NASA vysiela k Marsu misiu Mars Science Laboratory, ktorej hlavným cieľom je zistiť či červená planéta je alebo niekedy bola obývateľná pre mikrobiálny život.
Online reportáž zo štartu Mars Science Laboratory
15:30 - Začíname dnešnú reportáž zo štartu Mars Science Laboratory.
Atlas V stojí na štartovacej rampe Komplexu 41 Kennedyho vesmírneho strediska na Floride. Počasie na Floride dáva dnešnému štartu 70 percentnú šancu na úspech. Štartovacie okno potrvá 103 minút. Ak sa štart dnes kvôli nepriaznivému počasiu neuskutoční, nový pokus o štart príde už zajtra. Predpoveď na zajtra ohlasuje opäť 70 percentnú pravdepodbnosť prijateľných podmienok pre štart.
15:32 - Pol hodina do štartu.
15:35 - Dnešný štart je najvýznamnejšiou misiou NASA tento rok. Aj keď jej zdatne sekunduje štart misie Juno, ktorý sme spolu sledovali v auguste a samozrejme do histórie sa zapísal aj posledný štart a pristátie raketoplánov v júli tohto roka. Predsa len, dnes štartuje misia, ktorá si dáva za cieľ odpovedať na jednu z najväčších otázok, ktoré si ako civilizácia kladieme.
15:39 - Atlas V je spoľahlivá raketa, z doterajších 27 štartov skončilo 26 úplným úspechom. Len jeden, v roku 2007 dopadol čiastočne neúspešne, keď sa motor horného stupňa Centaur vypol predčasne a vynášaný vojenský špionážny satelit bol umiestnený na nižší než predpokladaný orbit.
15:43 - Pri dnešnom štarte sa predpokladajú dva zážihy motora horného stupňa nosiča Atlas . Prvý na uvedenie MSL na obežnú dráhu okolo Zeme, druhý na navedenie na trajektóriu k Marsu.
Atlas V na štartovacej rampe, štart sa blíži.
15:47 - 15 minút do štartu
15:49 - Počasie praje štartu, predbežne sa zdá že MSL dnes k Marsu naozaj odštartuje.
Odpočítavanie bolo zastavené na T-4 minúty do štartu. Takéto pozastavenia odpočítavania sú plánovanými časťami štartovacieho procesu. Aktuálne potrvá 10 minút a spustí sa v momente kedy do štartu budú chýbať presne štyri minúty.
15:56 - Dnešný štart je piatym štartom nosiča Atlas tento rok.
Všetky systémy nosiča sú v takzvanom stave GO, čo znamená, že všetko je v poriadku a misia speje k svojmu štartu.
15:58 - Odpočítavanie opäť spustené. 4 minúty do štartu
16:00 - 2 minúty do štartu. Všetko nasvedčuje tomu, že štart prebehne presne v naplánovaný čas 16:02 SEČ.
16:01 - do štartu ostávajú už len sekundy 10,9,8 ... 2.7 sekundy pred štartom, v čase T mínus 2.7 sa zapínajú motory prvého stupňa.
16:02 - .. 3,2,1 ... Curiosity odštartovala na svoju pol miliardy kilometrov dlhú púť k červenej planéte.
16:05 - Všetko prebieha podľa plánov. Hladký štart, štyri pomocné motory spolu s hlavným motorom RD-180 urýchľujú Atlas V na orbitu Zeme.
16:06 - Motor prvého stupňa dohorel a celý prvý stupeň sa oddelil od nosiča.
16:09 - Raketa je už vo výške 160 kilometrov a letí rýchlosťou 20 tisíc kilometrov za hodinu. Urýchľuje ju motor druhého stupňa. Všetky systémy nosiča sú v poriadku
16:13 - Motor druhého stupňa Centaur bol vypnutý. Nosič je na Zemskej orbite, zaparkovaný a čakajúci na opätovný zážih, ktorý potrvá 8 minút a pošle MSL na dráhu k Marsu.
16:17 - Na druhý zážih si počkáme ešte asi 15 minút. Aktuálne letí MSL nad Atlantickým oceánom a preletí nad Afrikou. Následne nad Indickým Oceánom prebehne reštart, opätovné zapnutie motora.
16:20 - Uplynulo 18 minút od štartu. Všetky systémy v poriadku.
16:25 - Raketa pomaly rotuje aby sa udržala konštantná teplota na jej povrchu.
16:27 - 25 minút od štartu. Systémy pracujú v predpokladanom rozsahu parametrov. Blíži sa reštart motora RL10, jeden z kľúčových momentov celej misie.
16:32 - MSL už letí nad Afrikou.
