Najbližšie planéty v našej Galaxii

, Autor: Pavol Bobik

Stojac na planéte Kepler-36b, pozerajúc na jej hviezdnu oblohu, videli by ste planétu dva a pol krát väčšiu než je náš Mesiac. Stalo by sa to raz za 97 dní keď sú obe planéty najbližšie k sebe.

Hviezdna sústava Kepler-36 objavená teleskopom Kepler sa nachádza vo vzdialenosti 1200 svetelných rokov od Slnečnej sústavy. Jej planéty Kepler-36b a Kepler-36c sú najbližšie planéty o akých doteraz vieme. Planéta 36b je približne 1.5 väčšia a 4.5 krát ťažšia ako naša Zem. Je blízko, len 18 miliónov kilometrov vzdialená od svojej materskej hviezdy Kepler-36, ktorú obehne raz za11 dní. Ide o planétu s pevným povrchom, 30 percent jej hmotnosti tvorí železo.

Planéta Kepler 36c obieha vo vzdialenosti 20 miliónov kilometrov, raz za 16 dní a je 3.7 krát väčšia ako Zem. Hmotnosťou presahuje našu Zem 8 krát a má atmosféru z vodíka a hélia. Orbity oboch planét sa líšia len o 10 percent no priemerná hustota sa líši až 8 krát.

V momente najväčšieho priblíženia sú obe planéty od seba vzdialené len 1.9 milióna kilometrov. To je 30 krát bližšie než sa k sebe priblížia akékoľvek dve planéty v našej planetárnej sústave. Kepler tak objavil dve planéty na extrémne blízkych orbitách a rozdielným zložením. Jednu skôr podobnú našej Zemi, druhú skôr podobnú horúcemu Neptúnu. Ako sa dve tak rozdielne planéty dostali tak blízko seba a v tejto konštelácii prežili je záhadou. V slnečnej sústave je zloženie planét závislé od vzdialenosti. Planéty blízke k Slnku sú kamenné, vzdialenejšie sú plynní obri s nízkou hustotou.

Takto by mohol vyzerať pohľad z planéty Kepler-36b na 36c v momente najväčšieho priblíženia. Credit: Harvard-Smithsonian Center for Astrophysics/David Aguilar 

Misia Kepler 

7. marca 2009 o trištvrte na päť stredoeurópskeho času vyniesla nosná raketa Delta II z Cape Canaveral Air Force Station teleskop Kepler na jeho Zemi podobnú dráhu okolo Slnka. Kepler disponuje najväčšou kamerou aká bola kedy vypustená do vesmíru. Jej snímací CCD prvok má rozlíšenie 95 megapixelov (pole 42 CCD, každé s rozmerom 50x25 mm majúce 2200x1024 pixelov).

Počas svojho letu pri ktorom sa bude pohybovať po trajektórii podobnej Zemi, tj. bude obiehať Slnko vo vzdialenosti rovnakej ako Zem (približne 150 miliónov kilometrov), s dobou obehu približne jeden rok (372.5 dní). Takáto takzvane héliocentrická trajektória je výhodná z dôvodu, že na nej merania neruší žiadne odrazené svetlo zo Zeme a nie je rušená gravitačným pôsobením Zeme. Pozorovania. ktoré má Kepler vykonávať sú tak citlivé že aj takéto vplyvy by ich mohli rušiť. Počas sedem a pol roka, čo je aktuálne po predĺžení minimálna odhadovaná doba jeho činnosti (k dnešku, sobote 23. júna 2012 je činná už 3 roky, 3 mesiace a 16 dní), preskúmava postupne 145 tisíc hviezd, pri ktorých bude hľadať a skúmať ich planetárne systémy.

Do decembra 2011 Kepler identifikoval 61 planét a označil 2300 planetárnych kandidátov na preverenie pozemnými teleskopmi. Tím misie Kepler odhaduje, že 80 percent z nich sú skutočné planéty. Približne 10 percent z postupne objavovaných planét ma veľkosť Zeme, viac než polovica má približne veľkosť Neptúnu, 10 percent Jupiteru a 5 percent je väčších než Jupiter. Kepler zatiaľ neobjavil žiadnu planétu podobnú Zemi vzdialenú od svojej materskej hviezdy tak aby na nej mohol existovať život. To znamená vzdialenú od svojej hviezdy tak aby na nej mohla existovať voda v kvapalnom skupenstve, nie príliš blízko aby tam bolo prihorúco a nie príliš ďaleko aby bola chladným ľadovým svetom. Napriek tomu sa zdá, že objav takejto Zemi podobnej planéty je na dosah. Odhaduje sa, že by ju Kepler mohol nájsť do roku 2014.

