Prvá dvojhviezda s planetárnym systémom

Objav prvej dvojhviezdy s planetárnym systémom si medzi svoje úspechy pripisuje NASA misia Kepler.

Dvojhviezda Kepler-47 s hlavnou hviezdou veľkosti Slnka a hviezdou z kategórie trpaslíkov s tretinovou veľkosťou obiehajúcich jedna druhú raz za 7,45 dňa. Dvojhviezda Kepler-47 má dve planéty. Vnútorná planéta trikrát tak veľká ako Zem (polomer 19 tisíc kilometrov) obieha dvojhviezdu každých 49,5 dňa, vonkajšia 4,6 krát väčšia ako Zem raz za 303,2 dňa. Ide o prvý objavený planetárny systém pri dvojhviezde, dokazujúci možnosť existencie planetárnych systémov pri dvojhviezdach s blízkymi hviezdami.

Hoci je vonkajšia planéta systému Kepler-47 iná než Zem, podobná skôr Uránu, predsa je len v takzvanej obývateľnej zóne, teda dosť ďaleko od dvojhviezdy aby tam nebolo horúco no nie príliš vzdialenej aby tam bolo priveľmi chladno, práve tak vzdialenej aby na jej povrchu mohla existovať voda v tekutom stave.

Pozorovacia metóda pri ktorej sa sleduje malý pravidelný pokles jasnosti hviezdy znamenajúci prelet planéty spojnicou medzi Zemou a pozorovanou hviezdou je pri dvojhviezdach komplikovanejšia. V prípade dvojhviezd sa nepozoruje "statický" objekt, nepohybujúca sa hviezda, ale "pohybujúca" sa hviezda a tak sa poklesy jasnosti neobjavujú v jednom pravidelnom intervale. K bežnému pohybu slnečnej sústavy voči pozorovanej hviezde a pri pozemnom pozorovaní rotácii Zeme okolo svojej osi je potrebné vziať do úvahy aj pohyb hviezd dvojhviezdy voči sebe navzájom.  

Teleskop Kepler planetárny systém objavil, no jeho bližšie vlastnosti sa určili pozemnými pozorovaniami 9,2 metrovým Hobby-Eberly teleskopom a 2,7 metrovým teleskopom McDonaldovho Observatória v Texase. Výskumný tím stojaci za objavom publikoval svoje výsledky vo včerajšom vydaní magazínu Science.  

 


Umelecká predstava systému Kepler-47. Credit: NASA/JPL-Caltech/T. Pyle

 


Schématické zobrazenie systému Kepler-47 v porovnaní so Slnečnou sústavou. Credit: NASA/JPL-Caltech/T. Pyle

 

Misia Kepler 

7. marca 2009 o trištvrte na päť stredoeurópskeho času vyniesla nosná raketa Delta II z Cape Canaveral Air Force Station teleskop Kepler na jeho Zemi podobnú dráhu okolo Slnka. Kepler disponuje najväčšou kamerou aká bola kedy vypustená do vesmíru. Jej snímací CCD prvok má rozlíšenie 95 megapixelov (pole 42 CCD, každé s rozmerom 50x25 mm majúce 2200x1024 pixelov).

Počas svojho letu, pri ktorom sa bude pohybovať po trajektórii podobnej Zemi, tj. bude obiehať Slnko vo vzdialenosti rovnakej ako Zem (približne 150 miliónov kilometrov), s dobou obehu približne jeden rok (372.5 dní). Takáto takzvane héliocentrická trajektória je výhodná z dôvodu, že na nej merania neruší žiadne odrazené svetlo zo Zeme a nie je rušená gravitačným pôsobením Zeme. Pozorovania. ktoré má Kepler vykonávať sú tak citlivé že aj takéto vplyvy by ich mohli rušiť. Počas sedem a pol roka, čo je aktuálne po predĺžení minimálna odhadovaná doba jeho činnosti (k dnešku, sobote 23. júna 2012 je činná už 3 roky, 3 mesiace a 16 dní), preskúmava postupne 145 tisíc hviezd, pri ktorých bude hľadať a skúmať ich planetárne systémy.

Do decembra 2011 Kepler identifikoval 61 planét a označil 2300 planetárnych kandidátov na preverenie pozemnými teleskopmi. Tím misie Kepler odhaduje, že 80 percent z nich sú skutočné planéty. Približne 10 percent z postupne objavovaných planét ma veľkosť Zeme, viac než polovica má približne veľkosť Neptúnu, 10 percent Jupiteru a 5 percent je väčších než Jupiter. Kepler zatiaľ neobjavil žiadnu planétu podobnú Zemi vzdialenú od svojej materskej hviezdy tak aby na nej mohol existovať život. To znamená vzdialenú od svojej hviezdy tak aby na nej mohla existovať voda v kvapalnom skupenstve, nie príliš blízko aby tam bolo prihorúco a nie príliš ďaleko aby bola chladným ľadovým svetom. Napriek tomu sa zdá, že objav takejto Zemi podobnej planéty je na dosah. Odhaduje sa, že by ju Kepler mohol nájsť do roku 2014.

Z doterajších meraní misie Kepler vyplýva, že v našej Galaxii pripadá na jednu hviezdu priemerne 1.6 planéty. Z výsledkov misie sa odhaduje, že 3 percentá z týchto planét by mohli byť obývateľné. To by znamenalo, že vo vzdialenosti do 1000 svetelných rokov sa nachádza 30 tisíc obývateľných planét.

 

Zdroj: www.sciencemag.org

Pridať nový komentár
TOPlist