EN

Rozcestník: problematika menom audiotechnika

Rozdelenie reproduktorov podľa konštrukcie a vyhotovenia

Kategoricky možno reproduktory podľa konštrukcie rozdeliť do viacerých kategórií. Z hľadiska počtu meničov rozoznávame reproduktory jedno, dvoj, troj, či viacpásmové.

 

Jednopásmové

Reproduktorový systém obsahuje len jeden reproduktor, ktorý má za úlohu reprodukovať celé frekvenčné spektrum udávané výrobcom. Výhoda tohto systému môže byť v samotnom použití jediného meniča, akustická vlna sa nemusí skladať z x reproduktorov. Teoreticky môžu takéto systémy hrať veľmi prirodzene. Nevýhodu vidím v nelinearite systému. To, samozrejme, veľmi závisí od konštrukcie a použitých meničov, no faktom zostáva, že jediný menič nedokáže zahrať úplne lineárne v rozsahu 20Hz-20 000Hz.

 

Dvojpásmové

Dvojpásmový systém sa líši od jednopásmového rozdelením frekvenčného pásma na dve časti pomocou výhybky. Tá rozdeľuje frekvenčný systém pre dva, či viac reproduktorov. Výhybka delí frekvenčné pásmo na pásmo pre stredobasový menič a pásmo pre výškový menič. Výhoda tohto systému spočíva v možnosti lineárnejšieho prednesu. Ľahšie sa vyrába menič, ktorý hrá lineárne 50-5 000 Hz ako menič, ktorý hrá lineárne 20-20 000 Hz. Vyjadrenie „hrá lineárne“ treba brať s rezervou. Samozrejme sa bavíme o idealizácii meniča. Žiaden menič nezahrá lineárne.

Trojpásmové

Sytém si delí signál na tri časti.  Basovú, stredovú a výškovú. Použitá výhybka, ktorá má v sebe integrované filtre, prepustí k jednotlivým reproduktorom len to pásmo, na ktoré sú konštruované. Tento systém je najvychýrenejší, no zo všetkých troch jednoznačne najdrahší.

Výroba viacpásmového meniča je veľmi zložitý proces, ktorý sa nemusí vždy skončiť úspešne. Ceny viacpásmových systémov bývajú výrazne vyššie ako u jednopásmových riešení.

 

V reproduktoroch sú používané meniče

Širokospektrálne

Reprodukujú v celom frekvenčnom pásme. Poväčšine ide o relatívne malé meniče, 3-8 palcov (7,6 až 20 cm) v priemere. Veľkosť meniča je obmedzená tak, aby bol schopný zahrať nízke, aj vysoké kmitočty. Používajú sa väčšinou v spotrebnej elektronike, malých rádiách, lacných reproduktoroch pre PC. V Hi-fi systémoch sa používajú kvôli tomu, že nepotrebujú ku korektnej funkcionalite pripojenie výhybky. Tak isto netrpia vzájomným rušením, ktoré sa môže vyskytnúť pri použití viacerých meničov.

Subwoofer

Je reproduktor, ktorý sa zameriava na reprodukciu nízkych kmitočtov, väčšinou pod 200 Hz pre bežné systémy, pod 100 Hz pre profesionálne ozvučenie live koncertov a pod 80 Hz v THX systémoch. Tento typ reproduktora poväčšine obsahuje vlastnú časť napájania, vlastný zosilňovač, ako aj vlastnú výhybku. Dodáva sa v samostatnej ozvučnici, ktorá je úplne oddelená od stereo, či surround systému.

Subwoofery možno deliť aj na pasívne a aktívne. Pasívny systém obsahuje len samotnú ozvučnicu s reproduktorom, nemá integrovaný zosilňovač, či výhybku. Aktívny sytém je reprobox, v ktorom je osadená celá elektronika potrebná ku korektnej funkcionalite boxu.

