Najextrémnejšie objavené exoplanéty

Astronómovia do dnešných dní objavili veľké množstvo planét mimo našej Slnečnej sústavy s najrôznejšími extrémnymi charakteristikami. Pokračujúce výskumy odhaľujú ďalších pomerne zvláštnych kandidátov.

 Nedávny objav astronómov nám odkrýva existenciu najteplejšej planéty, tak horúcej, že jej povrchová teplota dosahuje viac stupňov než povrch niektorých hviezd. Jedná sa o hviezdu s označením HD 195689 známu tiež ako KELT-9. Je 2,8-krát hmotnejšia než Slnko a jej povrchová teplota dosahuje takmer 10 000 °C. To, koľko tepla planéta dostáva, závisí od toho, ako blízko okolo svojej materskej hviezdy obieha a akú teplotu má táto hviezda. Jej planéta KELT-9b obieha omnoho bližšie než Merkúr okolo Slnka. Hoci nemôžeme zmerať presnú vzdialenosť planéty od hviezdy, vieme, že planéta okolo nej obehne raz za 1,5 dňa (Merkúru trvá takýto obeh 88 dní). Z toho vyplýva veľmi vysoká teplota, okolo 4 300 °C, čo je vyššia teplota, než má mnoho hviezd s nižšou hmotnosťou v porovnaní so Slnkom.

Ďalším extrémnym exoplanetárnym prípadom je planéta OGLE-2005-BLG-390Lb, ktorá sa s teplotou -233 °C stala najstudenejšou doposiaľ objavenou exoplanétou. Jej hmotnosť 5,5-násobne prevyšuje hmotnosť Zeme, čo naznačuje, že sa pravdepodobne jedná o kamennú planétu. Táto planéta je zznáma aj pod označením Hoth a jej obežná dráha sa nachádza vo vzdialenosti niekde medzi Marsom a Jupiterom.

Exoplanéta s označením DENIS-P J082303.1-491201b alebo 2MASS J08230313-4912012b má 28,5-krát väčšiu hmotnosť než Jupiter, čo z nej robí najväčšiu a najhmotnejšiu doposiaľ objavenú exoplanétu. Astronómovia kvôli jej veľkej hmotnosti vedú diskusie, či tento objekt je ešte stále možné zaradiť medzi planéty alebo medzi hnedých trpaslíkov. Len o čosi väčšia ako náš Mesiac a menšia než planéta Merkúr je najmenšia doposiaľ objevená exoplanéta Kepler-37b. Jej priemer sa odhaduje na 4 500 km. Najstaršou objavenou planétou je PSR B1620-26b so svojimi 12,7 miliardami rokov. Tento plynný obor je 2,5-krát hmotnejší než Jupiter a vyzerá, že má toto prvenstvo raz a navždy – vek vesmíru bol určený na 13,8 miliardy rokov – táto planéta je teda len o jednu miliardu rokov staršia. Naopak, planetárna sústava V830 Tauri je stará len 2 milióny rokov.

Pretože exoplanety sú príliš ďaleko, musíme planétu s najextrémenejším počasím hľadať v našej Slnečnej sústave. Ak sa pozriete na obrovské uragány vyfotografované sondou Juno pri prelete nad pólmi Jupiteru, je to rozhodne vhodný kandidát na tento status. Jeho konkurentom je aj planéta Venuša s oblakmi z kyseliny sírovej. Aj vetry tu dosahujú rýchlosti takmer 360 km/h. Jej atmosféra je takmer 100-krát hustejšia než pozemská a je tvorená z 95% oxidom uhličitým. Dôsledkom skleníkového efektu je povrchová teplota 462 °C.

Zdroj: phys.org [1] , phys.org [2]

Komentáre (3)
Hrochy
"Je 2,8-krát hmotnejšia než Slnko a jej povrchová teplota dosahuje takmer 10 000 °C." Keby mala taku velku hmotu, uz by to davno podnietilo jadrovu fuziu a planeta by bola dalsou hviezdou. Teplota povrchu je tiez cudna. Nie je to nahodou teplota povrchu hviezdy, okolo ktorej ta planeta obieha? Tipol by som cca 1/2 tejto teploty.
Pjetro de
niekto ma zas problem s porozumenim citaneho textu, sak to su udaje materskej hviezdy planeta ma povrchovku 4300C a obezku 1,5 dna ... precitaj si ten odstavec aspon 3x
Pjetro de
inak povrchovka 4300C aj aj pre kamennu planetu uplny brutus - tam snad neexistuje nic v pevnom skupenstve, aj cisty wolfram by tam bol kvapalny neviem aky je rekord ludstva vo vyrobe materialu co by vydrzal najvyssiu teplotu, ale su to tusim rozne zliatiny wolframu, osmia, hafnia a rekord je prave okolo tych 4300-4500C ... = ludstvo nevie vyrobit nic, co by napr. pri 5000C nebolo kvapalne (otazka je co na to kvantova mechanika a ci je vobec mozne vyrobit zo znamych prvkov material ktoreho teplota topenia by bola napr. az 8000C)
Pridať nový komentár
TOPlist