EN

Prvý 1000 jadrový procesor na svete

Teoreticky až 20-násobne rýchlajší, ako ten, čo máte teraz v počítači.

Tím vedcov z University of Glasgow pod vedením doktora Wim Vanderbauwhede vytvoril prvý 1000 jadrový procesor. Využili na to čip Field Programmable Gate Array (FPGA) obsahujúci milióny tranzistorov, ktorých funkciu môže užívateľ naprogramovať podľa vlastných potrieb. Tieto tranzistory podelili na mnoho malých skupín, kde každá jedna dokáže spracovávať svoje vlastné inštrukcie. K tomu pridelili pre všetky ešte aj samostatnú pamäť a vznikol procesor s rovnou tisíckou výpočtových jednotiek. Zachovaná samozrejme ostala veľká prednosť FPGA, a to je nízka spotreba (okolo 3W).

Takýto 1000-jadrový procesor dokáže spracovať za sekundu okolo 5 Gigabajtov dát, čo mu dáva teoretický výkon viac ako 20-násobný oproti dnešným bežným viacjadrovým procesorom. Takýto výkon bol demonštrovaný na algoritmoch používaných v MPEG videu, kde práve tento čip porazil niekoľkonásobne moderný viacjadrový desktopový procesor.

Viac detailov bude predstavených asi až v marci budúceho roka, na International Symposium on Applied Reconfigurable Computing.

FPGA obvody sú dnes hojne využívané napríklad v spotrebnej elektronike, nedávno predstavil Intel nové Atom E6xx procesory, ktoré majú vedľa tradičného x86 jadra aj FPGA obvody. Vďaka nim môžu zákazníci prispôsobiť funkcie čipu potrebám, napríklad aj podeliť tranzistory na viac malých jadier a urýchliť tak výpočet niektorých náročných úloh.

 

Zdroj: Dailymail

Komentáre (12)
NoReturn
pochopil som to spravne ze z atomu sa da spravit 1000 jadro? nice
crux2005
nie, pochopil si to zle
6jojo
myslim že si to pochopil zle :)
NoReturn
vsak to bol vtip xD
PROMETHEUS
uz to nezakryjes :D
xsi69
Pre beznych ludi je to sci-fi . . . Najst SW , ktory by obhospodaril 1000jadier :D Podla mna sa to hodi na priemyselne pouzitie , napr do vyrobnej haly , kde kazdy jeden program dostane 1 jadro . Skoda , ze to nebudu montovat do netbookov , ta spotreba 3W je celkom lakava a ten teoreticky vykon tiez . Dufam , ze pri uvedeni Crysis 2 budu mysliet na tych 1000jadier :D
ZoranICS
Nezabudnime podotknut ze NIE JE PROBLEM vytvorit "jadro" ktore je ucinnejsie od x86 v SPECIFICKYCH aplikaciach ako je napriklad dekodovanie videa. Nezabudnime ze aj ta najsamjednoduchsia grafika je vykonnejsia(efektivnejsia) v dekodovani videa ako ktorykolvek 6jadrovy procak na 3+GHz a nepotrebuje k tomu viac ako tie 3W. Co sa tyka nizkej spotreby FPGA: zavisi od aplikacie! Ja som uz mal tu cest sa stretnut s FPGA ktore malo brutalnu spotrebu. Staci si otvorit niektory z vykonnejsich routrov alebo 10Gig switchov!
Pjetro_de
Tak veru. Absolutne majoritna vascina ludi zije v sladkej nevedomosti o tomto svete (z pohladu vedy). Nemaju sajnu napr. o tom (spomeniem len jednu z miliona veci o ktorej nemaju bezni ludia sajnu), ze suciny istych velicin su vzdy konstantne (t.j. ze je tam nepriama umernost). Pr.:1) kapacita vs. trvacnost ulozenych dat. Na nete sa daju najst povalujuce sa grafy znazornujuce zavislost kapacity od trvacnosti pocnuc napismi vrubkami v kosti spred 40 tisic rokmi (mnozstvo dat asi 10 bajtov) ci vytepane texty v kameni sped 5 tisc rokov ((mnozstvo dat asi tisicky bajtov) ... az po dnesne BluRay a HDD, ktore maju sice kapacity desiatky GB ci niekolko TB, ale iste nevydrzia 40 tisic rokov ..... (cest zlatym a diamantovym mediam ze ano). No krasna umernost cim vacsia kapacita tym mensia trvacnost a naopak. Inak: sucin kapacity a trvacnosti je cca konstantny Pr.: 2) ze by sme zabrdli do kvantovej mechaniky, podla ktorej urcit zaroven presnu polohu a presnu rychlost subatomarnych casti je nemozne? akoze nam to vyzera princip neurcitosti zapisany rovnickou: (detla_d)*(delta_v) > 2*pi*h .. t.j. nepresnost v urceni polohy KRAT nepresnost v urceni rychlosti je vzdy vacsia ako konstanca 2*pi*h (kde h je planckova konstanta) ... ahaaaaaaaaaaa a zasa sucin dvoch vecilin: nepresnost v urceni polohy a nepresnost v urceni rychlosti Pr.: 3) na margo dnesho clanku sa rozpisovat nebudem, staci jednoducho: sucin univerzalnosti stroja a jeho spotreby (resp. ak chceme tak aj efektivity v opacnom zmysle) je konstantny. Inak: cim viac univerzalny stroj/suciastka, tym mensia efektivita a vycsia spotreba. CPU moze mat sice spotrebu 130 W (ak ide na plne gula), ale zato je sakramentsky univerzalny. GPU moze mat sice efektivity 20x vacsiu, ale zato nie vsade, iba pri grafickych operaciach a total commander si na GPU nespustim. Moze existovat super-hyper specializovany cip s este 100x lepsou efektivitou oproti VGA, ale taky cip vie robit len jednu jedinu konktretnu ulohu (vypocet) a okrem toho ani h**no (lebo ani OS na nom nenabootoje). Boze pripadam si jak Sheldon z Teorie Velkeho Tresku ... deti moje osprostene ...
jutes
Trochu skusenosti zo zivota. Nepriama umernost pre skolopovinnych aby to pochopili: cim vacsi frajer tym vacsi debil co ma v neskorsej buducnosti za nasledok, vacsi debil vacsi chudak, .... ktori ma tiez mizernu trvacnost svojich genetickych dat...
Pjetro_de
cim vacsi debil tym vacsi chudak je priama umernost :-) inac nadherny priklad nepriamej umernosti zo zivota je: u mladych zien je sucin krasy a inteligencie konstantny (pod pojmom inteligencia vsak nerozumieme IQ (!) prezentovane encyklopedickymi vedomostami, ale akusi inteligentnu "normalnost" a vhodnost pre normalneho chlapa)
makroelektro
to by si mi parádne rýchlo renderovalo video v pc :)
Jnej Najjek
Koľko že to má GHz??
Pridať nový komentár
TOPlist