Úspešný štart misie Kepler

Dnes v noci úspešne odštartovala na svoju minimálne tri a pol ročnú púť misia Kepler. Misia pomenovaná po astronómovi Johannesovi Keplerovi je jedným z projektov Discovery programu NASA. Kepler je ďalekohľad špeciálne upravený na pozorovanie planét pri ostatných hviezdach tj. pri všetkých okrem Slnka.

Cieľom misie je hľadanie planét podobných Zemi pri okolitých hviezdach. Určenie ako často sa takéto planéty vyskytujú a ostatných vlastností planetárnych systémov pri iných hviezdach.

O trištvrte na päť stredoeurópskeho času vyniesla nosná raketa Delta II z Cape Canaveral Air Force Station teleskop Kepler na jeho Zemi podobnú dráhu. Hmotnosť celého teleskopu je 1039 kilogramov. Kepler disponuje najväčšou kamerou aká bola kedy vypustená do vesmíru, jej snímací CCD prvok má rozlíšenie 95 megapixelov (pole 42 CCD, každé s rozmerom 50x25 mm majúce 2200x1024 pixelov). Počas svojho letu pri ktorom sa bude pohybovať po trajektórii podobnej Zemi, tj. bude obiehať Slnko vo vzdialenosti rovnakej ako Zem (približne 150 miliónov kilometrov), s dobou obehu približne jeden rok. Takáto trajektória mimo orbitu Zeme je výhodná z dôvodu, že na nej merania neruší žiadne odrazené svetlo zo Zeme a nie je rušená gravitačným pôsobením Zeme. Pozorovania ktoré má Kepler vykonávať sú tak citlivé že aj takéto vplyvy by ich mohli rušiť. Počas tri a pol roka, čo je minimálna doba jeho činnosti, preskúma postupne 100 tisíc hviezd, presnejšie povedané bude hľadať a skúmať ich planetárne systémy.
 


 

Otázka či iné hviezdy majú planetárne systémy nás sprevádza už stovky rokov. Bol to Giordano Bruno, ktorý ako prvý prišiel s myšlienkou (v roku 1584), že hviezdy sú rovnaké objekty ako naše Slnko a že ich možno obklopujú planéty pričom niektoré z nich sú možno podobné našej Zemi. Ubehlo 400 rokov, písali sa 80-te a začiatok 90-tych rokov a bolo dávno jasné, že hviezdy sú objekty rovnakého typu ako naše Slnko, avšak vo zvyšku Giordanovej myšlienky to jasnejšie omnoho nebolo.
 



Málokoho by vtedy napadlo ako rýchlo sa situácia začne vyjasňovať. V roku 1995 sa objavil prvý dôkaz existencie planéty pri inej hviezde. Išlo však o nepriamy dôkaz rovnako ako v prípade ďalších vyše 300 planét ktoré boli objavené do leta minulého roka. Nepriamy dôkaz, keďže šlo o pozorovania nepravidelnosti v pohybe hviezd, ktoré sa interpretovali ako nepravidelnosti spôsobené tým že ich obiehajú veľké, Jupiteru podobné čí násobne väčšie planéty. Priamy dôkaz sa však už blížil a 13. november minulého roka si možno vypýtal jednu z Nobeloviek v budúcom desaťročí. 13. novembra 2008 NASA a Lawrence Livermore National Laboratory zverejnili prvé priame pozorovanie, fotografiu planéty pri hviezde Fomalhaut. Išlo o planétu väčšiu než Jupiter, trojnásobne hmotnejšiu.

Planéty veľkosti Zeme sú v zozname doteraz objavených planét vzácne. Je to prirodzené. Keďže pri ich detekcii ide o merania na hranici citlivosti meracích metód súčasnosti, tak sa samozrejme ľahšie nájde väčšia planéta než menšia. Najmenšia doteraz objavení planéta, ktorá je zároveň v podobnej vzdialenosti od svojej hviezdy ako Zem od Slnka, a tak aj s potenciálne vhodnými podmienkami pre život, je planéta pri hviezde Gliese 581s hmotnosťou rovnou 5 násobku hmotnosti Zeme. A tu, pri hľadaní takýchto či menších Misia planét prichádza na scénu misia Kepler a jej merania.

Jednou z fascinujúcich vecí v ktoré Kepler prinesie, je jasnejší pohľad na myšlienku možnosti mimozemského života a tak aj možnosti existencie mimozemských civilizácii. Populárna Drake-ova rovnica (Frank Drake, Drake-ova rovnica) popisujúca počet mimozemských civilizácii v našej Galaxii má dve premenné ktoré Kepler výrazne spresní. Prvým je to aká časť hviezd má planéty, ďalším priemerný počet planét s podmienkami vhodnými pre vznik života pri jednej hviezde. Kepler nám povie koľko a akých planét sa v priemere nachádza pri hviezdach v našej Galaxii a tým sa zavŕši príbeh stáročného Giordanovho dohadu. Tak, dnes v noci začala jeho posledná kapitola.

