1. Domov
  2. O cestovaní v čase, so zakladateľom najpopulárnejšej astro stránky sveta

O cestovaní v čase, so zakladateľom najpopulárnejšej astro stránky sveta

Kapitoly článku

Interview o výskume cestovania v čase, so spoluzakladateľom najpopulárnejšej astronomickej stránky na svete Robertom Nemiroffom.  Príbeh nezvyčajného vedeckého článku.


Príbeh nezvyčajného vedeckého článku

Pred pár mesiacmi sme zverejnili novinku Dôkazy o cestovaní v čase na internete? o výskume v ktorom sa Robert Nemiroff zaoberal hľadaním dôkazov o cestovateľoch v čase. Správy o tomto výskume prebehli médiami a upútali  pozornosť širšej verejnosti. Prinášame vám rozhovor s jeho autorom.


pc.sk: Môžete v pár vetách zhrnúť ideu a výsledky Vášho výskumu o cestovateľoch v čase?

Robert Nemiroff: Sumárne, pokúšali sme sa nájsť dôkazy cestovania v čase hľadanim informácií ešte neznámych-v-čase ich umiestnenia na internet. Žiadne sme nenašli. Neprekvapilo nás to.


pc.sk: Ako ste prišli na nápad takto testovať hypotézu cestovania v čase? Je s tým spojený nejaký príbeh?

Robert Nemiroff: Cestovanie v čase je jedna z najpopulárnejších tém vo fantastike, no zatiaľ bolo spraveného len málo na skutočné otestovanie jeho dokázateľnosti. Z jednej strany je cestovanie v čase úžasný dejový nástroj na skúmanie emócií a vzťahov, nebolo by ale zaujímavé vedieť aký pevný je vedecký základ na ktorom všetky tieto fikcie stoja? Tak som to položil ako vedeckú otázku mojej letnej (2013) študentskej výskumnej skupine - aký skutočný vedecký dôkaz dokážeme nájsť? Existuje čistá a verifikovateľná metóda hľadania dôkazov cestovania v čase? Výskumná skupina bola zložená zo študentov bakalárskeho a magisterského štúdia Michiganskej Technologickej Univerzity, MILOVALI diskusiu o tejto otázke. Odštartovali sme brainstorming o možných metódach - bola to celkom dobrá zábava. Študent mal navrhnúť nejakú metódu, napríklad iba aby sme mali zvrat v diskusii ako obtiažne by bolo skutočne implementovať túto prehľadávaciu metódu, alebo ako neverifikovateľná táto metóda môže byť.


pc.sk: Verili ste, čo i len na sekundu, že je nenulová pravdepodobnosť nájdenia stôp zanechaných cestovateľmi v čase?

Robert Nemiroff: V skutočnosti som neočakával, že niečo nájdeme. No z vedeckého pohľadu, nemôžete predpokladať odpoveď na skúmanú otázku. Navyše, cestovanie v čase je podľa Einsteinovej Všeobecnej teórie relativity dovolené a mnoho slávnych fyzikov sa nad jeho možnosťou seriózne zamýšľalo. I tak, ak by sme niečo našli, museli by sme prinajmenšom dva krát skontrolovať naše výsledky, pretože, parafrázujúc Carla Sagana, "mimoriadné tvrdenia potrebujú mimoriadné dôkazy".


pc.sk: Aké boli reakcie po zverejnení článku?

Robert Nemiroff: Pokúsili sme sa článok zverejniť, no tri rôzne fyzikálne časopisy dokonca ani len neposlali náš rukopis na recenzovanie. V súčasnosti významné magazíny vo všetkých akademických oblastiach publikujú iba recenzované (peer-reviewed) články. Jeden spôsob ako to chápať je, že editor v časopise zamestnáva recenzenta, podobne ako vo futbale, aby našiel či boli v článku spáchané nejaké vedecké fauly. Ak recenzentova hodnotiaca správa nie je dobrá, článok nie je publikovaný. V našom prípade, aj keď sme boli v prístupe k téme vedeckým spôsobom tak veľmi opatrní ako sa len dalo, nedokázali sme časopis primäť aby ju seriózne zvážil.