 

Woofer

Je tiež reproduktor, ktorý sa zameriava na reprodukciu nízkych kmitočtov. Tento reproduktor však spravidla začína pri cca 40 Hz, no zvláda aj reprodukciu 1KHz. Používa sa väčšinou v trojpásmových stereo systémoch ako nízkofrekvenčný menič. Niektorí užívatelia preferujú 2.0 stereo systém pred 2.1 systémom. Osadenie woofera do 2.0 trojpásmového systému zabezpečuje reprodukciu aj tých najnižších kmitočtov. S použitím dodatočného subwoofera sa však možno dostať ešte nižšie. Či použiť, alebo nepoužiť subwoofer v stereosystéme, je každého osobná vec. Niekomu sa to tak páči viac, niekomu menej.

 

Stredový reproduktor

Spravidla elektrodynamický menič, ktorý reprodukuje stredné frekvenčné pásmo. Membrány sa vyrábajú buď z kompozitných materiálov, alebo z papiera. Stredové reproduktory mávajú smerový prednes. Mali by byť teda nasmerované priamo na poslucháča.

 

Výškový reproduktor (tweeter)

Už samotný názov napovedá, že sa jedná o vysokofrekenčný menič. Na trhu nájdeme nespočetne veľa druhov a modelov výškových reproduktorov. Každá konštrukcia má svoje výhody aj nevýhody. V praxi sa používajú klasické výškové meniče, páskové meniče, či dokonca meniče v tvare klaxónu. Páskové meniče majú veľmi smerový prednes, mali by byť teda nasmerované priamo na poslucháča.

Reproduktory možno ďalej rozdeliť na systémy s otvorenou a zatvorenou ozvučnicou. Netreba zabudnúť ani na veľmi často používaný systém bassreflex.

 

