V krátkom teste si preklepneme možnosti 4GB kitu pamätí A-DATA s frekvenciou 2200MHz a pozrieme sa aj na to, aké nastavenia sú najlepšie pre Sandy Bridge procesory.
Predstavenie a špecifikácie
Posledných pár mesiacov sa ako keby vracali späť „staré dobré časy“ lacných RAM pamätí. Tak pol roka dozadu boli cenovky možno až dvojnásobné oproti dnešku. To teší nás, zákazníkov, no hnevá výrobcov. Spolu s klesajúcimi cenami zároveň opäť stúpa záujem o „overclockerské“ kit-y, ktoré nám vedeli z peňaženiek vytiahnuť podstatne viac, ako bežné 1333MHz DDR3. Kto chce vyťažiť zo svojho stroja absolútne maximum, musí si však stále celkom slušne priplatiť.
Testované A-DATA Gaming Series 2x2GB DDR3 (AX3U2200GB2G9-DG2) majú výrobcom garantovaný takt až 2200MHz, čo bude stačiť naozaj v každom prípade. Pre súčasnú AMD platformu je frekvencia nad 2GHz dosiahnuteľná len veľmi ťažko, SandyBridge od Intel-u dokáže maximálne 2133MHz. Pre obe je teda tento kit zárukou už podľa špecifikácií, že nebude tým obmedzujúcim komponentom.
Pamäte sa predávajú v plastovom kryte, ktorého otváranie je tradične celkom boj. Bez nožíka sa nezaobídete. Samotné moduly majú masívne čierne chladenie. Pozostáva z dvojice k sebe priskrutkovaných hliníkových blokov. Tieto odvádzajú prebytočné teplo z čipov prostredníctvom samolepiacich, teplovodivých podložiek. Chladiče sú na vrchu upravené do tvaru, ktorý pomáha odovzdávať teplo okoliu (väčšia vyžarovacia plocha). Samozrejmé je obmedzenie z tohto dizajnu vyplývajúce – rozmernejšie chladiče procesora môžu s vysokými pamäťami kolidovať. Pozor na to pred kúpou.
Výrobcu pamäťových čipov sa mi zistiť nepodarilo, Google nezistil žiadne zhody pri hľadaní podľa označenia. Myslím že ani niet divu, A-DATA totiž použila svoje vlastné značenie (viď logo A-DATA).
V SPD čipe je okrem štandardných frekvencií na napätí 1,5V uložený aj jeden XMP profil – 2200MHz, CL9 pri 1,65V. Ak teda máte základnú dosku s podporou XMP profilov, postačí ho v BIOS-e zvoliť a aktivovať. Všetky nastavenia sa aplikujú automaticky a pamäte pobežia na 2200MHz.
Základná doska Asus P8P67 Deluxe samozrejme tieto profily podporuje, no keďže majú nové Intel procesory pamäťový radič s frekvenciami po krokoch 266MHz, nie je možné nastaviť priamo 2200MHz. Namiesto toho sa pri aktivácii XMP profilu 2200MHz nastaví takt 2133MHz, čo je maximum pre SandyBridge. Testovaný kit od A-DATA nemal s takouto frekvenciou absolútne žiaden problém a bežal plne stabilne na 2,13GHZ pri napätí 1,65V a časovaní CL9.
SPD profily pre A-DATA Gaming 2x2GB 2200MHz
Informácie o pamätiach – Aida 64
Pár slov o časovaniach RAM pamätí
V článku sa bude spomínať často pojem časovanie. Myslia sa pod tým niektoré parametre RAM pamätí, pričom nastavujú sa najčastejšie iba tie najhlavnejšie, ktorých funkciu si trocha priblížime. Všetky ostatné podružné časovania nechávam na základnú dosku, ktorá si ich nastaví podľa ostatných parametrov.
Často skloňované slovo je latencia. Latencia predstavuje čas medzi vytvorením požiadavky a odpoveďou na ňu. Celkom samozrejmé je, že čím je latencia nižšia, tým je pamäť rýchlejšie schopná vybavovať požiadavky a tým aj celkový výkon systému je vyšší. Latencia je meraná v nanosekundách, presný údaj nám poskytne napríklad test pamäte v programe Everest. Celková latencia je ovplyvňovaná viacerými ďalšími parametrami.
