Zachraňujeme dáta zo zlyhávajúceho disku. Zn. zadarmo

Zachraňujeme cez Ubuntu 12.04 Rescue Remix

Pokiaľ Vám zlyháva disk, SSD, optické médium či pamäťová karta a je stále aspoň detekovaná BIOSom, nepotrebujete žiadne komerčné utility, stačí Vám na to Linux na USB kľúči. Jednou zo špecializovaných distribúcií, na ktoré sa dnes pozrieme, je Ubuntu Rescue Remix vo verzii 12.04, ktorý stiahnete zadarmo na stránke projektu ubuntu-rescue-remix.org.

Distribúcia je predurčená na opravu poškodených súborových systémov (vrátane FAT/NTFS) či záchranu dát zo zlyhávajúcich pamäťových médií. V podstate nezáleží na tom, či sa jedná o pevný disk, SSD, optický disk, SD kartu alebo USB kľúč.

Zo zoznamu utilít, ktorými táto distribúcia disponuje, nás najviac zaujímajú dve: GNU ddrescue a ntfsfix (pre prípad disku so systémom NTFS). Linuxáci zrejme poznajú utilitu "dd" (neslávne prezývanú aj Disk Destroyer), ktorá tiež funguje ako low-level kopírovanie z médií. ddrescue funguje podobne, až na to že má v sebe algoritmy, ktoré si vedia poradiť s chybami pri čítaní zo zdrojového média. Utilita svoj postup zaznamenáva do log súboru, ktorý silno odporúčam vytvoriť, nakoľko môžete prácu prerušiť a pomocou logu spustiť program neskôr a pokračovať tam, kde skončil. Prostredníctvom logu si tiež môžte vytvoriť mapu chybných sektorov na disku, napr. programom ddrescueview.

Čo pre záchranu treba? V prvom rade druhý disk, ktorý musí mať buďto toľko voľného miesta, ako je kapacita zdrojového (= chybného) disku, alebo je sám aspoň tak veľký ako zdrojový disk. NIKDY sa záchrana neprevádza na rovnaký disk, hoci aj inú partíciu! Máte na výber dve možnosti, ako dáta cez ddrescue zachrániť:

  • zo zdrojového disku vytvoríte na cieľovom disku image súbor .img, ktorý bude predstavovať bitovú kópiu zdrojového disku
  • alebo obsahom zdrojového disku prepíšete disk cieľový (vytvoríte klon). V tomto prípade odporúčam ešte ďalšiu flashku alebo disk, kam sa bude ukladať log.

Pre ddrescue je jedno, aký súborový systém je na zdrojovom disku, taktiež nerozlišuje voľné miesto, kopíruje disk/partíciu úplne celú! (je možné to limitovať, ale to už musíte vedieť, čo robíte) Program totiž pracuje low-level priamo so sektormi. Zdrojový disk dokonca nemusí byť ani mount-nutý (= pripojený filesystem, súborový systém) a ani sa to neodporúča, často sa to u poškodeného disku ani nedá. Keď je vytvorený image disku alebo je disk naklonovaný, opravy súborového systému sa vykonávajú až na image/klone, napr. práve prostredníctvom utility ntfsfix (prípadne inej, podľa súbrového systému).

Po nabootovaní Rescue Remixu vás bude čakať prekvapenie - táto distribúcia (našťastie) nemá GUI, je čisto terminálová. A čo je tiež plus, súborové systémy diskov nie sú pripojené, t.j. disk v systéme vidíte (ako /dev/sdx), ale nedostanete sa na filesystem. Ako bolo uvedené vyššie, pri práci s low-level utilitou nás filesystem na zachraňovanom disku ani nezaujíma.