16:34 - Reštart, motor Pratt & Whitney Rocketdyne RL10 opäť beží ... a tak zase zrýchľujeme a budeme po dobu celých nasledujúcich 8 minút na hyperbolickej únikovej trajektórii od Zeme.
16:38 - MSL prelieta nad Madagascarom. Ešte 4 minúty urýchľovania. Každú sekundu teraz MSL ziskáva rýchlosť (zrýchľuje) niečo cez 9 metrov za sekundu.
16:40 - Sledovanie trajektórie a komunikáciu s MSL preberá kontrolná stanica na ostrove Diego García v Indickom Oceáne.
16:42 - Motor vypnutý. O 4 minúty sa MSL oddelí od druhého stupňa rakety Atlas V.
16:46 - Kozmická loď MSL sa úspešne odelila, riadiacim centrom letu zaznieva potlesk.
16:48 - Všetko prebehlo hladko. MSL s roverom Curiosity na palube je na únikovej trajektórii zo Zeme, k Marsu dorazí budúci rok v auguste.
Štastnú cestu Zvedavosť.
Video zo štartu
Mars Science Laboratory
NASA vysiela k Marsu misiu Mars Science Laboratory (MSL), ktorej hlavným cieľom je zistiť či červená planéta je alebo niekedy bola obývateľná pre mikrobiálny život. MSL nesie na povrch Marsu rover Curiosity. Predchádzajúce marťanské rovery Spirit a Opportunity boli veľkým úspechom, no Curiosity je päť krát vačší a nesie desaťnásobne viac vedeckého nákladu. Rover je veľký približne ako Mini Cooper. Na rozdiel od svojich dvoch predchodcov, ktoré boli napájané solárnými panelmi je Curiosity poháňaný rádioizotopickými termoelektrickými generátormi. Tieto poskytnú roveru výkon 2.5 kW za deň. Odhaduje sa, že za plánované dva roky činnosti na Marse Curiosity prekoná vzdialenosť približne 19 kilometrov.
Mars Science Laboratory je najkomplexnejšia misia na robotický prieskum povrchu inej planéty v histórii.
Kolesá roverov Sojourner (vľavo), Spirit a Opportunity (čierne v strede) a Curiosity (vpravo).
Pristátie misie MSL na Marse zahŕňa použitie viacerých systémov. MSL najskôr spomalí z orbitálnej rýchlosti na rýchlosť 2 Machy pomocou tepelného štítu, mimochodom, najväčšieho aký kedy letel do vesmíru. Po spomalení na 2 Machy vo výške približne 7 kilometrov nad povrchom sa tepelný štít odhodí. Potom MSL spomalí na rýchlosť 100 m/s použitím nadzvukového padáka. Následne osem hydrazínových raketových motorčekov začne spomaľovať MSL, blížiac sa k doposiaľ v histórii nepoužitému spôsobu pristátia na povrchu Marsu či inej planéty. Spôsob nesie pomenovanie vesmírny žeriav. Pri ňom rover rover zavesený na troch kábloch z modulu s raketovými motorčekmi bude zľahka posadený na povrch Marsu. Po 2 sekundovom kontrolnom státi modulu nad roverom počas ktorého sa preverí, či Curiosity skutočne stojí na pevnom povrchu. Potom sa spojenie preruší pyropatrónami a pristávací modul odletí preč na predom určené miesto svojho pádu.
Takéto trojstupňové pristátie NASA navrhla kvoli vysokej hmotnosti roveru Curiosity. Hmotnosť roveru je 900 kilogramov, čo znemožnilo použitie airbagov pre pristátie na povrchu ako pri misii roverov Spirit a Opportunity.
Vesmírny žeriav. Credit: NASA
Curiosity rover na Marse. Credit: NASA
Misia MSL patrí medzi kľúčové programy NASA, medzi jej vlajkové lode. Celý program bude stáť približne 2.3 miliardy dolárov. MSL odštartuje na palube spoľahlivej rakety Atlas V 541. Jej let k Marsu potrvá osem mesiacov, predpokladaný dátum pristátia. po absolvovaní 570 miliónov kilometrov dlhej cesty vesmírom, je 5. august 2012. Miesto pristátia, Gale kráter, bolo vybraté s ohľadom na pravdepobnosť výskytu vody v sedimentoch v jeho okolí (na úpatí hory). Výchádza sa z predpokladu, že kde je voda, tam je väčšia šanca nájsť mikroskopický život.
Dočkáme sa teda objavu mimozemského života? Ste na to zvedaví? Zvedavosť (Curiosity) nám možno poskytne odpoveď už koncom budúceho roka. Budeme jej misiu s napätím sledovať.
16cmfan
NoReturn
TinoArts
TinoArts
passco