Von z kolísky

Voyager 1 je na hranici Heliosféry. Prvý krát sme mimo našej prapôvodnej kolísky, mimo okolia kde dominuje svojím vplyvom Slnko. Po 33 rokoch mimoriadne úspešného letu sme von z kolísky kde sa zrodil pozemský život.

Voyager 1, jedna z dvoch prieskumných sond tohto typu NASA odštartovala 5. septembra 1977 na takzvanú Grand Tour misiu. Obe sondy pri nej mali využiť mimoriadne zriedkavú konšteláciu vonkajších planét Jupitera, Saturnu, Uránu a Neptúnu, pri ktorej je možné ich jedným letom smerom von zo Slnečnej sústavy navštíviť len s pomocou gravitačných korekcií dráhy a minima paliva všetky. A tak sa aj stalo, Voyager 1 navštívil Jupiter a Saturn, Voyager 2 Jupiter, Saturn, Urán a Neptún. Bol to mimoriadny úspech, ktorý  pokračoval letom oboch sond do vonkajšej Heliosféry. Heliosféra je oblasť v okolí Slnka, kde dominuje jeho magnetické pole. To je nesené slnečným vetrom, ktorý na hranici Slnečnej sústavy spomaľuje z nadzvukovej rýchlosti na podzvukovú pričom vzniká takzvaná rázová vlna, ktorú možno vidieť napr. pri lietadlách či raketách prekonávajúcich rýchlosť zvuku. Touto oblasťou v Heliosfére, nazývanou Terminačný šok, preletel Voyager pred šiestimi rokmi. Odvtedy letel v približne 3-4 krát pomalšom slnečnom vetre, a od augusta 2007 časťou heliosféry kde rýchlosť slnečného vetra postupne pomaly klesala. Teraz je už v oblasti kde je rýchlosť slnečného vetra nulová. Je v medzihviezdnom priestore, respektíve veľmi blízko medzihviezdného priestoru, priamo pri jeho dverách.

Dovetok: Už roky zastávam názor, že Voyager je misia zasluhujúca si Nobelovu cenu, tak, hádam budúci rok :)