Čierne diery v rannom vesmíre

, Autor: Pavol Bobik

Existovali v rannom vesmíre čierne diery? Boli súčasťou prvých galaxií?

Chandra, röntgenové observatórium NASA je jednou z najúspešnejších misií v jej histórii. Od svojho vypustenia raketoplánom Columbia v roku 1999 obieha Zem po excentrickej dráhe s najbližším bodom 10 000 km (perigeum) a najvzdialenejším bodom 140 161 km (apogeum)  od centra našej planéty snímajúc obraz v röntgenovej oblasti elektromagnetického spektra.

 

Chandra, popis častí teleskopu

 

Najnovším prekvapujúcim objavom misie Chandra je odpoveď na otázku čo bolo prv. Prv sa v rannom vesmíre vytvorili galaxie, či skôr vznikli čierne diery? Existovali vôbec v rannom vesmíre čierne diery? Aktuálne publikované merania sondy Chandra prinášajú priamy dôkaz ich existencie v rannom vesmíre. Prinášajú prekvapujúci záver, že ich rast bol v období približne jednu miliardu rokov po vzniku vesmíru 100 násobne väčší než sa doposiaľ myslelo. Aktuálne najpresnejšie odhady určujú vek vesmíru na 13.7 miliardy rokov. 1 miliarda rokov je z tohto pohľadu jeho ranným štádiom. Najmladšie, prvé čierne diery vo vesmíre, novorodenci tejto kategórie objektov sa objavili vo vesmíre 800 až 950 miliónov rokov po jeho vzniku. Následne tieto čierne diery rástli spolu s vývojom galaxií.

 

Supernova Sn2006gy, v dobe jej zaznamenania Chandrou bola považovaná za najväčšiu stelárnu explóziu vôbec.

 

Väčšina pozorovaných takto mladých čiernych dier sa ukrýva v plynových a prachových mračnách a tak sú v optickej oblasti nepozorovateľné. Röntgenové žiarenie môže takýmito oblasťami prenikať a tak ho môže Chandra zaregistrovať. Takéhoto žiarenia nie je veľa, a aby ste dostali obrázok objektu vytvorený takýmto žiarením, potrebujete dlhú expozíciu. Meranie odhaľujúce populáciu novonarodených čiernych dier v rannom vesmíre je výsledkom 6 týždňov trvajúceho sledovania oblasti  nazývanej Chandra Deep Field South. Pripravované ešte dlhšie meranie umožní nahliadnutie do ešte hlbšej histórie vesmíru v röntgenovej oblasti.

 

Röntgenové observatórium Chandra

Teleskop, či ak chcete röntgenový ďalekohľad Chandra bol v röntgenovej astronómii rovnakým skokom ako bol Hubble v tej optickej. Chandra priniesla 100 násobné zlepšenie v sledovaní objektov v röntgenovej oblasti, inak povedané, bola schopná zaznamenať 100 násobne menej jasný objekt než dovtedajšie najvýkonnejšie röntgenové teleskopy. Už od počiatku meraní prinášala jedno fascinujúce pozorovanie za druhým. Medzi tie najzaujímavejšie patria


- sledovanie ranných fáz vývoja rázovej vlny supernovy, sledovaním SN1987A
- detekcia žiarenia zo supermasívnej čiernej diery v jadre našej Galaxie z objektu Sagittarius A
- objav nového typu čiernych dier v galaxii M82. Kategórie medzi čiernymi dierami stelárnej veľkosti a supermasívnymi čiernymi dierami v jadrách galaxií, ktorá je chýbajúcou spojnicou medzi spomenutými kategóriami čiernych dier
- objav prvej kandidátky na quarkovú hviezdu, objektu RX J185635-3754
- upresnenie meraní Hubbleovej konštanty a mnoho ďalších

 

Misia je pomenovaná po geniálnom indicko-americkom astrofyzikovi Subrahmanyanovi Chandrasekharovi

Kľúčové slová
Chandra - röntgenový teleskop, Čierne diery, vesmír
Po kliknutí na vybrané kľúčové slovo sa vám automaticky zobrazia všetky súvisiace články na pc.sk

Re: Čierne diery v rannom vesmíre

to je pekne.. ale aby to bolo este krajsie a uzitocne tak by sme potrebovali zit dalsich 10 miliard rokov

Re: Čierne diery v rannom vesmíre

Nechapem jednu vec .. A to ake maju presne tvrdenia a teorie z par flakov na monitore .. Pride mi ze je to len nasteva u cvokara, pozorovanie flakov, kde pracuje ludska fantazia a predstavivost nez veda :)

Re: Čierne diery v rannom vesmíre

Z tých fľakov sa veľa dozvieme. Vieme vypočítať ich rýchlosť vzďalovania/približovania sa, ich vzdialenosť a ak vieme ich vzdialenosť, vieme, kedy svetlo, na ktoré sa pozeráme, vyžiarili. Všetko z vlnovej dĺžky a spektra. Pri týchto zdrojoch roentgenového žiarenia však jestvujú určité patterny, podľa ktorých sa dá určiť, čo za objekt tieto "fľaky" spôsobil. Tak isto, ako keď ti urobia rtg. Z jediného rtg vedia napr. zubári, či je to, čo tam máš kaz, absces, cysta, alebo iné. To isté je pri spektrách - absorpčné čiary rôznych prvkov, ich posuny a.p. to je to isté, akurát tu sa nepozeráme na fľaky, ale na čiary zo svetla, ktoré vydali práve tie fľaky. A pritom to je exaktné.

Re: Čierne diery v rannom vesmíre

Problem je ze pri rtg zubar neskenuje zdroj ale presvecovane objekty .. Dalsia vec je .. nikto poriadne nevie co vsetko sa vo vesmire este nachadza + ta novinka temna hmota .. alebo cierna diera..To svetlo putuje miliardy rokov a za tu miliardu rokov tam mohli vzniknut rozne deje ktore mohli celkovo ovplivnit celkovu vlnovu dlzku a spektrum .. cize v tomto som skepticky a neverim tomu .. tu sa nebavime o svetle zo slnka ktore je na krok ale o miliardach rokov a asi tak sme aj dalek od toho ..

Poslať nový komentár

Obsah tohto poľa je súkromný a nebude verejne zobrazený.
TOPlist