Nový rekord: Najvzdialenejšia galaxia vo vesmíre

Keckovo observatórium na Havaji zverejnilo nový rekord v pozorovaní vzdialených galaxií. Registrovali svetlo galaxie EGSY8p7, ktoré potrebovalo na cestu k Zemi 13,2 miliardy rokov.

Ide tak o najstaršiu pozorovanú galaxiu, ktorá vznikla len 600 miliónov rokov po Veľkom tresku. Vzdialenosť takýchto galaxií sa určuje pomocou Doplerovho javu a merania červeného posunu ich význačných spektrálnych čiar. Ak pozorujete vzďaľujúci sa objekt, ktorý je zdrojom vlnenia tak registrujete väčšiu vlnovú dĺžku než by malo vlnenie zo stojaceho zdroja. Pri pozorovaní vzďaľujúceho sa zdroja svetla je toto posunuté smerom k väčším vlnovým dĺžkam, vo viditeľnej oblasti spektra smerom k červenej farbe. Efekt červeného posunu je tým väčší, čim sa od nás objekt vzďaľuje rýchlejšie. Z veľkosti zmeraného červeného posunu sa dá odvodiť ako veľmi je zdroj svetla, v tomto prípade galaxia vzdialená.

V svetle galaxie EGSY8p7 zozbieranom 10 metrovým zdrkadlom Keckovho teleskopu sa podarilo rozoznať pozíciu Lyman-alfa emisie. Ide o emisnú čiaru produkovaným vodíkom zohriatým na vysokú teplotu. Plyn bol zohrievaný vyžarovaním práve vznikajúcich hviezd v galaxii v ultrafialovej oblasti. Pozorovanie Lyman-alfa emisie vo svetle z tak vzdialeného zdroja bolo neočakávané. Dôvodom je, že svetlo tejto vlnovej dĺžky je ľahko absorbované vodíkom v medzigalaktickom priestore. Pozorovanie galaxie EGSY8p7 tak neprináša len nový rekord vo vzdialenosti galaxií, hlavne prináša novú informáciu pre upresnenie teórie reionizácie v rannom vesmíre.

Podľa doterajších predstáv bol vesmír prvých 400 miliónov rokov svojej histórie priehľadný pre ultrafialové žiarenie s vlnovou dĺžkou Lyman-alfa emisie. Potom s postupným vznikom prvých galaxií ich hviezdy svojím ultrafialovým svetlom ionizovali medzihviezdný neutrálny plyn. Vesmír sa pomaly zapĺňal protónmi a elektrónmi vznikajúcimi ionizáciou z pôvodne neutrálnych vodíkových atómov. 600 miliónov rokov po svojom vzniku už vesmír pre Lyman-alfa emisiu priehľadný nemal byť. Možno je EGSY8p7 nezvyčajnou, veľmi jasnou galaxiou. Možno sa ukáže, že takýchto objektov bolo v tom období ranného vesmíru viac. Štúdium ďalších galaxií z obdobia pred 13,2 miliardami rokov prinesie ujasnenie týchto otvorených otázok.  

Výsledky pozorovania galaxie EGSZ8p7 budú publikované v odbornom magazíne Astrophysical Journal Letters.


