1. Domov
  2. Kedy umelá inteligencia predbehne výkonnosť ľudí? Report od expertov

Kedy umelá inteligencia predbehne výkonnosť ľudí? Report od expertov

Prieskum medzi odborníkmi na strojové učenie prináša odhady času potrebného na prekonanie ľudského výkonu pre rôzne profesie aj odhad celkového času, keď umelá inteligencia prekoná výkon ľudí vo všetkých ľudských činnostiach.

Autori výskumu z Oxfordu a Yale oslovili odborníkov na strojové učenie, ktorí sa v roku 2015 zúčastnili konferencií NIPS a ICML. Tieto sú úvodnými konferenciami pre per review výskum v tejto oblasti. Z 1624 kontaktovaných expertov odpovedalo na položené otázky 352. 

Autori zaviedli nasledujúcu definíciu momentu keď umelá inteligencie prekoná ľudský výkon nasledujúcim spôsobom. Vysoká úroveň strojovej inteligencie (High-level machine intelligence v skratke HLMI) je dosiahnutá, keď stroj bez pomoci dokáže vykonať každú úlohu lepšie a lacnejšie než človek. Každý s oslovených expertov odhadoval kedy sa umelá inteligencia dostane na HLMI úroveň. Spoločná predpoveď hovorí, že je 50 percentá šanca, že sa tak stane do 45 rokov a 10 percentá šanca, že sa tak stane do 9 rokov. Zaujímavé je, že odborníci z Ázie sú optimistickejší než americkí odborníci. Pokiaľ experti z Ázie očakávajú príchod HLMI v nasledujúcich 30 rokoch, experti zo Severnej Ameriky do 74 rokov. Odhady expertov z Európy sú približne v polovici medzi ázijskými a americkými odhadmi.


Spojená subjektívna HLMI pravdepodobnosť. Credit: arXiv:1705.08807 [cs.AI]

Nasledujúcou položenou otázkou bolo, kedy budú všetky profesie automatizované. Pričom definícia momentu, kedy sa to stane bola nasledujúca: bude to vtedy, keď pre akúkoľvek profesiu bude možné postaviť stroj, ktorý jej úlohy vykoná lepšie a lacnejšie než človek. Tu boli odhady dlhšie, HLMI pre všetky profesie podľa nich nastane s 50 percentnou pravdepodobnosťou do 122 rokov, respektíve s 10 percentnou v nasledujúcich 20 rokoch.

Pokiaľ ide o jednotlivé profesie, HLMI nastane pri prekladaní jazykov do roku 2024, pri písaní stredoškolskej úvahy do 2026, v riadení nákladných vozidiel do 2027, pre profesie v predaji do 2031, v písaní najpredávanejších kníh do 2049 a pre prácu chirurga do roku 2053.

Medzi viacerými ďalšími otázkami prieskumu bola otázka o vplyve príchodu HLMI na ľudskú spoločnosť. Podľa odpovedí je pravdepodobnejšie, že to bude mať pozitívny vplyv. Na druhej strane katastrofické scenáre označené ako katastrofický risk neboli vylúčené. Otázka znela či v dlhodobej perspektíve prevládnu pre ľudstvo pozitívne alebo negatívne vplyvy. Odpoveať bolo možné v päťstupňovej škále. Odpovede priniesli mediánovú pravdepodobnosť 25 percent pre dobrý vplyv a 20 percent pre extrémne dobrý vplyv. Na druhej strane vyšla len 10 percentá pravdepodobnosť pre zlý vplyv a 5 percentná pre extrémne zlý vplyv (tj. zaniknutie ľudstva).

Celý článok si môžete pozrieť na arXiv.org na tomto linku.