 Existuje služba arXiv.org kde môžete rukopis nahrať dokonca pred tým ako ho zašlete na publikovanie. Táto služba tiež môže odmietnuť rukopis, ale mali sme šťastie, že sa to v našom prípade nestalo. Rukopis sme úspešne zverejnili na arXiv.org v decembri 2013. Neočakával som, že sa potom niečo mimoriadne stane. V uplynulých rokoch som zvrejnil mnoho rukopisov na arXiv.org a dostal iba zriedkavé emailové reakcie. Nebola to žiadna udalosť. Aspoň tak som si myslel.

 Niekoľko dní na to sme s manželkou strávili pár dní na ceste naprieč časťou USA na návšteve príbuzných po ceste na vedeckú konferenciu. Počas cesty, môj mobil začal vyzváňať. Volali z dôležitých novín. Pýtali sa na "článok o cestovaní v čase". Čože? Povedal som, že článok bol zverejnený iba na arXiv.org a nebol nijako inak šírený. Novinár odpovedal, že rukopis sa už začal virálne šíriť sám a je všade po Internete. No toto. V nasledujúcich troch týždňoch som hovoril s mnohými ľuďmi z médií, poskytol mnoho rozhovorov, živých rozhovorov pre rádiá, dokonca som predal filmové práva -- všetko pre rukopis, ktorý nikdy nebol publikovaný. Dokonca ani popularizovaný.

Zvláštne, keď som bol na konferencii, prišlo za mnou niekoľko významných vedcov aby mi povedali že sa im rukopis PÁČIL. Bol som prekvapený, že o ňom vôbec počuli. Ale zrejme takmer každý na konferencii o ňom už počul. Dokonca sa pri mne zastavilo pár editorov z časopisov a pochválili rukopis -- ale potom rýchlo dodali ze ich časopis nemôže publikovať niečo tak nezvyčajné.

Tento dvojitý štandard som si aktuálne všimol na mojej domácej univerzite. Niektorí kolegovia za mnou prišli a vraveli ako sa im moja práca skutočne páčila. Ostatní sú naštvaní, že ma univerzita naďalej platí.


pc.sk: Viete o iných vedcoch využívajúcich Vašu metódu na ďalších databázach?

Robert Nemiroff: Nie, ale dúfam, že výskumníci s lepším prístupom k veľkým databázam budú pokračovať v práci týmto smerom.


pc.sk: Je možné, že publicita o článku povedie k vytváraniu falošných záznamov v niektorých databázach? Zo žartu alebo ako sociálny hack. Nik neuhádne meno nasledujúcej kométy. No meno nasledujúceho pápeža možno dokáže.

Robert Nemiroff: Očakávam, že podobné žarty a falošné záznamy vyplávajú na povrch. Preto som rád, že naša virálna bublina publicity prišla až po dokončení našej práce.

Niekto to môže považovať nielen za test cestovania v čase ale aj za test AKEJKOĽVEK metódy o ktorej môžu ľudia tvrdiť, že ju používajú na poznanie budúcnosti. To zahŕňa mágiu, kryštálove gule, mimozmyslové vnímanie, astrológiu, jasnovidectvo -- ak akákoľvek z týchto metód funguje, tak tí ktorí ju praktizujú by mali byť schopní dať na Interent v tom čase neznáme informácie. Ale to nespravili -- prinajmenšom nie pre termíny (pojmy), ktoré sme hľadali. Takže jedna implikácia ide za cestovanie v čase z vedeckej fantastiky -- ľudia, prinajmenšom v týchto prípadoch, nepreukázali schopnosť spoznať budúcnosť AKOUKOĽVEK metódou.


pc.sk: Cestovanie v čase nie je oblasť, ktorej sa zvyčajne venujete (ako napríklad vzplanutia gama žiarenia). Bolo to, nech nám je dovolené povedať, pre zábavu? Či ako motivácia študentov voľbou zaujímavej témy?