CAS Latency- súvisiace dáta sú často uložené v pamäti „za sebou“ (sekvenčne – v rovnakom riadku), pamäťový radič preto potrebuje pri prístupe k nim vybrať iba ďalší stĺpec v danom rade. CAS latencia je teda čas (v taktoch – clock cycle) od vyslania CAS signálu až po dostupnosť dát na pinoch pamäte. Latencia medzi prístupmi k stĺpcom hrá dôležitú úlohu vo výkone pamätí a opäť platí, že čím je nižšia, tým lepšie.
tRCD – na rozdiel od predchádzajúceho parametra sa tRCD týka skôr náhodného prístupu k pamäti. tRCD totiž predstavuje čas od aktivačného signálu až po aktiváciu konkrétneho riadka a stĺpca v pamäti a sprístupnenie bunky na čítanie alebo zápis. Ak sú dáta pristupované sekvenčne, za sebou, je daný riadok už aktivovaný a tRCD nemá veľký vplyv na výkon. Ak sa však musia často deaktivovať riadky v pamäti a aktivovať nové, bude nízka hodnota tRCD k úžitku.
tRP – podobne ako tRCD sa týka riadkov v pamäti. tRP reprezentuje čas nutný na deaktiváciu jedného riadku a aktiváciu nasledujúceho vedľajšieho riadku.
tRAS – pamäť je organizovaná v tzv. banks , alebo bunkách. Sú to v podstate kombinácie riadkov a stĺpcov. Ak chce radič pristupovať k pamäti, musí najprv určiť ktorý bank alebo riadok má byť aktivovaný a následne ho aj aktivovať RAS signálom. Po aktivácii je možné k dátam pristupovať. Typicky je to súčet predošlých hodnôt.
Command Rate – tento parameter by sa zjednodušene dal nazvať aj ako čas, za ktorý sa „nájde“ správna bunka. Je to čas od vyslania Chip Select (CS) signálu až do vysielania prvých dát do pamäte od radiča. Nastavenie 1T znamená že vyhľadanie trvá jeden takt, 2T zas dva takty.
Testovacia zostava
Ako už bolo spomínané, pamäte sa testovali na novej platforme Intelu – Sandy Bridge. Asus k tejto príležitosti zapožičal luxusne vybavenú dosku spolu s procesorom. Vyskúšané boli moduly aj na doske MSI 890FXA-GD70 s procesorom AMD Phenom II X6 1100T.
Procesory:
Intel:
- Core i5 2300 (Sandy Bridge, 4 jadrá / 4 vlákna; 2,8GHz; 95W)
AMD:
- Phenom II X6 1100T (Thuban, 6 jadier / 6 vlákien; 3,3GHz; 3,7GHz Turbo Core; 125W)
Základné dosky:
- MSI 890FXA-GD70 (AM3)
- Asus P8P67 Deluxe (LGA1155)
Ostatné:
- Seagate Barracuda 7200.10 160GB, 7200rpm, S-ATA II
- Gigabyte GeForce GTX460 1GB OC @ 800/1600 (core/shader), 4000MHz (memory)
- Gigabyte Odin GT 800W
- Noctua NH-U12P
- Sony DVD-ROM S-ATA
Operačný systém:
- Windows 7 x64
- GeForce 260.63 beta
Procesory AMD zapožičala a poskytla spoločnosť AMD:
Základnú dosku P8P67 Deluxe a procesor Core i5 2300 zapožičala spoločnosť Asus:
Napájací zdroj ODIN GT 800W poskytla spoločnosť Gigabyte:
CPU chladič NH-U12P poskytla spoločnosť Noctua:
Testy priepustnosti
Najprv sa pozrieme na výkon v syntetickom teste priepustnosti a latencie. Použitý je interný benchmark v programe Aida64. Pamäte sú nastavené na 1333MHz s časovaním CL9, CL8 a CL7, 1600MHz CL9, CL8 a CL7, 1866MHz CL9, CL8 a na 2133MHz pri CL9.
Tieto hodnoty sú viac menej len teoretické, málokedy sa vyššia priepustnosť či nižšia latencia odrazia na výkone v aplikáciách do takej miery, ako je vidno na grafoch. Zaujímavé sú snáď len pri porovnaní s predchádzajúcimi generáciami integrovaných pamäťových radičov v Intel procesoroch.
Testy výkonu
Cinebench vo verzii R11.5 preveruje viacvláknový výkon procesorov. Benchmark je založený na renderovacom softvéri Cinema 4D, ktorý bol a je používaný v mnohých hollywoodskych filmoch. Vyššie výsledné bodové hodnotenie znamená vyšší výkon.
Pre otestovanie výkonu v kompresii 720p videa pomocou x.264 kodéra je použitý x264 HD Benchmark od tvorcov zo serveru TechARP. Výsledné hodnotenie udáva počet spracovaných obrázkov za sekundu v druhom, náročnejšom prechode.
Bezplatný nástroj Paint.NET má dostupný nástroj na otestovanie výkonu – PdnBench. Simuluje náročné úpravy v tomto programe, čím nižší výsledný čas, tým lepšie.
Test kompresie dát je realizovaný pomocou populárneho programu WinRAR. Použité sú rovnaké testovacie dáta ako pri recenziách procesorov, teda balík PDF súborov, obrázkov a videí.
SuperPi počíta jeden milión desatinných miest čísla pí, agresívnejšie nastavenia pamätí by sa mali odraziť v málinko lepších časoch dokončenia.