Neprehliadnite: Stephen Hawking varuje pred technologickou singularitou

Zdroj: arxiv.org

Tagy Technologická singularita
Komentáre (6)
Adamko_99
5.6.2017 - 20:24
Nikdy!!!
Menozbr
6.6.2017 - 10:37
Preco nikdy?
Pjetro de
6.6.2017 - 09:54
Je to usmevne, ale aj v tejto zapadnutej dedine s nazvom Slovensko sa na informatike (konkretne teoretickej informatike) uci, ze existuju problemy, na ktore NEEXISTUJE ziadny algoritmus (deterministický ci nedeterministický). To neni dohad jednej babky na trhu, to je DOKAZANY FAKT. Rovnako ako v istom axiomatickom systeme existuju trvdenia ktore sa nedaju ani dokazat ani vyvratit. Presnejsie: bolo DOKAZENE ze (v istych axiomatickych systemoch) exsituju tvrdenia ktore sa nedaju DOKAZAT ani VYVRATIT. T.j. tu aj ked mam nekonecne vela turingovych strojov, furt viem najst nieco, co ani jeden z tych nekonecne vela turingov nevie ! Som strasne zvedkavy kedy AI vyriesi vsetky nevyriesene matematikce problemy a dokaze prislusne vety: https://en.wikipedia.org/wiki/List_of_unsolved_problems_in_mathematics Niektore vyzeraju jednuchudo, ale spomenme si na dokaz Velkej Fermatovej vety z polovice 90. rokov 20. storocia. Formulacia jednoducha aj pre gymnazistu trojkara v Hornej Dolnej, dokazu rozumie iba par stoviek (mozno iba desiatok) ludi na planete, kedze sa jedne o nesmierne abstraktnu algebru: www.math.wisc.edu/~boston/869.pdf. AI by musela byt postavena iba na specializovanych mono-funkcnych ASIC cipoch (tzv. TPU) ako dnes, ale to nestaci. ASIC TPU neni mozog, ktory sa na HW urovni FYZICKY meni, premiena, adaptuje. T.j. neurony nielen maju rozne intenzity signalu a ucia sa nove veci (ako obvody v ASIC TPU sa natrenuju na nejaky konkretny algoritmus), ale vznikaju nove prepojenia a cesty a vyuzivane cesty sa posilnuju. Okrem toho sme si mysleli ze nove neurony nevznikaju, ale dnes vieme ze v ludskom mozgu denne vznikle cca 700 neuronov ! To ako keby sme mali 18-jadrov cip s 256 kB L2 cache na jadro a 20 MB L3 a za tyzden sa to "pretaví" do 12-jadroveho cipu s 512 kB L2 na jadro a 14 MB L3 a este uplne inej architektury .... no to sa asi diat nebude ze ??????????????? Iba takato modularita kremikovych pablbov na FYZICKEJ urovni by zarucila, ze AI dokaze vsetky vymenovane matematicke problemy, dovtedy AI ani len netusi co znamena "modra obloha", alebo "pokazene pero" ... Kvantove pocitace zase zarucia iba to, ze problemy co na kremikovych deterministickych pabloch sli iba v exponencialnom case, na kvantovych pojdu v polynomialnom case ... Zakladny rozdiel medzi turingovym deterministickym a nederministickym strojom (ako aj kremikovym pablbom a kvantovym pocitacom) je v tom ZA AKO DLHO to vypocita, nie v tom CO VLASTNE dokaze vypocitat.
Vilik
6.6.2017 - 11:55
a pred 200 rokmi si ludia nevedeli predstavit, ze bude existovat nieco ako komercne lety po celej planete, dnes si nevies predstavit toto co tu pises. podla teba to nieje mozne TERAZ, dost obmedzene myslenie, si zaseknuty v tejto dobe, nepripoustas ze ludia su ambiciozni, vynaliezavi. Myslis ze uz je vsetko vymyslene...
Pjetro de
6.6.2017 - 20:39
Neviem na koho si reagoval, ak na mna tak matematika nie je "jedna babka na trhu povedala". Matematika je: schopnost logicky, deduktivne, rigorozne, exaktne, kauzalne mysliet. O NIC VIAC A O NIC MENEJ. Bohuzial 99,999% beznej populacnej masy si mysli ze matematika je nejaka blbost o pocitani. Ak sa v matematike nieco dokaze, plati to teraz, za storocie aj za 2000 rokov a absolutne nejde o to co si kto vie/nevie predstavit. Nasa neznalost plynie len z toho, ze si na zaciatku mysleme pravy opak toho co je pravdou (napr. ze kazde tvrdenie sa da dokazat), ale akonahle sa dokaze pravda (t.j. bolo dokazane ze nie kazde matematicke tvrdenie sa da dokazat), tak to proste tak je. A ludi z minulosti laskavo nepodcenuj, pretoze mali tolko intuicie, predtavivosti, vytrvalosti, huzevnatosti ... ze im to mozu dnesni futurologovia zavidiet. Komercne lety okolo planety ??? Aha takze panko asi nevie ze Jules Verne v 1865 napisal roman "Cesta na Mesiac" ze?
Pjetro de
6.6.2017 - 20:43
Je jedna vec co vedel pospolity lud a co vedela vedecka obec v tej-ktorej dobe. Este moj pradedo na zaciatku 20. storocia neveril ze Zem sa toci. Argumentoval: "co su to za blbosti, sak ta studna je furt na tom istom mieste". A pritom uz vtedy pred 4 storociami sme vedeli ze to tak je.
Pridať nový komentár
Rady pre písanie
TOPlist