Robert Nemiroff: Okrem označenia za pomätenca to bola kopa zábavy! A áno, myslím, že to motivovalo študentov pre lepšie pochopenie podstaty (vedeckého) výskumu.


pc.sk: Čomu sa aktuálne venujete a čomu sa plánujete venovať vo Vašom ďalšom výskume?

Robert Nemiroff: Mám ďalšiu študentskú výskumnú skupinu pre nasledujúce leto (2014). Kto vie s čím prídeme!


O najpopulárnejšej astronomickej stránke sveta

pc.sk: Stránka Astronomický obrázok dňa (APOD - Astronomy Picture of the Day) je veľmi populárná aj medzi našimi čitateľmi. Založili ste ju pred 18 rokmi s Jerrym Bonnellom. Koľko čitateľov máte v súčasnosti? Priblížite nám v pár vetách tento úspešný príbeh?

Robert Nemiroff: Ďakujem -- Jerry Bonnell a ja sme na APOD dosť hrdí. Aktuálne, logy našich stránok z NASA každý deň zvyčajne zaznamenajú jeden milión videní (page views). Máme šťastie, že naše denné stĺpčeky sú dobrovoľníkmi denne preložené do 20 jazykov. Myslím, že kľúčovou zložkou za dlhovekosťou APODu je jeho jednoduchosť a stálosť. APOD nedosiahol jeden milón videní denne cez noc -- bolo to postupne cez 6000 nocí!


pc.sk: Ako prebieha výber obrázku pre každý deň?

Robert Nemiroff: Sú to len obrázky, ktoré sa Jerrymu alebo mne vidia zaujímavé. Pokúšame sa pridať najlepší astronomický obrázok, ktorý dokážeme nájsť a máme veľké šťastie, že v súčasnosti existuje tak veľa úžasných obrázkov z vesmíru. Pokúšame sa, ak je to možné, pokryť všetky hlavné astronomické novinky, a snažíme sa striedať ich kategórie pre zachovanie pestrosti.


pc.sk: Ktorý obrázok zaujal najviac a aký vyvolal za tie roky pre Vás najprekvapivejšie reakcie?

Robert Nemiroff: Populárne sú obrázky špirálových galaxií. Nie som si istý prečo. Tiež úžasné pozemské scenérie s farebnými polárnymi žiarami. Aj tie si zvyčajne vedú dobre.


pc.sk: Sme technologický magazín. Našich čiatateľov zaujíma aj to aký hardvér je potrebný na beh stránky ako APOD. Aký OS, webserver, db používate?

Robert Nemiroff: Linux. Žiadna databáza. Apache. Dobrí ľudia z Goddardovho centra vesmírnych letov NASA robia väčšinu údržby serverov, za čo sme naozaj vďační. Predtým sme vedeli na akých serveroch APOD beží, teraz však NASA prevádzkuje "cloud" s mnohými počítačmi z ktorých mnohé s pôvodne znamými menami sa stali "virtuálnymi" bez popisu hardverovej konfigurácie.

 

Robert J. Nemiroff

Dr. Robert J. Nemiroff je profesorom fyziky na Michigan Technological University. Medzi témy, ktorým sa v rámci svojho výskumu venuje patria vzplanutia gama žiarenia, efekty gravitačných šošoviek a kozmológia.

Je spoluzakladateľom a s spolueditorom web stránky Astronomy Picture of the Day (APOD), ktorej domáca stránka dosahuje milión zobrazení za deň, čo je približne 20% z celkovej návštevnosti NASA web stránok nasa.gov. Je ženatý a má jednu dcéru.