Komentáre (12)
TomKocuR
K rozdielom medzi D/A prevodníkom a zvukovou kartou by som doplnil, že zvuková karta obsahuje DSP. Bez DSP hovoríme len o tzv. kodeku. Rozdiel medzi nimi je v tom, že ak zaradíme do cesty signálu rôzne efekty, v prípade DSP sa o všetky bude starať samotné DSP na zvukovej karte, v prípade kodeku sa o všetko bude musieť postarať procesor. Taktiež DSP umožňuje viac možností prepojovania vstupných a výstupných zariadení.
Broslowski
moze byt, vdaka za komentar :)
avendersor
Ďakujem za výborný článok, ozrejmil som si mnoho vecí... Prajem do budúcna veľa sily a mnoho audio výrobkov k testovaniu (kľudne aj koncové zosilnovače a stĺpové repro) pretože kvalitné audio (už konečne) k počítači patrí a spolu s ním tvorí výborné univerzálne zariadenie (nielen) k relaxu...
haselhof
perfekt!! presne toto je velmi slusny uvod aj pre zaciatocnika. excelentny clanok. mam este jednu otazku. keby som rozmyslal nad vsonic gr07 k pc, co je lepsie? lepsia zvukova karta ALEBO zakladna zvukovka a d/a prevodnik ALEBO lepsia zvukova karta a d/a prevodnik? myslim v rozumnej cenovej hladine (ziadne high-endy)
Broslowski
No ku GR07 by som mohol odporucit bud lepsi D/A prevodnik s integrovanym Headampom - napr FiiO E10, popripade konpindaciu FiiO D3 + FiiO E11 . Vacsina D/A prevodnikov dokaze pracovat v USB rezime (ak ma USB vstup a je to v specifikaciach, netreba dalsiu zvukovicu. USB modul v nej sa postara o transport dat priamo do prevodnika) Samozrejme su aj ine, lacnejsie a celkom slusne riesenia v podobe externej zvukovice Asus xonar station U1 napriklad. Osobne ju povazujem za velmi slusny zaklad. Ma v sebe dokonca integrovany slusny sluchadlovy zosilnovac (do 32 Ohm da 42 mW co je na "obycajnu" zvukovku viac nez dobre). Moznosti je vela... len tako vidim, asi budem musiet spracovat aj problematiku prepojenia jednotlivych zariadeni :)
skuli
Nevies ci Asus xonar station U3 ma integrovany slusny sluchadlovy zosilnovac taky isty ako u U1? A Creative Sound Blaster X-Fi Go! PRO ma tiez take nieco?
haselhof
niekde som cital, ze aj lepsia interna zvukovka v pc nie je ideal kvoli elektromagnetickym sumom prenasanym z dosky a inych sucasti. na druhej strane d/a prevodnik cez usb vraj nedostava cely originalny signal. este bolo spomenute prepojenie zvukovej karty a prevodnika cez optiku. je to najkvalitnejsie riesenie?
Broslowski
problematika zapojenia je kapitola sama o sebe. Ako to tu tak citam, asi budem musiet spracovat a ozrejmit. Neda sa takto generalizovat.
sqo
Ahoj, ked uz pisete taketo vseobecne clanky o problematike, myslim ze by sa mal na serveri jednoznacne objavit clanok na temu WATTY - viac vobec neznamena hlasnejsie, ako si myslia snad skoro vsetci. Nieco som o tom pisal http://pretaktovanie.zoznam.sk/viewtopic.php?f=14&t=81660 ale info je o tom http://audioweb.cz/tp-reproduktory1.htm. Myslim si ze je to dost uzitocna a pomerne zarazajuca informacia, kedze vsade v obchodoch sa docitame len o watoch.
Broslowski
na to staci nastudovanie zakladnej elektroniky ci elektrotechniky , popripade fyzika-odvodene jednotky:) Watt je len jeden, je to jednotka vykonu, nepoznam cloveka, ktory to interpretuje ako ty... (co ma watt s hlasitostou???). To ze sa hlasitost udava v decibeloch tiez nie je 100% korektne, moze sa udavat v comkolvek inom pri prepocte. Kludne miesto belu mozem pouzit neper, a nik nemoze nic namieta...(bel-pouzitie dekadickeho logaritmu, neper- pouzitie prirodzeneho logaritmu). Tu ide skor o matematicku interpretaciu. jendotka Bel je def ako: The decibel (dB) is a logarithmic unit that indicates the ratio of a physical quantity (usually power or intensity) relative to a specified or implied reference level. Cize v beloch mozno udavat prakticky cokolvek..
sqo
Ahoj, mne je to jasne, v elektronike a fyzike sa zas tak nevyznam, len viem o tomto fakte. Ja len hovorim, staci si napriklad precitat tu fora, spytat sa svojich znamych, pocuvat vv autobuse ako sa ludia rozpravaju a podobne: aky mas silny reprak? Ja mam doma 60w basak z domaceho kina...noo to je nic ja mam 250w bass v kufri od felicie (pricom keby to boli tie iste w tak v tej felicii mu asi vytlaci skla) Je uplne bezne ze ludia pozeraju hmm tento ma 120 a tento 100, ten 120 pojde viac (ked tvrdis ze to malo kto takto berie, velmi sa mylis, to ti kludne povie aj predavac audiotechniky) pricom opak moze byt velmi lahko pravdou. Ja som ti len chcel dat napad na clanok, ktory si myslim by bol zaujimavy a velmi poucny pre mnohych. A co sa tyka db, mozes mat pravdu, ako som povedal tak do fyziky niesom, no je to urcite jednodka ktorou sa da merat ako hlasno nieco pocujeme, takze je to uplne ok pouzivat ako miera hlasitosti reproduktoru. V clanku by mohlo byt popisane aj ako napr zdvojnasobenie reprakov (alebo wattov) vytvori len +3db, popripade nieco o udavanych hz rozpatiach ( ze ak sub zahra od 20hz papierovo to je fajn, ale ked to zahra pri -12db je do vyrazne o niecom inom) a podobne temy, ktore pre teba mozu byt samozrejmost, ale ti garantujem ze pre 99% nie.
Broslowski
narast o 3dB= dvojnasobnemu narastu: 3 dB = double ( 1 dB = increase 26% 2 dB = increase 58% 3 dB = double 4 dB = 2.51 times 5 dB = 3.16 times 6 dB = 4 times (3 dB + 3 dB = double double) 7 dB = 5 times 8 dB = 6.31 times 9 dB = 8 times (3+3+3 = double double double) 10 dB = 10 times Similarly -1 dB = decrease 26% -2 dB = decrease 58% -3 dB = halve -4 dB = decrease 2.51 times ...etc... The equation is: dB change = 3 log2 ( final power / initial power ) ) Za navrh dakujem, no nerobme z ludi hlupakov, take reci, co spominas ty som pocul naposledy na zakladnej skole :)
Pridať nový komentár
TOPlist