Hry sú spúšťané v nízkom rozlíšení 1024x768, aby sa zviditeľnili aspoň nejaké odchýlky pri zmene nastavení pamätí. Pri vyššom rozlíšení sa niekedy neprejavuje ani silnejší procesor, nie to ešte rýchlejšie pamäte.
V testoch Cinebench R11.5, x.264 HD Benchmark, Paint.NET a SuperPi rozdiel vo výkone absolútne nestojí za reč. Zväčša je problém namerať aspoň jedno percento v prospech vyššej frekvencie či agresívnejšieho časovania. Rýchlejšie a drahšie pamäte vám pri úlohách, ktoré prebiehajú zväčša iba na procesore a nevyťažujú ostatné pamäte okrem cache, budú úplne zbytočné.
Hry v nízkom rozlíšení už prejavia nejaký ten menší nárast o pár FPS, rozdiel medzi 1333MHz CL9 a 2133MHz CL9 je však nanajvýš 6%. Ak by sa nastavilo vyššie rozlíšenie a tým aj viac preniesla záťaž z procesora na grafickú kartu, tieto rozdiely by sa takmer úplne zmazali.
Jediný prípad, kde sa vyššia priepustnosť pamäte výraznejšie prejavila, je kompresia cez WinRAR. Pri tvorbe archívov sa dáta vo veľkom kopírujú cez RAM, preto nárast výkonu približne kopíruje hodnoty z testu priepustnosti v Aida64. Veľmi rýchle pamäte dokázali zredukovať čas potrebný na kompresiu až o 15%, alebo v reálnych číslach – o 7 sekúnd.
Záver
V konečnom zhodnotení si zhrňme najprv to, čo sme sa z testov dozvedeli o výkone pamätí na Intel SandyBridge platforme. Ako sa dalo čakať, vo väčšine prípadov je takmer úplne jedno, aké rýchle pamäte si kúpite. Rozdiely (medzi 1333MHz a 2133MHz) sú veľmi malé, v aplikáciách do 1%, u hier v nízkom rozlíšení do 6%. Jedine WinRAR efektívne ťaží z vyššej priepustnosti, ktorú poskytnú rýchlejšie pamäte. Už letmým pohľadom na grafy sa dá usúdiť, že pre dobrý celkový výkon postačí kit s frekvenciou 1600MHz. Priplácať za vyššie taktované moduly sa už moc nevyplatí. A keďže dnes už nestoja 1600MHz kity o moc viac ako tie s taktom 1333MHz, nie je vlastne ani nad čím uvažovať. Pozor ale na napätie – je dobré, ak výrobca garantuje 1600MHz pri maximálne 1,65V. Vyššie napätie by totiž podľa Intelu mohlo poškodiť procesory.
Vráťme sa späť k hlavnej téme tohto článku – 4GiB kitu A-DATA Gaming 2200MHz. Ako už bolo spomenuté, nastavenie na 2133MHz cez XMP profil funguje výborne a stabilne. Ak však chceme overiť schopnosť pracovať na 2200MHz, treba pretaktovať zbernicu procesora. To je u nových SandyBridge dosť veľký problém, stabilné maximum je už niekde pri 104MHz až 105MHz. Preto sú aj možnosti nastavenia RAM na vyššie takty dosť obmedzené.
Po manuálnom zvolení frekvencie 2133MHz v BIOS-e základnej dosky stačilo na dosiahnutie 2,2GHz už iba dvihnúť takt BCLK zo 100 na 103MHz, čo zvládne každý procesor a základná doska. Pamäte si však ku stopercentnej stabilite vypýtali o málinko posunúť napätie nad 1,65V.
Intel Core i5 2300 + A-DATA Gaming 2x2GB na 2200MHz pri časovaní 9-9-9-24 1T
Možnosti na AMD platforme sú o niečo slabšie, dosiahnuť takt pamätí 2000MHz je už dosť veľký problém. Radič v procesoroch totiž už takéto hodnoty nezvláda a vyžaduje si to veľa ladenia. Pri pokusoch na doske MSI 890FXA-GD70 s procesorom Phenom II X6 1100T som dosiahol perfektne stabilných 1800MHz pri časovaní 9-9-9-24 1T. Pamäťový radič pritom pracoval na 2,7GHz. Kto by mal chuť pohrať sa s nastaveniami, dosiahol by určite aj viac – limitácia je v tomto prípade iba na procesore a doske.
1800MHz na AMD platforme
Zrejme asi jediným mínusom týchto pamätí je, skúste hádať – cena. Najlacnejšie sa dá kit kúpiť za niečo okolo 200€, a to je v dnešnej dobe naozaj veľa. Takýto luxus ocenia zrejme iba overclockeri, ktorým záleží na každom percentu výkonu.
Za zapožičanie pamätí ďakujeme spoločnosti A-DATA:
flanker
JoDo
BurnerTom
JoDo
Gudas
MAPO