Výsledky výskumu publikovaného v magazíne The Astrophysical Journal zaoberajúceho sa vznikom hnedých trpaslíkov naznačujú, že môžu tvoriť časť tmavej hmoty vo vesmíre.
Pôvod hnedých trpaslíkov je stále otvorenou otázkou súčasnej astrofyziky. Hnedí trpaslíci patria patria medzi substelárne objekty s hmotnosťou nedostatočnou na spustenie termojadrovej fúzie vodíka v ich jadrách. Pri vzniku hviezd sa pôvodný plynoprachový oblak postupne gravitačným pôsobením zmršťuje a zhusťuje pričom postupne rastie jeho teplota a to najmä v jeho jadre kde je hustota najvyššia. Ak je oblak dostatočne hmotný tak teplota a tlak v jadre nakoniec prekročia hodnoty pri ktorých sa spustí termojadrová reakcia a zrodí sa nová hviezda. V prípade, že je oblak ľahší než kritická hmotnosť pri ktorej sa jadro dostane cez teplotu spustenia termojadrovej reakcie vznikne substelárny objekt. Ak je jeho hmotnosť v rozmedzí 13 až 80 hmotností Jupitera tak sa zrodí hnedý trpaslík. Ten potom žiari len v infračervenej oblasti elktromagnetického spektra (tepelne), pričom jeho svietivosť je v priemere približne len jedna desaťtisícina svietivosti Slnka.
To je dôvod prečo je tak obtiažne hnedých trpaslíkov zaregistrovať. Po prvý raz bol hnedý trpaslík zaregistrovaný v roku 1988. V súčasnosti ich najviac nachádza infračervený teleskop WISE. S napätím sa očakáva či nenájde blížšiu "hviezdu", hnedého trapslíka, než je najbližšia hviezda k slnečnej sústave Proxima Centauri.
V článku jeho autori Shantanu Basu a Eduard Vorobyov prezentujú výsledky numerickej hydrodynamickej simulácie popisujúcej vývoj vírovej hmloviny okolo vznikajúcej protohviezdy. Ukázali, že táto hmlovina okolo rodiacej sa hviezdy je kritická pre vznik hnedých trpaslíkov. V hmlovine vznikajú fragmenty, ktoré obiehajú protohviezdu a pri ich vzájomných interakciách sú niektoré z nich vymrštené na trajektóriu po ktorej opustia rotujúcu hmlovinu. Tieto fragmenty sú zárodkami budúcich hnedých trpaslíkov. Úniková rýchlosť takýchto fragmentov je omnoho nižšia než úniková rýchlosť plne sformovaných hnedých trpaslíkov. Existuje tak účinnejší spôsob produkcie hnedých trpaslíkov, ktorý zároveň súhlasí s experimentálne pozorovaným výskytom hnedých trpaslíkov v okolí mladých hviezd.
Model zároveň konfrontuje hypotézu podľa ktorej v rannom vesmíre vznikali najmä veľmi hmotné hviezdy. Podčiarknuté a zhrnuté štúdia naznačuje, že hnedých trpaslíkov by vo vesmíre mohlo byť viac než sme si doposiaľ mysleli a tak je možno časť tmavej hmoty, jednej z najväčších záhad súčasnej astrofyziky, tvorená ich hmotou.
Ondro1
16cmfan
Ondro1