmírne pobrežie (Florida), pretože to bude vzrušujúce a dynamické a nik nebude vedieť čo prinesie zajtrajšok." a dodáva "Znamená to, že som vizionár? To sa môžete staviť."
Gingrichovi stúpenci v skratke koncepciu sumarizujú tak, že nejde o viac minutých peňazí z vreciek amerických daňových poplatníkov na kozmický program. Ide o nový prístup pri ktorom sa obrazne na stôl položí cena za realizáciu cieľa a vyhlási sa súťaž. Veria, že tento prístup prinesie viac výsledkov ako súčasná stratégia a priláka investície do kozmického priemyslu.
Willard Mitt Romney, bývalý guvernér štátu Massachusetts
V televíznej debate republikánskych kandidátov Mitt Romney reagoval na Gingrichovu víziu slovami "Je tu myšlienka ísť zo štátu do štátu (v rámci nasledujúcich kôl primárok) a sľúbiť ľuďom to čo chcú počuť ... toto nás dostalo do problémov v ktorých sme teraz." a pokračoval, narážajúc na Mesačnú základňu a ďalšie body Gingrichovho plánu "To môže byť veľká myšlienka, ale nie je to dobrá myšlienka."
V inom prejave Romney na tu istú tému vraví "Politici milujú myšlienku, prísť a hovoriť čo budú robiť, bez naštudovania témy, bez predchádzajúcej analýzy a získania údajov, bez ťažkej práce. Toto nechcem robiť." a následne "Neprišiel som vám tu dnes presne povedať aká bude naša misia (kozmický program). Poviem vám ako sa k nej dostaneme. Spravíme to spojením ľudí z Ministerstva obrany, letectva , astrofyzikov z najlepších inštitúcii (ústavov, labolatórii) vo svete, ľudí z komerčného sektoru, priemyselného sektoru a NASA. Budú spolu diskutovať o každej z týchto misií a ich cieľoch. A potom určia ktoré misie NASA najefektívnejšie naplnia určené ciele.".
Romney prezentuje vesmírnu politiku v ostrom kontraste ku Gingrichovej. Gingrich chce významnú časť projektov vesmírneho programu preniesť do konkurenčného prostredia, prostredia cien, ako hovorí mimo byrokracie NASA. Romney vidí budúcnosť v centralizovanom programe pod hlavičkou NASA.
Aj keď táto téma samozrejme nebude kľúčovou témou primáriek, pre záujemcov o kozmonautiku je veľmi zaujímavé ju sledovať, keďže sa v nej objavujú možné alternatívy vývoja amerického kozmického programu v budúcnosti.
Na Gingrichov plán mesačnej základne sa objavilo mnoho reakcií. Jednou z najzaujímavejších je reakcia známeho popularizátora vedy Neila deGrasse Tysona. Ten sa svojím zvyčajným jasným, vtipným a dôrazným spôsobom v podstate postavil proti Gingrichovmu plánu. Je ľahké povedať kto bude jednoznačne za. Ľudia ako Elon Musk, John Carmack, Paul Allen či Richard Branson, nastupujúca generácia vizonárov privátneho kozmického priemyslu by sa realizácii Gingrichovho plánu určite potešila.
Síce NASA má rozpočet 18 mld $, ale armáda má rozpočet 40x väčší:
http://en.wikipedia.org/wiki/Military_budget_of_the_United_States
680 mld $ ročne! Ak by mala NASA toľko, tak by sme už dávno lietali na dovolenku na Mars!
(obrazne povedané)
Pritom z tých peňazí nikto neprofituje okrem spoločností, čo vyrábajú a predávajú zbrane a tieto peniaze sú krvavé, prinášajú iba smrť a utrpenie. Za to z objavov NASA profituje každý, najmä ten, kto kedy letel lietadlom či už na dovolenku alebo služobne.
Ondro1