CREDIT: ADI ZITRIN, CALIFORNIA INSTITUTE OF TECHNOLOGY, 2015

Zdroj: www.keckobservatory.org

Komentáre (19)
Stanko
Len, aby to tak naozaj bolo. Astronómovia a lekári vedia jedno veľké hovno. Len si myslia, že vedia, ich výsledky však každú chvíľu majú iné hodnoty.
Pjetro de
Zcasti mas pravdu. VSETKY prirodne vedy su experimentalno-observativne. Teda pozorovania a experimenty potvrzuju/vyvracaju/buduju teorie. To teda znamena, ze obcas moze prist bud vacsia revolucia a prideme na to, ze sme si veci vysvetlovali uuuuuuuuuuuplne zle, alebo mensia evolucia, ked len neskor s lepsimi pristrojmi ci zapocitanim inych parametrov zistime, ze nase hodnoty su o napr. jeden rád (10-nasobok) mimo. Nielen astronomia, ale aj medicina je reprezantantom tohoto typu. Napr. jednu dekadu pocuvame ake su vajicka zdrave, dalsiu dekadu pocuvame ake su skodlive atd.... To napr. v matematike NIE JE MOZNE. Tam nemoze Pytagortova veta jednu dekadu platit a inu dekadu neplatit. Matematika (obcas omylom povazovana za prirodnu vedu) ma totiz diametralne odlisny sposob uvazovania. Matematika nie je nic ine, ako schopnost logicky, kauzalne, exaktne, rigorozne, duduktivne mysliet. O nic ine o nic viac. Matematicka teoria NESTOJI na experimentalno-observativnom pristupe, ale na axiomatickom systeme, na ktorom logicky, kauzalne, exaktne, rigorozne, duduktivne budujeme tvrdenia. Matematika je v tomto zmysle NAD experimentalno-observativnym pristupom a teda NAD prirodnymi vedami. Nie nadarmo bola matematika vlastne taka logicka, kauzalna, exaktna, rigorozna, duduktivna filozofia. Tym nechcem povedat ze induktivne myslenie nema v matematika miesto. Ma - ale iba pri hrani sa ci heuristickom objavovani ci tvorbe hypotez. Ako dokaz ale tento typ uvazovania v matematike NEMOZE byt pouzity, na rozdiel od prirodnych vied. Dokaz matematickou indukciou je nieco ine. To ze taky typ dokazu funguje, logicky, kauzalne, exaktne, rigorozne, duduktivne vyplyva z Peanovej aritmetiky. Takze aj ked v matematike ukazem ze nieco plati pre prvu miliardu pripadov, vobec to nie je dokaz, ze to plati vseobecne, teda pre nekonecne vela pripadov. ALE ked sa raz nieco v matematike dokaze (a niekedy je na jednu vec aj viacero roznych dokazov), nespochybni to nikto, nijaka doba, nijake revolucia ci evolucia. Pytagorova veta platila aj pred 2,5 tisic rokmi, aj pred 500 rokmi, aj teraz a bude platit aj za 100 rokov. Pravda samotna matematika mala niekolko revolucii, alebo objavov. Najnovsi je z 30. rokov 20 storocia, ked sa zosypal Hibertov program, ktory mal za ciel vyriesenie niekolko desiatok vtedy nevyriesenych matematickych problemov. Ako sa dokazalo, niektore veci sa (v prislusnom axiomatickom systeme) nedaju ani dokazat, ani vyvratit a na scenu prisli uplnost, bezospornost a vypocitatelnost (Godel & Turing).
SpQx
Viete mi niekto vysvetliť, prečo vôbec svetlo takto vzdialených galaxií vidíme? Veď tie fotóny od vzniku tej galaxie putujú svetelnou rýchlosťou a my sme vznikli len miliardy rokov po tom ...
Pjetro de
Proste ten foton vysiel odniekial pred 13,2 miliardami rokov a je mu uplne jedno ci nejaka nasa Slnecna sustave vtedy existovala alebo nie. Fcul existuje (aj Zem aj ty) a tak ten foton (kvantum energie) mohol uuuuuuuuplnou nahodou dopadnut na tycinku alebo capik na tvojej sietnici, excitovat (vzbudit) tam v nejakom atome nejakej molekuly elektronovy obal a tento energetický vzruch dalej prenasat a elektricky zosilovat az do prislusnych mozgovych centier... Što nejasno?
