Von z kolísky

Voyager 1 je na hranici Heliosféry. Prvý krát sme mimo našej prapôvodnej kolísky, mimo okolia kde dominuje svojím vplyvom Slnko. Po 33 rokoch mimoriadne úspešného letu sme von z kolísky kde sa zrodil pozemský život.

Voyager 1, jedna z dvoch prieskumných sond tohto typu NASA odštartovala 5. septembra 1977 na takzvanú Grand Tour misiu. Obe sondy pri nej mali využiť mimoriadne zriedkavú konšteláciu vonkajších planét Jupitera, Saturnu, Uránu a Neptúnu, pri ktorej je možné ich jedným letom smerom von zo Slnečnej sústavy navštíviť len s pomocou gravitačných korekcií dráhy a minima paliva všetky. A tak sa aj stalo, Voyager 1 navštívil Jupiter a Saturn, Voyager 2 Jupiter, Saturn, Urán a Neptún. Bol to mimoriadny úspech, ktorý  pokračoval letom oboch sond do vonkajšej Heliosféry. Heliosféra je oblasť v okolí Slnka, kde dominuje jeho magnetické pole. To je nesené slnečným vetrom, ktorý na hranici Slnečnej sústavy spomaľuje z nadzvukovej rýchlosti na podzvukovú pričom vzniká takzvaná rázová vlna, ktorú možno vidieť napr. pri lietadlách či raketách prekonávajúcich rýchlosť zvuku. Touto oblasťou v Heliosfére, nazývanou Terminačný šok, preletel Voyager pred šiestimi rokmi. Odvtedy letel v približne 3-4 krát pomalšom slnečnom vetre, a od augusta 2007 časťou heliosféry kde rýchlosť slnečného vetra postupne pomaly klesala. Teraz je už v oblasti kde je rýchlosť slnečného vetra nulová. Je v medzihviezdnom priestore, respektíve veľmi blízko medzihviezdného priestoru, priamo pri jeho dverách.

 

 

Dovetok: Už roky zastávam názor, že Voyager je misia zasluhujúca si Nobelovu cenu, tak, hádam budúci rok :)

Komentáre (14)
bledos
chudak - najosamelejsi putnik v historii ludstva...
snap
mno nobelovka mozno bude ked nam ho niekto donese ze ci sme nieco nestratili :)
bhawk
diki za info, v tom zhone by som si to neuvedomil... :-)
LoPiO
pekne, len tak dalej :). A s voyagerom 2 je co ?
bledos
http://sk.wikipedia.org/wiki/Súbor:Voyager_1_entering_heliosheath_region.jpg
Pavol Bobik
Rovnako ako Voyager 1 funguje len je trochu blizsie. Voyager 2 je od Zeme vzdialeny ~95AU, Voyager 1 ~116AU.
Mučo Mačo
aj ho zachytime na tu dialku,ovladanie mame nejake? ci uz len leti hocde ?
Pavol Bobik
Zachytavanie signalu z Voyageru a komunikacia je cez Deep Space Network. Ovladanie smeru uz v podstate nie je potrebne, kedze v dosahu Voyageru pocas jeho predpokladanej zivotnosti uz nie je nic specificke co by sme chceli navstivit - zaujimave je letiet cim dalej v priamom smere, zistit ake su charakteristiky medzihviezdneho priestoru. Zdroje energie este nejake roky vydrzia (este ~10-15 rokov), a za ten cas Voyager poleti rychlostou 3AU/rok, cize preleti este 30+AU.
bull30
A na com vlastne ide na slnecnu energiu alebo ma jadrovy pohon alebo nieco ine?
Pavol Bobik
Ide na jadrovy pohon. Presnejsie ide na teplo produkovane jadrovym rozpadom Plutonia 238 tzv. RTG pohon: http://en.wikipedia.org/wiki/Radioisotope_thermoelectric_generator 3 RTG generatory Voyageru produkovali priblizne 470 W energie v dobe startu. Kazdy rok vykon klesa priblizne o 0.78%.
Mučo Mačo
ono to zrychluje? alebo na co ten pohon..ci uz to len zabezpecuje elektroniku?
Pavol Bobik
Nezrychluje. Zivi to "elektroniku", merania vedeckych pristrojov, komunikaciu so Zemou.
jk2
Klobúk dole pred tými, čo to vyrobili. Skutočne projekty Voyager 1 a 2 sú asi najlepšími a najuspešnejšími misiami ľudstva do vesmíru, s výnimkou pristátia ľudí na mesiaci.. Sledujem ich cestu nejakých tých 15-20 rokov (zaujalo ma to ešte ako puberťáka tuším v časopise VTM). Tak som zvedaví aké nové poznatky nám ešte sprostredkujú.
Mučo Mačo
Prave citam Clarkove odyseje a myslim, ze si to autor predstavoval dobre,len tomu mal dat vacsi casovy horizont
Pridať nový komentár
TOPlist