 

Tagy Interview
Komentáre (5)
Pjetro de
18.5.2014 - 19:58
Myslim ze "laicka" verejnost si neuvedomuje, co vlastne znamena pojem "cestovat" v case. Z technickeho hladiska "cestuje" v case KAZDY, VZDY a VSADE. Ide len o tempo toho "cestovania", vzdy vzhladom na inu vztaznu sustavu (vieme ze je to zariadene tak, ze nie je narusena kauzalita). "Cestovat" v case preto v podstate znamena exitovat, vyskytovat sa (no snad okrem betara fotonu). V teorii relativity nie je nemozny chronicky znamy myslienkovy experiment, ze som na kozmickej lodi pohybujucej sa rychlostou blizkou rychlosti svetla, pridem na Zem a moje dvojca bude o par rokov starsie (lebo som to bol ja komu pri kruhovom pohybe alebo zrychlovani/spomalovani kozmickej lode padali kufre na hlavu) - chronicky znamy paradox dvojciat, ktory vlastne nie je ziadnym paradoxom. Tiez nie je v rozpore s teoriou relativity si troska pokruzit okolo ciernej diery (podla moznosti tak aby som nepadol pod horizont udalosti) a zurocit dilataciu casu nielen v ramci specialnej TR (pohyb), ale aj v ramci vseobecnej TR (vyskyt v silnejsom gravitacnom poli). A tiez sa mozem vratit o cele roky mladsi ako moje jednovajecne dvojca. Koniec koncov sa to deje REALNE (GPS ze ano), len tie zmeny (rozne plynutie casu pre kazdeho, resp. kazdy vztaznu sustavu) su tak male, ze su uplne zanedbatelne. Kozmonautom na ISS je uplne ukradnute, ze po pol roku na orbite pre nich uplynulo o 50 milisekund menej ako keby boli na povrchu Zeme. Takze v case cestuje KAZDY, VZDY a VSADE a sice jednym smerom: do buducnsoti a ide len o to tempo. V beznom zivote beznych meritok su vsak tie zmeny neslusne male, ale napr. take miony v urychlovacoch by vedeli rozpravat. Cas a priestor su specificky spate a cim rychlejsie sa pohybujeme v priestore (vzhladom na nejaku sustavu), tym pomalsie sa (vzhladom na nu) pohybujeme v case ... a naopak. Zaujimave ale je, ze casopriestorom (nie vsak separatnym priestorom a separatnym casom) sa KAZDY, VZDY a VSADE pohybuje uplne presne tou isto rychlostou, a sice rychlostou c. Rychost "pohybu" casopriestorom ma trochy iny vyznam ako rachlost pohybu samotnym priestorom (casom). Preto je mozne, ze absulutne VSETKO SA VZDY CASOPRIESTOROM pohybuje rychlostou PRESNE c. Akurat foton ma tu vymozenost, ze vsetok svoj pohyb casopriestorm venuje na pohyb priestorom a na pohyb casom mu uz nic neostava (pre samotny foton cas stoji). To je tak, ked uz je casopriestorova vzdialenost univerzalny invariant. Laicka verejnost chape pojem "cestovania" v case takmer vzdy vylucne smerom do minulosti a samozrejme vo forme nejakych skokov v nejakej "nicote", ako napr. v chronicky znamej vybornej trilogii Back to the Future (ved sci-fi je sci-fi). Laici nechapu, ze v case "cestuje" VSETKO, VZDY a VSADE smerom do buducnosti roznym tempom a to tempo sa urcuje na zaklade porovnania vztaznej sustavy 1 a 2, pripadne 3. Teda mozem "cestovat" smerom do buducnosti (vzhladom na nejaku sustavu), ale len preto, ze opustim moju vztaznu sustavu 1 a prejdem do vztaznej susuatvy 2, kde ten cas vplynie napr. 100x ci 1000x ci aj milion krat pomalsie (v porovnani so sustavou 1) a potom sa vratim naspat do sustavy 1. Teda svoj pohyb (ci cestovanie) do buducnosti (vzhladom na nejaku sustavu) mozem v principe