Výskum zvyšuje vzdialenosť, pri ktorej by supernova mohla spôsobiť hromadné vymieranie na Zemi

V roku 2016 vedci publikovali dôkazy vychádzajúce z obsahu izotopov železa 60 na starom morskom dne, že výbuch supernovy asi pred 2,6 miliónmi rokov narazil na Zem. Toto tvrdenie podporil Adrian Melott, profesor fyziky a astronómie, v časopise Nature v článku s názvom Supernovy v našom okolí.

Melott pokračoval vo výskume skúmaním účinkov supernov na biosféru Zeme. V časopise Astrophysical Journal, sa jeho vedeckí kolegovia domnievajú, že odhadovaná vzdialenosť dosahu supernovy spred 2,6 miliónmi rokov, by sa mala znížiť na polovicu. Hoci sa časový odhad tejto udalosti nezmenil, zmenila sa vzdialenosť. Teraz je odhad vzdialenosti väčší ako 150 svetelných rokov. Výbuch supernovy v takejto vzdialenosti pravdepodobne nespôsobí hromadné vymieranie na Zemi – hovorí Melott.

V roku 2003 sa táto zóna odhadovala na približne 25 svetelných rokov od Zeme. Teraz si však myslíme, že je o niečo väčšia. Najprv došlo k posunu na viac ako 40 alebo 50 svetelných rokov. Teraz sa hovorí, že takáto udalosť vo vzdialenosti 150 svetelných rokoch by síce mala nejaký vplyv na život na Zemi, ale nepriniesla by masové vymieranie.

Rakovina a génové mutácie sú najzreteľnejšími dôsledkami výbuchu supernovy na biosféru Zeme. Vedci sa zamerali na fosílny záznam v Afrike, ktorá bola najviac geograficky stabilným kontinentom na Zemi počas pleistocénu – keď sa pravdepodobne odohral výbuch supernovy. Nedošlo síce ku hromadnému vymieraniu, ale v tom čase sa odohralo veľa prípadov zániku a premeny druhov. Je však ťažké všetky tieto udalosti pripísať výlučne supernove, pretože existuje veľa ďalších konkurenčných efektov. Je tiež možné, že pred 2,6 miliónmi rokmi v Afrike bola strata stromov spojená s nárastom trávnatých porastov, pravdepodobne spôsobená bleskmi, ktoré vyvolali požiary.

Ukázuje sa, že hoci aj vzdialený výbuch supernovy viditeľný na našej oblohe by mal negatívne dôsledky pre takmer všetky živé organizmy. Jedná sa napríklad o zníženie kvality spánku, zhoršenie produkcie melatonínu, či zmeny v správaní. Ale tento efekt by trval približne mesiac. A takéto dôkazy vo fosílnych záznamoch neuvidíme.

Najbližšia potenciálna supernova, je hviezda Betelgeuse, vzdialená 600 svetelných rokov od Zeme. A to je oveľa ďalej, než je bezpečná vzdialenosť na to aby mohla spôsobiť rapídne vymieranie na Zemi. Je však dosť blízko na to, aby sme videli nádherný úkaz na oblohe aj cez deň, a to bez škodlivých účinkov.

Zdroj: phys.org, arXiv.org

Komentáre (3)
mino6
Ibaže Betelgeuse je tak obrovská hviezda, že ani tá vzdialenosť neznamená že by sme boli v bezpečí!
mino6
P.S. https://cs.wikipedia.org/wiki/Betelgeuze
Pjetro de
Bolo by dobre vediet, ze nejde o velkost (priemer) ale hmotnost. Hmotnost je ten zaklad co urcuje co sa moze stat a co sa nemoze stat. Jedna vec je byt najvacsia hviezda a druha vec najtazsia hviezda: NAJVACSIE: https://en.wikipedia.org/wiki/List_of_largest_stars, napriklad (UY Scuti 1708(±192) polomerov Slnka, ale hmotnost len 7 az 10 Slnk) (Betelgeuse 887(±203) polomerov Slnka, ale hmotnost len 11,6(-3,9+5,0) Slnk) Tieto hviezdy maju radovo cca 1000x vacsi polomer ako Slnko a teda 1 000 000x vacsi povrch a 1 000 000 000x vacsi objem a hmotnost iba cca 10x vacsiu = 100 000 000x mensia hustota. Preto sa nazyvaju tzv. vatové hviezdy. NAJTAZSIE: https://en.wikipedia.org/wiki/List_of_most_massive_stars (R136a1 hmotnost az 315 Slnk, polomer iba 28,8 az 35,4 polomerov Slnka) Existuje vela druhov triedenia hviezd: https://cs.wikipedia.org/wiki/Spektrální_klasifikace https://cs.wikipedia.org/wiki/Hertzsprungův-Russellův_diagram https://cs.wikipedia.org/wiki/Hlavní_posloupnost Dolezite je, ze uz hustota u tzv. vatových hviezd nam napovie, ze to neni ich normalny stav = nespada to do hlavnej postupnosti, ale jedna sa o vyvojove stadium hviezdy, aj Slnko sa za cca 2 miliardy rokov zacne pomalicky menit na "maleho cerveneho obra" a tiez bude z neho vatova hviezda s malou hustotou, kedze polomer Slnka bude az medzi Venusou a Zemou. t.j. zvacsi sa cca 200-nasobne. Strach mas mat z hmotnych hviezd, nie velkych. Ked buchne nejaka hviezda s hmotnstou 100 a viac Slnk, je to iny ohnostroj ako ked buchne hviezda s hmotnostou 10 Slnk. Hviezda s hmotnostou 100 a viac Slnk ani nema vela casu (mozno len par tisicroci co je z astronoickeho hladiska mihnutie oka a mozno ani vobec) na nejakeho cerveneho ultra-mega-hyper-obra (ktory by mal polomer nie 1000 ale mozno az 10000 polomerov Slnka), tam to ide velmi rychlo tresknut a ten tresk je ina vec ako pri hviezde s hmotnostou 10 Slnk, ktora ma cas par desiatok/stoviek milionov rokov exitovat v stadiu cerveneho veleobra ci nadobra s polomerom 1000 Slnk.
Pridať nový komentár
TOPlist