Rýchly test: Aké pamäte ku Core i3 / i5 dvojjadrám?

Zhodnotenie, záver

Pozerajúc na grafy s výsledkami, dá sa konštatovať, že u väčšiny aplikácií je takmer (rozdiel medzi najlepším a najhorším výsledkom od 0% do 3%) úplne jedno, akú frekvenciu budú mať pamäte kombinované s Core i3 /i5 dvojjadrami. Cinebench, x264 kompresia, tabuľky v MS Excel, Paint.net, kompresia audia aj test web prehliadača – žiaden z týchto nevyťaží toľko, aby to stálo za reč.
Test hier prebehol v nízkom rozlíšení, aby sa ukázali rozdiely, keďže vo vyššom sú výsledky obmedzené grafickou kartou a pre každé nastavenie pamätí takmer navlas rovnaké. Tu sa potom ukázal trend, kde 1280MHz a CL7 je asi na rovnakej úrovni ako 1600MHz s CL9. Ako na priepustnosť extrémne citlivý sa ukázal test kompresie dát vo WinRAR-e – napríklad iba zmena časovania z CL9 na agresívnejších CL7 prinesie vyše 12%-ný nárast výkonu. Je to zároveň jediný prípad, kde je rýchlejšia pamäť výraznejším prínosom k výkonu. Opäť sa ale opakuje – 1280MHz CL7 sa približne vyrovná 1600MHz CL9, štandardných 1333MHz CL7 by výsledok celkom iste dorovnalo.

Pretestovanie na štandardnejších frekvenciách 1066MHz a 1333MHz potvrdili podobné odstupy vo výkone ako pri 960MHz a 1280MHz, s 1600MHz ale už potom prišla nutnosť zvýšiť takt BCLK, teda by sa výsledky nedali porovnať.

Ostáva teda iba zhodnotiť, aké RAM pamäte sa najviac oplatia kúpiť ku novým Intelovským dvojjadrám. Ak sa preklikáme pár cenníkmi predajcov, zistíme, že 1600MHz 4GiB kit-y stoja zväčša rovnako ako tie 1333MHz. Odpoveď sa teda zdá jasná – vzdiať 1600MHz moduly. Aj tu je však nejaký ten háčik.

Za prvé – mnoho lacných 1600MHz DDR3 kitov je certifikovaných pre svoj takt na pomerne vysokom napätí, napríklad od 1,75V po 1,95V. Pre Core procesory s integrovaným pamäťovým radičom však platí odporúčané maximum na 1,65V, dajú sa samozrejme použiť aj vyššie napätia, je ale nutné dodržať odstup napätia RAM od CPU Vtt (QPI/DRAM, alebo aj QPI voltage, defaultne na cca 1,115V) na +0,5V, inak hrozí dokonca poškodenie procesora. Je to fakt známy už od prvých Nehalem procesorov.Či ale platí tak striktne aj u „kvázi-integrovaného“ pamäťového radiča Clarkdale, neviem s istotou. Intel však takúto výstrahu u základných dosiek pre Core i3 500 a Core i5 600 neuvádza, teda pravdepodobne ani nebude toto obmedzenie platiť. Pravdepodobne.

Za druhé – procesory pre LGA1156 majú násobiče pre pamäte len do 1333MHz, vyššie takty treba nastaviť už len pretaktovaním BCLK z 133MHz na 160MHz. Pre mnohých našich čitateľov to nebude problém, no pravidelne sa aj na našom diskusnom fóre stretávam s otázkami užívateľov, prečo im ich nové rýchle pamäte nejdú na frekvencii ktorú majú na štítku ale napr. iba na 1333MHz. Nerobím si preto ilúzie, že by to zvládli všetci, akokoľvek to je jednoduchý krok. Pre takých je potom kúpa 1600MHz či rýchlejšieho kit-u pamätí zbytočnosťou. Testy výkonu nakoniec aj tak ukázali, že bonus výkonu je minimálny.Takmer zhodné výsledky možno dosiahnuť aj s pomalšími, ale lepšie časovanými modulmi.

Niekto môže argumentovať, že rýchlejšie pamäte dajú väčší priestor pre pretaktovanie procesora zvyšovaním BCLK. Áno, to je pravda, no pravda je aj to, že pri použití 1333MHz pamätí a znížení násobiča pre ne je možné zdvihnúť BCLK až na 222MHz bez toho, aby sa prekročila hranica 1333MHz na pamätiach. Ani vyššie pretaktovanie teda nie je tým správnym argumentom.

Čo sa týka priemerného nárastu výkonu, pri zmene z 1280MHz na 1600MHz je to cca 2,54%, pri zmene z CL9 na CL7 2,06%. V reálnom nastavení, z 1333Mhz na 1600MHz, by sa hodnota o trocha znížila a teda asi aj vyrovnala hodnote pri zmene časovania. Nie sú to nijak závratné čísla, dá sa ale zhodnotiť, že podobný výkon navyše sa dá získať zvýšením taktu z 1333MHz na 1600MHz, ako zmenou z CL9 (9-9-9-24) na CL7 (7-7-7-20).

Odporúčanie by sa dalo rozdeliť na dve časti – pokiaľ neplánujete ručné ladenie a špekulovanie s BIOS-om vám nie je práve najbližšie, nekupujte zbytočne 1600MHz pamäte. Radšej sa poobzerajte po 1333MHz moduloch, najlepšie takých, ktorým výrobca garantuje časovanie CL7. Ak sa aj nenastavia na tieto hodnoty automaticky, zmena časovania je veľmi jednoduchá a rýchla záležitosť. Samozrejme sa dá využiť aj funkcia automatického pretaktovania pamätí, ktorú už dnes poskytujú výrobcovia dosiek u každého modelu, to však zvykne poslať časovanie niekam ďaleko, kde sa nakoniec stratí výhoda vyššieho taktu.
Ak vám pretaktovanie nie je cudzie, môžete kúpiť aj 1600MHz či vyššie taktované DDR3 pamäte. Rátajte ale s tým, že na takúto frekvenciu ich treba ručne nastavovať, čo obnáša zmenu BCLK, napätí, časovania a možno aj násobiča pre QPI zbernicu. Pokiaľ sa dá, držte sa radšej nižších časovaní, pamäťovému radiču Clarkdale procesorov treba jednoznačne hlavne zraziť latenciu, ktorá je na dnešnú dobu jednoducho vysoká.


 

DDR3 pamäte poskytla spoločnosť Kingston