lubovolne urychlit, teda cas lubovolne dilatovat. Proste prejdem na minutu do vztaznej sustavy 2, v ktorej cas plynie milion krat pomalsie ako v sustave 1. Ked sa vratim po jednej minute spat zo sustavy 2, v sustave 1 zatial uplynulo milion minut. Rovnako to mozu byt sekundy. Zachytena "Och moj Boze" castica s rychlostou 0.9999999999999999999999951c, by vedela rozpravat: http://en.wikipedia.org/wiki/Oh-My-God_particle. Vo svete beznych meritok ale ozaj len v principe, kedze objekt s hmotnostou stovky ton asi na 99,9999% c len tak neurychlime. Dnesna fyzika (hlavne odvodena z rieseni rovnic vseobecnej teorii relativity) zvazuje aj pohyb v case do minulosti s tym, ze by kauzalita narusena nebola. Su k tomu potrebne totalne chore aburdity ako exoticka hmota so zapornou hmotnostou na usti cervej diery, pripadne nekonecne dlhy rotujuci valec (no ak ma vesmir konecny pocet castic, ako nasa viditelna cast 10^81 baryonov/leptonov co by zastupcov prvej rodiny stabilnych fermionov a 10^90 fotov (zastupca stabilnych bozonov) alebo lubovolne konecne vela, reps. ak ma konecny objem, nech to znamena cokolvek, napr. aj 3D "povrch" 4D sfery), pripadne dve specialne tancujuce kozmicke struny (nie tie z teorie superstrun (Fyzika v potizich od Lee Smolina napovie). Pripadne existuje nazor, ze ak uz by sa nieco (hoci aj elektron ci este lahsie neutrino) do minulosti dostalo, existuje nieco, co by zabranilo poruseniu kauzality. Pripadne ze cas plynie ako plynie a ak je aj co i len v principe mozne cestovat (pohybovat sa v case) do minulosti pre napr. elektron ako jeden z najlahsich fermionov, tak sa minulost zmenit NEDA. Jednoducho pricina a nasledok si potom vymenia miesta a splyvaju a vysledok bol taky aky bol preto, lebo niekto to urobil. Ak by napr. niekto siel do minulosti zabranit 2. svetovej vojne, v skutocnosti by ju nechtiac vyvolal. Keby do tej minulosti nesiel, tak by 2. sv.v. nebola. Ale on do tej minulosti siel a preto bola. Videl som neskutocnu spustu filmov s tematikou "cestovania v case" tak ako to chape laicka verejnost, ale chodenie do minulosti, ktore neprinasa paradoxy a narusenia kauzality som videl iba v jednom jedinom filme: http://www.csfd.cz/film/241331-uvezneni-v-case. Neznamy snimok, ale ozaj odporucam pozriet. Zaujimave, ba priam pre fyzika a nadsenca sokujuce je to az po prvych 20-30 minutach. Koniec koncov to vyzera, ze symetria CPT narusena nie je, narozdiel od symetrie C (nas vesmir rozoznava hmotu a antihmotu, resp. ich vlastnosti nie su uplne totozne a konieckoncov keby ich bolo rovnako, tak by sme tu neboli), dalej P (nas vesmir rozoznava vlavo a vpravo), ci dokonca je narusena aj kombinovana CP symetria. Teda ak si predstavime vesmir v ktorom by bolo to co v nasom vesmire nazyvame antihmota a vymenene vlavo a vpravo, takyto vesmir je odlisitelny od nasho. Teda existuju experimenty, ktore by vedeli odlisit taky vesmir od nasho. Pamatajme ze vesmir zlozeny cisto z toho comu v nasom vesmire hovorime antihmota by pre jeho obyvatelov pripadal samozrejmy. Ak sa ale k tomu prida cas, zazracne to klapne. Teda vesmir v ktorom by bola nasa antihmota (t.j. co chapeme ako antihmotu na rozdiel od hmoty), vymenine vpravo a vlavo (bol by to zrkadlovy vesmir) a cas bude bezat naspat, takyto vesmir by bol vraj nerozoznatelny od nasho. Na tom case je vsetko sakramenstky divne uz aj preto, lebo z hladiska kvantovej mechaniky v mikrosvete neexistuje nic take ako sipka casu. Tu sa mozme pokusit definovat termodynamickymi zakonmi ako ten smer, kde entropia stupa. Na to vsak treba vacsiu sustavu ako 5 a pol elementarnej castice.
