Príbeh o sieťach, časť šiesta: Počítame s IPv4 adresami

Podsieťujeme sieť

 
Keď už vieme všetky tieto veci povedzme si niečo o podsieťovaní. Podsieťovanie je totiž v praxi veľmi často používanou technikou najmä vo firemnom prostredí nakoľko provider vám pridelí určitý rozsah a vy si ho pre vaše potreby môžete ľubovoľne podsieťovať. Každá časť bude mať inú adresu a vytvoria sa tak logické segmenty, napríklad s rôznymi obmedzeniami.
Poďme si podsieťovať sieť 172.64.0.0/10. Je to už adresa siete teda nie je potrebné ju upravovať. Požiadavky na podsieťovanie sú nasledovné: prvá sieť má mať 3000 voľných adries pre stanice, druhá až 2 milióny, tretia 28, štvrtá 400 a nakoniec posledná má mať iba 2 adresy pre WAN prepoj medzi smerovačmi. Základné pravidlo znie: podsieťujeme postupne od najväčšej siete po najmenšiu. 
Začíname teda od tej, ktorá vyžaduje 2 000 000 adries. Zistíme ktorá najbližšia mocnina dvojky nám pokryje 2 milióny. Je ňou 221. 21 bitov je teda vyhradených na adresy a maska siete je 11 (32-21). Potom už známym spôsobom zistíme aká veľká táto sieť je. 2 097 152/256=8192 čo je stále veľa. Musíme teda urobiť 8192/256 čo sa rovná 32 a začíname pričítať od druhého oktetu. Prvá podsieť je teda veľká od 172.64.0.0 po 172.95.255.255. Analogicky pokračujeme ďalej. Upozornil by som ešte na poslednú podsieť, ktorá vyžaduje 2 adresy pre WAN. Vyhradiť však musíme 4. Dôvod je ten, že keby sme vyhradili 21 adries, nemali by sme aké adresy prideliť rozhraniam smerovača pretože by sme mali iba adresu siete a broadcastovú adresu.
 
Keby sme požadovali 2 adresy v poslednej sieti pre klientov, museli by sme teoreticky vyhradiť dokonca 23 adries. Pri 22 adresách totiž máme adresu siete, broadcastovú adresu, a 2 adresy pre klientov. Na prvý pohľad vyzerá všetko v poriadku. Avšak aká bude adresa brány (gateway)? Nevmestila by sa do rozsahu a klienti by mohli komunikovať jedine v rámci svojej siete. 
 
 
Pre rýchle podsieťovanie poslúži aj táto skvelá webová stránka
 
Komentáre (8)
Hrochy
Neskoro, uz je po pisomke a studenti to znovu odflakli :\. Drzim palce dalsim pokracovaniam.
Genyus
Bolo by také ťažké použiť ^ pri mocninách už keď sa nepoužíva horný index? Dosť sa zneprehľadňuje čo sa ktorým číslom myslelo.
leoleu
Super článek, díky. Jen mi trochu uteklo ve složitějším příkladu, kdy velikost sít2 je 2^13=8192, adresa sítě je 10.0.128.0, 8192/256=32 a toto číslo se ma příčíst k třetímu oktetu, tedy 128+32, což je 160, ale výsledek má být 159. Kde tedy vypadla ta 1? To víte, staršímu člověku to hůře myslí :-)
Vladys
Dobrý deň, ďakujem za Váš komentár. Máte pravdu, že 128+32 je 160 ibaže tá 1 z tej 160 je akoby vyjadrená číslom 255 v poslednom oktete. Adresa teda nie je 10.0.160.0, ale 10.0.159.255 čo je broadcast a 10.0.160.0 je už adresa inej, novej siete.
leoleu
Děkuji za odpověď. Stálo by za to, tuto informaci doplnit do článku, pak by to bylo dle mého jasné každému, kdo se o tuto oblast zajímá. Díky Vašemu článku jsem od včerejška dal desítky dotazů z http://www.subnettingquestions.com/ téměř z hlavy a bez převodu do bin soustavy jen s jedinou chybou, vzniklou mou nepozorností, právě tím, že jsem zapomněl přesunout tu 1 na 255 z třetího do čtvrtého octetu.
Michal

lahucke

retriever

Píše sa "v dnešnom poslednom diele" (vzor dub, v dube). Pripadne ak podľa nesprávneho vzoru stroj by to bolo "v dieli". Určite však nie "diely". Ak niekto neovláda slovenčinu, spochybňuje to jeho precíznosť pri programovaní.

kik

toto nie je programovanie ale sietovanie ty genius

Pridať nový komentár
TOPlist