Z doterajších meraní misie Kepler vyplýva, že v našej Galaxii pripadá na jednu hviezdu priemerne 1.6 planéty. Z výsledkov misie sa odhaduje, že 3 percentá z týchto planét by mohli byť obývateľné. To by znamenalo, že vo vzdialenosti do 1000 svetelných rokov sa nachádza 30 tisíc obývateľných planét.

 

Ikonografiika ilustrujúca objav planét systému Kepler-36.
Find out all about the closest known pair of planets in orbit around another star, in this SPACE.com infographic.
Source SPACE.com: All about our solar system, outer space and exploration
 

Zdroj: Science Express

Kľúčové slová
Misia Kepler
Po kliknutí na vybrané kľúčové slovo sa vám automaticky zobrazia všetky súvisiace články na pc.sk

Re: Najbližšie planéty v našej Galaxii

tam sa raz prestahujem

... 3 percentá z planét by mohli byť obývateľné. To by znamenalo, že vo vzdialenosti do 1000 svetelných rokov sa nachádza 30 tisíc obývateľných planét ...

Zasmiali sa zbrojnosi. 3% planet maju byt obyvatelne? T.j. mat nielen podmienky na zivot aky je na Zemi, ale splnat aj dalsie vynimocne kriteria ktorych nie je malo?
IMHO az chorobno optimisticky nazor. Ved to by len v nasej galaxii boli desiatky milionov Zemi velmi podobnych planet.

Re: Najbližšie planéty v našej Galaxii

vskutku musis mat na ten vypocet velmi namakany vzorec ked si prisiel na nieco take

Slovne spojenie "mat vzorec" mi pripada smiesne.

BTW Drakeov vzorec (bol formulovany pre jednu galaxiu) poskytuje hodnoty od milionov inteligentnych civilizacii v nasej galaxii az po jednu (iba nas samych). Bohuzial dva parametre v tomto vzorceku nepozname a nevieme o nich ani H a mozu mat hodnoty od 0,000001 po 0,999. Vynasobenim vsetkych parametrov preto dostavame taky "uzasny" odhad poctu inteligentnych civilizacii v galaxii. Odhad je taky "uzasny", ze vlastne ziadny vzorec netreba. Vsetko zalezi iba na tom, ci "odhaduje" chorobny optimista/idealista, alebo pesimisticky realista. Ja sa radim medzi tych druhych. Je nepredstavitene vela veci, faktorov, dejov, fenomenov, udalosti (globalnych kozmologickych ci lokalnych kozmickych, fyzikalnych, chemickych, biologickych, geologickych, sociologickych ...) ktore viedli k nasmu vzniku. Staci ak by jedna z tisica veci bola inak a neboli by sme tu.

Re: Najbližšie planéty v našej Galaxii

pokial ja viem tak pravdepodobnost existencie planety podobnej nasej je 1:1miliarde a to znamena ze je iba jedna jedina a to nasa

Pozri comment vyssie. Ta pravdepodobnost nie je nic exaktne vypocitane. Zo ziadnej teorie. Ziadne exaktne cislo ako 1:6 ze na kocke padne napr. trojka aby som vyhral hru. Aj ked iste deje, procesy a fakty uz pozname a rozumieme im, resp. vieme ich odhadnut s vysokou presnostou (dajme tomu s odchylkou 10% ci 1% - napr. podiel takych a onakych hviezd v galaxii, priemerne doba zivota hviezdy atd ...), iste veci nepozname, pretoze odchylka miliarda % (co sa pri takych velkych cislach nikdy nehovori v percentach, ale nasobkkoch ako 10 000 000-nasobok) je "troska" nepresnejsi odhad ako napr. 10% co je 0,9 az 1,1-nasobok.
Pri kombinovani relativne presneho odhadu a hnusne nepresneho odhadu tak v konecnom dosledku stale ide o hnusne nepresne odhady. Uci sa to v zakladnom kurze numeriky: operacie s pribliznymi cislami.

Poslať nový komentár

Obsah tohto poľa je súkromný a nebude verejne zobrazený.
TOPlist