elemir
19.5.2014 - 18:34
Čas a jeho plynutie je pojem relatívny nielen pre rôzne rozmery vesmíru, ale aj na samotnej zemi. Čas vníma nielen svet živý, biologický a plynúci životom každého živého tvora, ale vníma ho aj hmota staticky, ale aj ako plynúci. Plynúci živý biologický čas má tiež svoju relatívnosť a v dosť veľkom rozsahu. V prvom rade rýchlosť plynutia času je veľmi rozdielna aj u živočíchov a väčšinou je odvodená od tepu srdca.. napríklad iný časový vnem má kolibrík a slon. Ak porovnávame jedno mávnutie kolibríka a jeden zdvih nohy slona, môžeme podľa tohto usudzovať, že takto je rozdielna aj rýchlosť plynutia ich času, ktorí žijú. Človek napríklad nestačí sledovať pohyb myši, tá ide tak rýchlo a isto cielene, nenarazí a predsa je tak rýchla, že ju nestačíme sledovať, pretože myš má iný pojem času, jej čas plynie oveľa rýchlejšie ako náš a ona tak isto hodnotí situáciu a hľadá východiská a pri rýchlom pohybe presne urči v pohode smer a cieľ, pretože má na to viac času, ako človek, alebo človek a myš potrebujú na vyhodnotenie situácie tú istú časovú jednotku, ale nie každému to trvá rovnako, lebo má svoj pojem času. Aj my máme iný pojem času, ak sa dobre bavíme a iný ak ťažko pracujeme a iný ak spíme, ale v porovnaní s časom myší a slonov podstatne rozdielny. Sledujte napríklad vtáčika, čo vletí do tŕňa medzi množstvo konárov. Bezpečne reguluje let ale ak by mal pilot uroniť za tak krátky čas, ako na to potrebuje vtáčik, toľko dôležitých pozorovaní, vyhodnotení a prevedenie korekcie letu, tak to nemôže stihnúť. Hovorí sa najkratšia doba reakcie človeka je 0,3 sekundy, ale drobné živočíchy to musia mať neporovnateľne menej, tam sa dokonca odhadovať, ak už nebol prevedený výskum, že sa jedná o stotiny sekundy. V hmote je to podobné, tiež sú tam ešte väčšie rozdiely jednotky času, ak by sme brali u hmoty za jednotku času, čas kryštalizácie. Ale spomeniem iba na porovnanie čas kryštalizácie vody napríklad na snehovú vločku a soli na zrnká, alebo dokonca niekoľko tonové kryštály nájdene kdesi v jaskyni Južnej Ameriky. Všetky časy, ktoré som spomínal sa môžu navzájom porovnávať a dá sa s nimi dokonca matematicky komunikovať. Ale ak pokračujeme v pojme času nesmieme obísť vesmír. A tu už je hľadanie jednotiek rozdielne časového vnemu rozdielne, ale zatiaľ sa vždy porovnávať matematicky aj vektorovo napríklad podľa jednej otáčky zeme. Ak by sme uvažovali o tom, že existuje len tento vesmír veľký niekoľko sto miliárd svetelných rokov, alebo tisíc miliárd svetelných rokov , tu by vedecká debata čase mala končiť, pretože tu končí veda, a zároveň dáva dôkaz o tom, že čas nemôže existovať ber rozmeru, rozmer nemôže existovať bez hmoty a bez života. A teda v tomto našom vesmíre, ak neveríme na nič iné, plynie čas vždy lineárne a aritmeticky - proste pravidelne rastúca čiara. Nie je dôvod vymýšľať ani iné a ani mc2. Ibaže mne sa stala raz taká maličkosť pri čítaní biblie a