Komentáre (12)
Broslowski
Skvelý článok, tlieskam!
Shatterhand
Ja len takú malú poznámočku - termín "plávajúca báza" sa (pokiaľ viem) nepoužíva, používa sa termín "plávajúce hradlo", aj keď v zásade slovo gate/base možno preložiť ako báza/hradlo. Technicky to však nie je správne, pretože báza alias base sa používa len pri určitom type tranzistora(nebudem to rozpitvávať), pri inom zasa gate. Ale inak klobúk dole za článok, muselo to zabrať dosť času naštudovať a tak jasne spracovať !
periodic
Pomocou akeho programu sa da zistit access time na jednotlive sektory (staci iba pri citani), ale pritom sa dal nastavit timeout, pokial ten cas presiahne mnou nastavenu hodnotu? Pri programe Victoria 4.46 vsetko ide, len nereaguje na mnou nastaveny timeout cas a stale sa snazi citat sektory, ktore maju pristup vacsi, alebo su poskodene, ze ich nevie precitat. Taka detekcia potom trva zbytocne dlhu dobu a pritom aj tak nepotrebujem vediet aky je cas pokial je vecsi ako mnou nastavena hodnota (pre mna pouzitelny cas je do 100 ms, ale program sa stale snazi citat sektory aj s niekolko sekundovym pristupom). Chcel by som si zistit este neposkodene casti (obsadit ich particiou) a tie este na nejaky cas pouzivat, ostatne poskodene casti a casti s horsou dobou pristupu by zostali neobsadene (nepouzivane).
Pjetro_de
Dovolim si oponovat v tom, ze RAID je naplast a riesi svetko zalohovanie. Neriesi. Zachrana dat z pokazeneho RAID pola (nie jednotliveho pokazeneho disku, ale celeho RAID pola) je ovela zlozitejsia ako zachrana dat na jednotlivom disku. Ak totiz zlyha SW obsluhujuci RAID, na diskoch su/budu necitatelne nezmysly. Ak zlyha HW (radic RAID pola), asi na tom nebudeme o nic lespie, ba este horsie. Chlapik v BA mi pri zachrane disku povedal, ze tam mava pravidelne placucich adminov, ktori si myslia, ze RAID je svatena voda, ktora vsetko riesi a velmi sa cuduju, ze ked cely RAID klakne, sanca na zachranu je milion-nasobne mensia ako pri jednotlivom HDD. Takze dovolim si poopravit, zalohovanie dnes vieme realizovat jedine kombinaciou tychchto faktorov: 1) Kopirovanim dat na novsie a novsie nosice - aj novsie generacie nosicov, pretoze tie zasratavaju jednak moralne a jednak fyzicky. Nikto neskusal precitat nieco po 500 rokoch, simulacie su na nic. Plati nepriama umera: cim viac dat, tym menej su trvacne. Ryhy na kosti vlka predstavuju zopar bajtov, ale vo volnej prirode prezili 50 tisic rokov. Hieroglyfy na egyptskych skalach (ci "kamenne" pisma inych civilizacii) predstavuju radovo kilobajty az desiatky kilobajtov a prezili 5 tisic rokov. Staroveke zvitky (knihy v staroveku neexistovali) predstavovali mozno uz niekolko desiatok kB ci radovo sto kB a prezili by tiez mozno tisicrocie (keby iní chuji nevypalili Alexandrijsku knihnicu). Knihy obsahujuce radovo stovky kB dat vydrzia storocia (potom sa bohuzial zacnu rozpadavat ako vsetko po istom case, treba kvalitny papier a specialne podmienky skladovania). Jednoducho ako pribuda kapacita, ubuda trvacnost. Dnesne 4 TB disky si istotne nezachovaju data 50 tisic, 5 tisic rokov, ani 500 ci 50 rokov ale blizsie realite je 5 rokov. Samozrejme pri zaobchadzani v kuravickach. 2) Nezavislou redundanciou dat. T.j. mat to na viacerych (dvoch-troch) miestach naraz. Ako som ale pisal vyssie, RAID nie je tento typ, pretoze tie disky nie su nezavisle. Riadi ich softver a hardver RAID pola a ked zlyha ovladanie RAID pola, data budeme tazko dolovat. Idealne je mat teda data na 2-3 diskoch UPLNE, SEPARATNYCH a teda nijako nezavislych. Samozrejme niekto moze vidiet problem, kto to tam bude stale kopirovat. Na to staci disky pripojit raz za den/tyzden/mesiac alebo ako casto chceme a pripravenym batakom si tam v noci (zakial budeme spinkat) natrieskat co chceme ...
nManJofo
Nie je RAID ako RAID samozrejme... pokial mi lahne radic na 5-kovom poli, tak je to pruser, ale u jednotky by to nemal byt problem, nakolko oba disky obsahuju rovnake data.
Pjetro_de
Samozrejme zalezi od RAIDu, sak ich je aj tucet druhov ... Jediny "neohrozeny" by teoreticky mohol byt ten jednoduchy mirroring (na ktory stacia 2 disky), resp. aj velke RAIDy obsahujuce v konecnom dosledku mirroring, aj ked na tom visi napr. 0 ci replikacia celeho pola. Vsetko ostatne co vobec neobsahuje mirroring je dost ohrozene najme 5 a 6. Je sice pekne ze pri 5tke (min 3 disky) moze zlyhat jeden lubovolny disk a pri 6tke (min 4 disky) mozu zlyhat lubovolne dva. Ked zlyha cely RAID, data na kazdom disku su uplne na prd.
Hiro
Ani ten nebude moc super. Staci nejaky vyboj ci skrat kde odidu oba disky naraz. Ja to riesim tak ze mam externy disk kde synchronizujem zalohu kazdy tyzden a inak je vypnuty, odlozeny.
felipe25
Napodobne, super clanok... Vecer vyskusam na dvoch kartach a jednom USB ktore mi uz rok potom co ich getdataback nevie rozchodit, a system ich detekuje.. snad pomoze :)
felipe25
Strana 5: "3.Nabootujte z USB kľúča, bude Vás čakať terminál. V prvom rade musíme disky v systéme identifikovať. K tomu slúži utilita fdisk. Do terminálu napíšte: " mam problem, po boote vidim akesi menu: 1. default 2. start/install ubuntu /myslimP. 3. boot from first harddrive atd.. co mam zvolit? vyskusal som 1 aj 2, no potom zacne len blikat kurzor... ak napisem : sudo fdisk -l nic sa nedeje.. ale ani nevidim ubuntu@ubuntu: ? Co s tym? Diky
nManJofo
Tam len hodit enter a to ubuntu by malo startovat
felipe25
Pytam sa dalej v sekcii vo fore: http://pretaktovanie.zoznam.sk/viewtopic.php?f=13&t=96090 Čítajte viac: http://pc.zoznam.sk/node/16349/talk#comment-50026#ixzz2fpppXac5
pauco
Musim napisat pochvalny koment. Clanok sa cita velmi dobre, ma to hlavu aj patu a na konci konkretny priklad, palec hore.
Pridať nový komentár
TOPlist