Image Credit: NASA


 

Komentáre (9)
Durana
neprijde vam v tej rovnici odveci tato cast?: ne = 2 (stars with planets will have 2 planets capable of supporting life). Co som ja cital tak je 20 podmienok pre rozvoj zivota odpodmienok na planete az po jej umiestnenie vo vesmire, pricom sanca na splnenie kazdej nepresahuje 5-10%(doterajsie pozorovania tuto sancu uz pri niektorych podmienkach potvrdzuju. A kedze musia byt splnene sucasne a brali by sme sancu na ich splnenie AZ 20% tak mi to vyjde 0.2^20=1.048*10^14 no, ale ak astrofyzici tvrdia nieco ine tak sa im do toho pliest nebudem :D
Pavol Bobik
Drake-ova rovnica je najznamejsia, mozu existovat jej rozne variacie (uved zdroj ak chces diskutovat o konkretnej ktoru si videl). Parametre v kazdej rovnici a tak aj v Drake-ovej rovnici sa mozu skladat z inych parametrov (rozpisane do uplnej podstaty ich moze byt vela, pokojne omnoho viac nez 20). Napriklad pravdepodobnost, ze na planete vznikne zivot moze byt zmesou roznych pravdepodobnosti (parametre z chemie a biologie). Rovnicu mozes zapisat ale aj v takejto skratenej - prehladnejsej podobe. Tvoj vypocet je mysleny ako horny odhad poctu mimozemskych civilizacii. Plati pre jednu hviezdu, tych je len v nasej galaxii viac nez 10^11.
Durana
Ydroj si uy nepamatam, cital som to niekde davnejsie a googlit sa mi to teray fakt nechce :-) Ale pre jednu hviezdu to brat nemozes, lebo v strede galaxie zivot vzniknut nemoze, koli radiacii z zupernov, na okraji tiez nie lebo je tam prilis malo tazkych prvkov. Teda to musi byt za okrajom stredu a zaroven za okrajom ramena(pri spiralovej galaxii, lebo podmienky v stred ramena su rovnake ako v strede galaxie) A tie podmienky boli nieco v style: 1. Musi obiehat okolo hviezdy strednej velkosti. 2. V Slnecnej sustave sa spolu s nou musia nachadzat velke planety ktore ju chrania pred vacsinou telies s ktorymi by hrozila zrazka. 3.Musi sa tam nachadat voda. 4.Musi mat priblizne nasu velkost. 5.Musi mat mesiac ktory stabilizuje os planety. 6Musi byt v takej vzdialenosti od slnka aby bola voda v tekutom stave. 7 Musi mat jadro z kovovch prvkov. 8. Musi mat podobnu atmosferu z dostatocnym obsahom kyslika aby sa vytvorila ozonova vrstva... uz pri tych poslednych dvoch vidno ze to nie su podmienky pre zivot ale skor pre inteligentny zivot, pretoze niektore prvoky dokazu ziskavat energiu aj na baze S v hlbke oceanu a nie C na povrchu, teda radiacia na povrchu ich fakt netrapi ale nie je mozne aby sa vyvynuli v zlozitejsie formy zivota. Kto tu teoriu zostavil uz fakt netusim. islo mi len o to ze ta Drakeova rovnica ma zaskocila pretoze finalna pravdepodobnost vychadza omnoho vacsia ako pri tejto teorii.
Durana
A v texte je este jedna chyba, pokial viem ma mat rozlisenie 95 milionov megapixelov, nie 95 megapixelov
Pavol Bobik
Ach jaj. Tvoje pravdepodobnosti boli pre Galaxie ako celok ci coho sa ten Tvoj uniformny odhad 0,2 tykal? Naco vymenuvavas pravdepodobnosti ked vies ze je to otazka formulacie vzorca. To sme predsa uz vyssie prebrali. Plus, Tvoja pravdepodobnost Ti vysla mensia nez by si chcel nie vacsia. A tych 95 milionov megapixelov, to nemozes mysliet vazne :) Ziadna chyba tam nie je ;)
Pavol Bobik
Tu je presny zdroj (vedecka publikacia jeho tvorcov) na popis kamery : http://kepler.nasa.gov/pdf_files/95_Million_Pixel_FPA.pdf
K0S3K
ked si tak zoberies 95 mpix vobec neni vela, cekni si datasheet od NEC UPD8880 100 mpix cca.... takze ked uz vyslu do vesmiru kameru co ma snimat tisice planet, nedaju na nu obycajny ccd, myslim ze ty 95 mil mpix je na takuto pracu akurat...
trunks
Přesně tak... měly tam přimontovat normální foťák a bylo to :D
M1ch4l
mozete tu prestat hovorit o 95Tpix, pls? Dolezitejsia je aj tak stale optika, 95Mpix je viac nez dost. Keby to bolo malo, by tam dali viac.
Pridať nový komentár
TOPlist