zrazu tam Ježiš o sebe tvrdí, že pred tým, než bol tento svet, ja som bol. Pre jednoduchého človeka a donedávna aj pre mňa, to bol dôvod zamyslieť sa a povedať, to bude asi blbosť a čítam ďalej, alebo odložím. lenže červík v hlave už zostal a najprv len tak a neskôr viac a viac som sa k tomu vracal, či náhodou aj táto veta v biblii by nemohla byť pravdou a ak, tak za akých okolností. Problém je na svete a čo sním ? Sú tu vôbec nejaké možnosti ??? A čo je biblia? Alebo skúsme môj systém, nepýtajme sa kto čo povedal, ale zamyslíme sa nad vecou, ak na to my sami máme. A teda či mám, alebo nemám, idem na to. V prvom rade som sa pozrel okolo seba a prišla mi na um myšlienka starých gréckych filozofov, že každá hmota sa skladá z atómov a molekúl, teda aj naše slnko je atóm v nejakej hmote, ktorej naša Mliečna dráha by mohla byť ako molekula. Zatiaľ fiktívny model, ale skúsme do neho napasovať pár známych fyzikálnych zákonov. Ak uvažujem,, že predmety okolo nás sú atómy a molekuly, ale majú tiež biologické plynutie času života, potom je ich pojem času rovnaký, ako náš, ale je medzi nimi však je obrovský rozdiel v dĺžke jednotky a vzájomne porovnávame dĺžku jednotky našu a dĺžku jednotky v atóme. Je to určitá konštanta, ktorej matematická hodnota by mohla byť úmerná pomeru veľkosti slnečnej sústavy a atómu , z ktorých sa slnečná sústava skladá. Číselné vyjadrenie takmer nemožné, ale zatiaľ jediný záchytný bod pri porovnávaní dvoch susedných rozmerov. A akých vlastne rozmerov? Povedzme napríklad, že nultým rozmerom je bod, prvým rozmerom je priamka, ak pohybujeme z bodom z nekonečna do nekonečna. Druhý rozmer plocha ak pohybujeme s priamkou z nekonečne do nekonečna a tretím rozmerom je priestor, ak pohybujeme z nekonečna do nekonečna plochou. Teda my žijeme v treťom rozmere, ktorý si môžeme nazvať rozmer nula a atómy a molekuly sú v rozmere mínus jeden nášho tretieho rozmeru. Teda dostávam týmto na akúsi os tretích rozmerov a os vlastne môže predstavovať iba rozmer štvrtý. Takto som si pre tento model vymyslel štvrtý rozmer a na jeho osi sú podľa mínusovosti, teda atómov v našej hmote a podľa plusovosti, ak slnečná sústava a náš vesmírik veľký 1 000 miliárd (cca)je súčasť hmoty v plusovom rozmere. No ak predpokladám, že pomer medzi jednotlivými tretími rozmermi udáva konštanta "k", potom sa tieto rozmery líšia aj pojmami priestoru a času. Teda čas v hmote mínus jeden je k násobne kratší, ako náš a čas v hmote plus jeden je k násobne dlhší ako náš. Napríklad špirály vo vesmíre sa stáčajú do seba v časovom pojme, ktorý je K násobne dlhší, ako náš v našom treťom rozmere číslo nula na osi štvrtého rozmeru. Samozrejme aj tento čas je veľmi relatívny, a vesmír nám poskytuje množstvo dôkazov, ale na nejakých 95% je k konštanta jednotky času v jednotlivých rozmerov. Samozrejme, že uvažujeme že na osi štvrtého rozmeru v rozmere mínus jeden nie je len jeden atóm, je ich tam za plný náš vesmírik, ale ak aj tieto atómy a molekula sa tiež skladajú podobne, potom hovoríme o rozmere mínus dva a rozmer atómu v rozmere mínus dva je veľký ako K na mínus k, a zase rozmer plus dva má rozmer atómu k na k. No a do plus a mínus nekonečna to zatiaľ neotváram, ale nemôžem ani vylúčiť. teda vráťme sa k času, jedna sekundy v rozmere