Vesmírna plachetnica na obzore

Pred pár dňami sme vás informovali o štarte miniraketoplánu X-37B na palube nosiča Atlas V. Ako jeden zo sekundárnych nákladov  Atlas V vyniesol na orbitu aj solárnu plachetnicu LightSail Project.

LightSail je projekt neziskovej organizácie The Planetary Society. Bill Nye CEO projektu LightSail s neodmysliteľným motýlikom propaguje a zbiera prostriedky na projekt už od roku 2012. Projekt je financovaný nadšencami kozmických letov a technológii. K celkovému rozpočtu projektu 5 a pol milióna dolárov toho už veľa nechýba, doteraz sa vyzbieralo čosi cez 4 milióny dolárov a aj v súčasnosti prebieha kickstarter kampaň na ktorej je v tento moment vyzbieraných približne 700 tisíc dolárov. LightSail používa na svoj pohon solárnu plachtu, ktorú tlačia fotóny slnečného svetla. Vďaka ich hybnosti, existuje využitený tlak slnečného žiarenia. Projekt nie je prvým experimentom využívajúcim a skúmajúcim koncept slnečných plachetníc. V minulosti sme tu už mali NanoSail – D2 od samotnej NASA či IKAROS od Japonskej Vesmírnej agentúry JAXA.

NanoSail-D2 bol malý satelit s veľkosťou len 30×10×10 cm (tzv. 3U cubesat) a hmotnosťou 4kg. Plachta mala plochu až 10 metrov štvorcových. IKAROS na rozdiel od Nano-sail, prvýkrát dokázal, že tento koncept (solárna plachta poháňaná fotónmi) je možné využiť aj v hlbokom vesmíre. Ešte v decembri roku 2010 IKAROS úspešne preletel okolo planéty Venuša. Projekt dokázal, že takýto pohon je možné ovládať a zároveň kvantifikoval akceleráciu, ktorú tento pohon dokáže vesmírym sondám zabezpečiť. IKAROS stále zrýchľuje, pričom v roku 2013 dosiahol vďaka solárnemu pohonu zrýchlenie 400m/s. Zariadeniu už dochádza energetický zdroj pre jeho podporné systémy, preto v súčasnosti  funguje 7 mesiacov z jeho 10 mesačného orbitu v hibernovanom stave.

Pre porovnanie LightSail (ďalej LS) je vybavená plachtou o ploche 32 metrov štvorcových. LS bol pri tohtotýždňovom štarte úspešne vynesený na plánovanú nízku orbitu. Podľa aktuálnych správ všetky jeho systémy sú v poriadku. Po roztiahnutí plachty „spadne“ LS v priebehu pár dní späť do atmosféry. Na stránkach Plantery Society je uvedený odhad, že by sa tak malo stať 17. júna 2015. Planetary Society pripomína, že krátkosť misie je plánovana, pri aktuálnej misii chcú otestovať ovládanie zariadenia. Ďalšia solárna plachetnica tejto spoločnosti sa chystá na orbit už budúci rok.

Dráha, respektíve poloha LS sa dá sledovať Tu.

Zdroj: Vr-zone. extremetech

Komentáre (3)
m2fizy
SUPER !!! ... mozno v buducnosti uvidime nieco ako vesmirnu plachetnicu Grófa Dooku ( https://www.google.sk/search?q=Dooku%27s+space+sailboat+ship&rlz=1C1GGGE_skSK558SK558&espv=2&biw=1920&bih=955&source=lnms&tbm=isch&sa=X&ei=ctdgVYLRDubOygPg6YOYDw&ved=0CAYQ_AUoAQ )
x3m
Pochybujem, ze sa tado metoda pohonu uplatni v nejakom sirsom meritku. Je potrebna obrovska plocha plachty a samotna plachta nie je nijako chranena pred poskodenim, takze po case sa z nej moze stat sito.
m2fizy
uplne jednoducho riesitelne ... staci pouzit neaky kompozit ... napr. prevazdne z uhlikovych vlakien a potom nieco na "regeneraciu" v pripade "pretrhnutia" (resp. tvorbe sita) ... takze neaky system 3D tlace ... a je po probleme ... ... a prave v tomto vidim buducnost ... je to lacny zdroj pohybu v medzi hviezdnom (medziplanetarnom) systeme ... + este ak to dokaze generovat energiu napr. zo slnka (fotovoltaicke clanky) ... je to genialne ... a myslim ze je to buducnost. Fosilne paliva raz dojdu ... a toto je priatelna alternativa na cestovanie v ZERO G ... nehovorim o vzletom cez atmosferu ... tam sa pouzitiu fosilnych paliv este dlho nevyhneme.
Pridať nový komentár
TOPlist