Satelity misie RBSP budú po dnešnom úspešnom štarte skúmať častice v radiačných pásoch Zeme.
RBSP je skratka pre Radiation Belt Storm Probes, voľne preložené sond na prieskum búrok v radiačných pásoch Zeme. Ide o dvojicu identických satelitov s excentrickými orbitami vhodnými na skúmanie radiačných pásov Zeme. V najbližšom bode ich trajektórie budú od Zeme vzdialené len 600 kilometrov, v najvzdialenejšom to bude 37 tisíc kilometrov. Po tejto orbite obehnú Zem približne raz za 10 hodín. Pre skúmanie správania sa častíc v radiačných pásoch magnetosféry Zeme je dôležité mať viacero meraní na rôznych miestach v rovnaký čas. To umožňuje skúmať dynamiku dejov prebiehajúcich v nich.
Radiačné pásy Zeme sú oblasti v jej magnetosfére v ktorých sa zachytávajú nabité častice. Magnetické pole silovo pôsobí na nabité častice, to znamená, že mení dráhu častice pohybujúcej sa v magnetickom poli. Čím je uhol medzi smerom príchodu častice a siločiarou magnetického poľa väčší tým je sila, ktorou pôsobí magnetické pole na časticu väčšia a tým viac mení jej dráhu. Najznámenjším prejavom tohto pôsobenia je polárna žiara. Siločiary geomagnetického poľa smerujú v polárnych oblastiach Zeme priamo k jej povrchu a tak sa nabité častice pozdĺž nich môžu dostať až k povrchu atmosféry kde pri interakciách s atómami atmosféry vytvýrajú svetlo polárnej žiary. V oblastiach s menšou geografickou šírkou magnetické pole odkláňaním dráh nabitých častíc zabraňuje ich príchodu k vrchným vrstvám atmosféry.
Štruktúra magnetického poľa Zeme pôsobí na dráhy častíc prichádzajúcich do magnetosféry z medziplanetárneho priestoru tak, že na určitých miestach vytvára zjednodušene povedané pasce v ktorých sa nabité častice zachytávajú. Vytvára dva pásy, vnútorný a vonkajší vyznačujúce sa vyššou intenzitou častíc než okolité oblasti. Vnútorný pás obsahuje hlavne protóny, vonkajší je zaplnený elektrónmi a iónmi. Tieto pásy nabitých častíc bude misia RBSP skúmať.
Búrky v názve misie upozorňujú na zameranie misie. Skúmať sa bude dynamika radiačných pásov Zeme. Tie sa pri udalostiach ako sú solárne erupcie či magnetické búrky menia. Mení sa ich poloha a intenzity zachytených častíc v nich. RBSP upresní odkiaľ sú častice v radiačných pásoch Zeme, ako ziskávajú energiu, ako dlho v radiačnom páse ostanú a akým spôsobom sa z nich strácajú. Výsledky prinesú informácie do mozaiky nazývanej kozmické počasie. To popisuje radiačnú situáciu v okolí Zeme, čo je užitočné pre mnohé oblasti ľudskej činnosti. Ako sa naša civilizácia stáva technicky pokročilejšou je aj viac citlivá na kozmické počasie. To môže poškodiť satelity či elektrifikačnú sieť na povrchu Zeme. V extrémnych prípadoch, akým bola mimoriadna magnetická búrka začiatkom septembra 1859 môže spôsobiť ohromné škody.
Objav radiačných pásov Zeme, presnejšie povedané predpovedanie ich existencie spadá ešte pred vesmírny vek, keď výpočty trajektórii nabitých častíc v magnetosfére Zeme viedli k predpovediam oblastí so zachytenými časticami. Explorer 1, prvý americký satelit v roku 1958 potvrdil ich existenciu. Na palube Exploreru 1 bol detektor nabitých častíc, projekt Jamesa Van Allena, na počesť ktorého boli potom radiačné pásy pomenované. Išlo o prvý vedecký objav získaný meraním priamo vo vesmíre.
Misia štartuje v období blížiaceho sa solárneho maxima, počas ktorého je magnetických búrok a solárnych erupcií najviac. Detektory oboch RBSP satelitov budú monitorovať energetické spektrá elektrónov, protónov a iónov zároveň s magnetickým a elektrickým poľom pozdĺž svojich orbít. Prinesú tak komplexný obrázok vývoja situácie v radiačných pásoch Zeme počas týchto udalostí keď je magnetosféra narušená.
Satelity RBSP-A a RBSP-B dnes úspešne vypustila spoľahlivá raketa Atlas V štartujúca krátko po desiatej hodine stredoeurópskeho času z Kennedyho vesmírneho strediska na Floride. Po predchádzajúcich odkladoch, dnes ešte pred východom slnka počasie na Floride štartu misie prialo. Atlas V, sa v plánovaný čas odlepil od zeme a začal stúpať k tmavej oblohe. Všetky nasledujúce fázy letu Atlasu V, pri jeho aktuálne 32 štarte, prebehli bez problémov, nosič fungoval stopercentne. Príbeh misie RBSP sa začal úspešne, budeme ho so záujmom v nasledujúcom období sledovať.
Pridať nový komentár