EN

Médium s kapacitou 360TB

Obrovská úložná kapacita a stabilita uchovania dát, je niečo, čo by mohlo byť budúcim úložiskom dôležitých dát.

Ako médium je použité sklo, reps. kryštál, ktorý výskumníci z univerzity v Southamptone použili po prvý krát a úspešne naň zapísali a prečítali z neho dáta. Ako zapisovací prostriedok bol použitý femtosekundový laser. Tento objav, nie je zatiaľ s ničím porovnateľný, pretože dovoľuje zapísať veľké množstvo dát a poskytuje tepelnú stabilitu, až do 1000°C s prakticky "večnou" životnosťou.

Ak by sme zašli do absurdity, je ho možné porovnať s kryštálmi vo filmoch o Supermanovi. Dáta sú zapísané do nanoštruktúr roztavením kryštálov, čo ponúka možnosť zapísať obrovské kapacity prakticky na milióny rokov. Dekódovanie informácií je realizovateľné pomocou piatich rozmerov. Veľkosťou a orientáciou v spojení troj-dimenzionálnej pozície nanoštruktúr.

 

 


Ako pokus bol zapísaný do 5D, 300 kb textový súbor pomocou lasera produkujúceho extrémne krátke a intenzívne svetelné pulzy. Súbor bol zapísaný v bodoch nanoštruktúr do troch vrstviev, ktoré sú od seba vzdialené päť mikrónov (0,005 mm). Samo-spájajúce sa nanoštruktúry lámu svetlo prechádzajúce cez kryštál, modifikujú polarizáciu svetla, ktoré je následne prečítané spojením optického mikroskopu a filtra, podobného aký sa používa napríklad v slnečných okuliaroch od Polaroidu.

"Vytvárame stabilnú a bezpečnú formu uchovávania dát, ktorá by mohla byť použiteľná hlavne pre organizácie s veľkým množstvom dát. Súčasné uchovávanie dát na dnešné dostupné média, je z pohľadu životnosti, krátkodobé. Profitovať z média ako sme vytvorili, by mohli hlavne múzeá, uchovávajúce národné archívy či veľké množstvá dokumentov" - dodal vedúci výskumu Jingyu Zhang.

Zdroj: xbitlabs.com

Komentáre (1)
Shatterhand
Znie to fasa, bodol by odkaz na pôvodný vedecký článok, pretože toto mne nič o hustote zápisu nepovedalo a takisto je preklad v druhej vete v odstavci pod obrázkom nepresný. Čo je to bod nanoštruktúry? Koľko má ta nanoštruktúra bodov??? Okrem toho z tej vety vyplýva, že tých 5 mikrometrov je vzdialenosť vrstiev, čo sa však v článku na xbitlabs nepíše. Ak bude problém s prekladom, vkľude ma oslovte, rád sa zapojím, pretože takto má tá veta úplne iný zmysel ako na xbitlabs, a ktovie nakoľko sa to zhoduje s pôvodným vedeckým článkom. Správne to má byť nanoštruktúrované bodky (a nie bod nanoštruktúry, úplne to prekrúca význam); a má tam byť že tie nanoštruktúrované bodky sú navzájom od seba vzdialené 5 mikrometrov (a nie že vrstvy). Vzdialenosť vrstiev sa tam nespomína. Okrem toho stále nie je jasná hustota zápisu...(ale zato vy nemôžete, za to môže xbitlabs alebo samotní vedci...)
Pridať nový komentár
TOPlist