sanik
Vesmir expanduje rychlejsie ako rychlostou svetla, presny popis treba googlit, ale kedze expanduje sam (časo)priestor tak sa tym neporusuje maximalna rychlost svetla.
spirit709
teda ešte kusok a budeme vidieť ako to vypadá vädla nažho vesmíru a uvidíme ako vypa da nič))))))))))))))))
Pjetro de
no to asi ne ...
Pjetro de
Nerozumiem comu nerozumies. Sam si napisal ze tie fotony k nam putuju miliardy rokov a teda vidime miliardy rokov do minulosti. Mozno za 100 milionov rokov sa bude niekto vo vzdialensoti 100 milionov svetelnych rokov prave pozerat nasim smerom. Homo sapiens UZ daaaavno nebude na Zemi vtedy existovat a ten niekto teraz ESTE voooobec neexistuje (nevyvinul sa). Ale prave kvoli konecnej rychlost svetla sa bude teraz neexistujuci niekto za 100 milionov rokov pozerat na Zem ako vyraze teraz, na davno neexistujucich ludi. 1 meter prejde svetlo za asi 3 nanosekundy, takze ked kukas na niekoho 1 m daleko, vidis ho cca 3 ns v minulsoti a o tieto 3 nanosekundy si PERMANENTNE (t.j. stálo) posunuty. Vo vacsej vzdialenosti si permanentne v case posunuty viac, napr. v pripade nasho mesiace ho VZDY vidime jak vyrazel pred vyse sekundou. Slnko vidime STALE, permanentne, kontinualne posunute v case jak vyzeralo pred 8 a pol minutami ... atd. atd az po miliardy rokov vzdialene galaxie. Tam sa to este ale komplikuje, kedze priestor medzi nami a miliardy rokov vzdialenou galaxiou sa este rozpina.
trader
Chodim tam na dovolenku,je tam planeta podobna Zemi.Cez cervie diery som tam za 5 minut.
passco
Zaujimalo by ma co sa stane ked uvidia galaxiu starú 16 miliard rokov..
Pjetro de
taku neuvidia (pri sucasnej skorigovanej skale vesmirneho veku a vzdialeností), inak by museli skorigovat vek vesmiru to je to iste ako tvrdenie: 1) zaujimalo by ma, ked by narazili na nieco, co je severnejsie od severneho polu ... alebo 2) zaujimalo by ma, kedy dosiahnu teplotu -30 Kelvinov. (teplotu v zmysle rotycneho, translacneho a vibracneho pohybu molekul, nie v zmysle entropickych stavov - tam je problem blizit sa ku 0 kelvinom Z OBOCH STRAN, ale vzdalovat sa od 0 kelvinov do oboch stran je lahsie, teda je lahsie dosuahnut -50 kelvinov ako -5 kelvinov, ceeelkom podobne zrkadlovo kladne hodnoty je lahsie dosuahnut 50 kelvinov ako 5 kelvinov - nemam ale na mysli tuto definiciu entropicku teploty)
passco
Smrdí ti tam Ego .. Nie sme tvorcovia vesmíru a nechápeme väčšine vecí vo vesmíre. Vedci opisujú čo vidia a to robia aj básnici a aj svedok na súde. A nepočul som o tom žeby teoria velkého tresku prešla z teorie na fakt velkého tresku
Pjetro de
Samozrejme ako pisem vyssie co sa tyka prirodnych vied precitaj si o observativno-experimentalom pristupe . Pokojne sa moze ukazat, ze ziadna tmava hmota ani tmava energia neexistuju (na pozorovane javy su alternativne teorie, aj ked nie celkom uspokojive), vek vesmiru je o 30% iny (a to mozme byt radi ze odchylka bude len 1,3-nasobok a nie 5- ci 10-nasobok), v strede ciernych dier nie je singularita (pretoze nemoze byt) ... a vobec velka cast veci moze byt inak. Ale obavam sa ze my tu uz nebudeme, ked taketo veci vyjdu najavo ...
digi
Budú tak dlho hľadať chybu vo svojich výpočtoch, až ju nájdu a opravia ;o)
Lubos Straka
