Forza Horizon 2 - Poctivé závody pre každého!

Protivníci vedia byť riadne svine...

Ako som už spomínal, nastavenie obťažnosti súperov nie je problém. V hre by ste však márne hľadali doslova vygenerovaného protivníka, ktorý pôjde na najvyššej obťažnosti jednoducho trať ako robot bez jedinej chybičky. Každý jeden protivník je vytvorený na základe jazdného profilu reálneho hráča (tzv. drivatar). Tak isto aj Vám sa jazdením vytvára vlastný drivatar, ktorý je použitý pre potreby hry a dodatočne synchronizovaný s komunitou. Za využitie Vášho drivataru budete denne odmeňovaní creditom, čo je skvelá motivácia zlepšovať sa na konkrétnom úseku.

Znie to dobre a ešte lepšie to funguje. Protivníci skutočne nepôsobia digitálne. Aj pri veľmi vysokej obťažnosti stretnete virtuálneho kolegu, ktorému jednoducho nevydá zákruta a poriadne pleskne o strom popri ceste.

Má to však jeden háčik. Nakoľko mnoho hráčov „jazdí ako prase“ virtuálni protivníci vedia byť poriadne agresívni. Niekedy až do takej miery, že sa bojíte konkrétneho drivatara predbehnúť, nakoľko na ceste vytvára poriadny chaos. V praxi to teda vyzerá niekedy tak, že sa hneď po prvej zákrute poberiete poslušne do menu a reštartujete závod, poprípade použijete tlačidlo rewind z dôvodu úplnej deformácie automobilu. Jazdiť sa dá aj na mierne poškodenom automobile, prichádzate však o výkon, auto sa riadi pomerne ťažko. Model poškodenia je podobný, až rovnaký ako v prípade Forza motorsport 5. Vo Forze Horizon je však veľmi benevolentný a hra Vám aj pri nastavení poškodenia na simuláciu odpustí nejaké to oťukávanie v zákrutách.

Osobne mi vie niekedy agresivita drivatarov poriadne pokaziť závod, hlavne pri offroad pasážach, kde je úplne jednoduché vybehnúť z trate tak podstatne, že sa Vám neoplatí nič iné ako reštart/rewind. Zvýšená miera agresie protivníkov skôr nahráva do kariet arkádovo nastavenej hre, keď sa môžete smelo oprieť v zákrute do protivníka takmer bez zmeny trajektórie pohybu.