mínus jeden by bol K násobne kratšia a jedna sekunda v plus jeden by bola K násobne dlhšia. Toto je dôvod, prečo nemožno sledovať susedný rozmer, lebo to nedovolí čas a ani rozmer a teda nie je možné pre rozdielny časový pojem viesť pozorovaciu priamku napríklad z rozmeru nula do rozmeru mínus jeden. To ba ale znamenalo, že človek teoretický, ak by toto platilo, nikdy atóm neuvidí. A teda ak niekto pochopí os štvrtého rozmeru, potom je tu aj rôzny pojem časov v každom rozmere, avšak nad všetkým je rozmer boha, o ktorom hovorí Ježiš a tiež hovorí o svojom Otcovi, že pre neho je jeden deň ako tisíc dni a tisíc dní, ako jeden, potom sa časy všetkých tretích rozmerov na osi štvrtého rozmeru, stretajú v Bohu a ten jediný vníma každý rozmer rovnako podľa obyvateľov a živočíchov príslušného tretieho rozmeru. 99% vedcov však Boha nenávidí a nenávidí všetko, čo je s ním spojené a teda nenávidí aj bibliu a evanjelium a musí v predstavách o čase a priestore skončiť v tomto malom 1 000 miliárdovom vesmíriku a nepohne sa ďalej. Táto vec zalomcuje napriek tomu s každým vedcom a väčšinou zanechá malého červíka, čo ak predsa len. Ale ja som našiel vysvetlenie pre jednu vetu evanjelia : Pred tým, než bol tento svet, já som bol. (V rozmere plus jeden).
Pjetro de
19.5.2014 - 20:30
Strucne: cca prva polovica tvojho prispevku hovori o relativite casu - nie vsak z pohladu teorie relativity, ale velkosti ci "rychlosti/tempa" zivota sustavy. Je to dost logicke. Nervove vnemy (co su vlastne elektricke impulzy) drobulinkej 5 cm mysi potrebuju cca 30-nasobne kratsiu drahu, takze jej pojem casu je iny ako nas, mys toho stihne za sekundu mozno to co my za 30 sekund. Z druhej polovice som toho vela nepochopil. No a na zaver: vedecka obec vobec nie je nejaka obmedzena. Myslim ze absolutne drviva vacsina vedcov su agnostici = su ochotni diskutovat, nech uz je to s tou nadprirodzenou entitou akokolvek. A vobec nemaju konecnu hranicu 1000 miliard (to je mimochodom v nasej ciselnej nomenklature bilion) svetelnych rokov. O vesmire ako celku zatial nik nevie absolutne nic. Vieme co-to iba o nasom videtelnom horizonte (cca 15 miliard svetelnych rokov). Mozno je cely vesmir nekonecny a je v nich nekonecne vela lokalnych horizontov ako nas viditelny vesmir. Alebo mozno existuje nekonecne vela vesmirov a nas je iba jeden z nich ... To su uvahy asi ako pred 2-2,5 tisic rokmi, ked sa ucenci primitivne zamyslali, ci je zivot na inych nebeskych objektoch okrem Zeme a co je mimo Zeme.
peterc
19.5.2014 - 21:42
nase znalosti nam bohuzial umoznuju pracovat iba velicinou svetelne roky... tak ako moze existovat x vesmirov - vedecke poznanie toto nevylucuju a teda je to mozne - tak je mozne ze porovnanie vesmiru a vesmirov ako atomov, molekul v nejakej vacsej suvislosti ako sucast "vacsej" hmoty nam zatial neznamych hranic je taktiez mozna nase poznanie rozmerov a casu nemusi byt jedine a konecne
UI 3000
14.11.2019 - 22:34

podla mna je to mozne, klucom je /elektromagneticka energia/ ale clovek jej nesmie bit vystaveny dlho, , to by mohlo viest k pretazeniu mozgu a mozno az k samovznieteniu tela. Dokonca aj sam Tesla cestoval v case, a opisal to ako keby videl minulos spolu z buducnostou v jednom okmihu.

Pridať nový komentár
Rady pre písanie
TOPlist