Nieco mi na tom nesedi. Vsetky galaxie ktore dokazeme vidiet vyzeraju priblizne rovnako, mali by byt teda priblizne rovnako stare. Nasa galaxia Milky Way, alebo susedna Andromeda maju udajne okolo 13.5 miliardy rokov a vyzeraju podobne ako galaxie, ktore sa prave narodili - ako tato v clanku. Nie je mozne, aby nieco take ako galaxia vydrzalo 13 miliard rokov a vyzeralo rovnako ako cersrvo vzniknute galaxie. Bud cela teoria velkeho tresku alebo tie merania su chybne. Verim, ze za nejaku dobu uvidime galaxie starsie ako vesmir. Potom sa uz astrofyzici budu musiet zamysliet nad tymi teoriami a prist s niecim co ma logiku.
Pjetro de
A teraz sa ta spytam: a na to si ako prisiel ze vsetky galaxie ktore dokazeme vidiet (z pohladu priestoru aj casu) vyzeraju rovnako? Z toho obrazku tej galaxie 3x3 pixely? V kozmologii existuje oblast "morfologia galaxii". Spiralovite, elipsoidne, nepravidelne ... a ich mnohe pod-triedy. Neskor sa ukazalo ze toto je iba jeden druh delenia galaxii. Cim dalej do vzdialenosti a teda do minulosti, vzdialenejsie galaxie (a teda pre nas mladsie obrazy galaxii) vyzeraju inak. Su mensie, fenomen zrazky galaxii je castejsi, obsahuju ine hviezdy (svetlo z nich je ine), vytraca sa morfologicka pestrost galaxii (resp. zacinaju prevladat ine typy galaxii) ... atd.atd.atd...
qwertik
Nikdy napochopim prečo sa pozerame do minulosti jedným smerom a opačným smerom nevidime budúcnosť...Preco nevidime to ako bude vesmír este len vizerat...cele to s tou expanziou a veľkým treskom niako nedava logiku.
passco
Ešte som nepočul o fotonoch, ktoré by k nám prichádzali pred tým, než vznike zdroj, ktorý ich vyžaruje :)
Pjetro de
Vies, ono ked som bol male decko, tiez som nechapal jak je mozne, ze ti protonozci v Autralii nespadnu, resp. neodletia do oblakov. Sak su (vzhladom na nas) uplne hore nohami. Pripadne som mal podvedome zabudovanu akusi ekvivalenciu beztiazovy stav a gravitacia, proste kde je jedno, musi byt aj druhe. Ale abstraktne myslenie sa rozvinulo a pochopil som. Tvoja poziadavka suvisi s fenomenmi: 1) sipka casu 2) kauzalita (pricina a nasledok) a podla nasich najlepsich vedomosti vesmir funguje tak ako funguje a ked sa pozeras do vzdialenosti, pozeras sa do minulosti, pretoze svetlo sa siri konecnou rychlostou. Aj keby sa sirilo nekonecnou rychlostou (platnost teorie relativity je v takom pripade bezprednetna, pretoze je uplne zrejme ze nekonecno+nekonecno = nekonecno, ale to ze c+c=c pre konecne velke c, az tak sa mozrejme neni ... takze aj v pripade nekonecnej rychlosti svetla by si vsade videl absolutnu pritomnost a nikdy nie buducnost - tu mozes videt jedine v krystalovej guli baby jagy). Buducnost vesmiru (stale sa zrychlujuci a zrychlujuci cas smerom od ciernej diery) mozes vidiet jedine v ramci fenomenu relativity casu, ked padas do ciernej diery tesne potom jak prejdes horizontom udalosti. V realne ale uvidis velke H, pretoze casopriestor by bol tak deformovany, ze pad do ciernej diery = ako keby si padal na dno hlbokej studne. Hore budes vidiet len zmensujuci sa kruzok normalneho vesmiru s hviezdami a vsade po bokoch absolut nic. Cim viac by si sa priblizovat k horizontu udalosti, tento kruzok (vrch studne) by sa stale zmensoval a zmensoval a zmensoval na malilinkate prd a na horizonte udalosti by to bol uz len bod a pod horizontom by si z normalneho vesmiru nevidel nic, takze ani tam by si z tej zrychlenej historie vesmiru, biliony rokov prehranych za sekundu asi vela nemal ... Nehovoriac o tom, ze by ta najprv roztrhala gravitacia.
Pridať nový komentár
TOPlist