Zapríčinili starodávne supernovy , že predkovia ľudí, začali chodiť na dvoch nohách, čo nakoniec viedlo k homo sapiens s rukami oslobodenými pre stavbu katedrál, návrh rakiet a snímaniu selfies na iPhone?
Článok publikovaný v časopise Journal of Geology otvára otázku: Supernovy bombardovali Zem kozmický žiarením, so začiatkom procesu pred 8 miliónmi rokov a vrcholom približne pred 2,6 miliónmi rokov, čo iniciovalo lavíny elektrónov v nižšej atmosfére a započalo reťazec udalostí, ktoré možno skončili bipedálnymi hominínmi, ako je homo habilis, prezývaný „šikovný človek“.
Autori sa domnievajú, že atmosférická ionizácia pravdepodobne vyvolala obrovský nárast počtu úderov bleskov na zem, ktoré zapálili lesné požiare po celom svete. Tieto horiace peklá by mohlo byť jedným z dôvodov, prečo predkovia homo sapiens vyvinuli bipedalizmus - pre prispôsobenie sa savanám, ktoré nahradili zapálené lesy v severovýchodnej Afrike.
„Predpokladá sa, že hominíni už mali tendenciu chodiť na dvoch nohách, dokonca aj pred touto udalosťou,“ povedal vedúci autor článku Adrian Melott, emeritný profesor fyziky a astronómie na University of Kansas. „No boli hlavne prispôsobení na lezenie po stromoch. Po tejto premene prostredia na savanu by oveľa častejšie museli prejsť z jedného stromu na druhý cez trávne porasty, a tak sa stalo výhodnejším chodiť vzpriamene. Mohli vidieť cez vrcholky trávy a dávať pozor na predátorov. Predpokladá sa, že táto konverzia na savanu prispela k bipedalizmu, pretože ten sa stal u ľudských predkov čoraz dominantnejším“.
Astronómovia na základe vrstvy depozitov železa-60, ktoré sa nachádzajú v sedimentoch na morskom dne, s vysokou spoľahlivosťou identifikovali výbuch supernovy, ktorá explodovala v bezprostrednom kozmickom susedstve Zeme - vo vzdialenosti medzi 100 a iba 50 parsekmi (163 svetelných rokov) - počas prechodu z pliocénskej epochy do doby ľadovej.
„Vypočítali sme ionizáciu atmosféry spôsobenú kozmickým žiarením, ktoré pochádzalo zo supernovy vzdialenej tak, ako naznačujú usadeniny železa-60,“ povedal Melott. „Zdá sa, že tento výbuch bol najbližším v oveľa dlhšej sérii výbuchov. Tvrdíme, že zvýšil ionizáciu nižšej atmosféry 50-násobne. Zvyčajne ionizácia nižšej atmosféry nenastáva, pretože kozmické nepreniká tak hlboko do atmosféry, ale energickejšie kozmické žiarenie z supernov sa dostane priamo na povrch Zeme - takže sa z atmosféry vyrazí veľa elektrónov."
Podľa Melotta a spoluautora Briana Thomasa z Washburn University, ionizácia v nižšej atmosfére znamenala, že množstvo elektrónov by vytvorilo viac ciest pre úder blesku.
„Spodná míľa atmosféry je ovplyvnená takým spôsobom, ktoré normálne nikdy nenastane,“ povedal Melott. „Keď vysokoenergetické kozmické žiarenie zasiahne atómy a molekuly v atmosfére, "vykopnú" sa z nich elektróny - takže tieto elektróny sa potom pohybujú voľne, namiesto toho, aby sa viazali na atómy. Bežne pri procese vzniku blesku dochádza k hromadeniu napätia medzi mrakmi alebo mrakmi a zemou - prúd však nemôže prúdiť, pretože nie je dostatok elektrónov, ktoré by ho mohli prenášať. Takže sa musí vybudovať vysoké napätie predtým, ako sa elektróny začnú pohybovať. Akonáhle sa pohybujú, elektróny vyrazia viac elektrónov z viacerých atómov a budujú blesk. Ale s pridanou ionzáciou, môže tento proces začať oveľa ľahšie, takže by bolo oveľa viac bleskov.“
Výskumník KU uviedol, že pravdepodobnosť, že sa tieto blesky viedli k celosvetovému nárastu počtu požiarov, je podporená objavením uhlíkových usadenín nachádzajúcich sa v pôdach, ktoré zodpovedajú načasovaniu bombardovaním kozmickým žiarením.
"Pozorujeme, že na svete vzniklo pred niekoľkými miliónmi rokov oveľa viac dreveného uhlia a sadzí," povedal Melott. „Je to všade a nikto nemá žiadne vysvetlenie, prečo by sa to stalo na celom svete v rôznych klimatických zónach. Toto by mohlo byť vysvetlenie. Predpokladá sa, že nárast počtu požiarov stimuloval prechod z lesov do savany na mnohých miestach - kde ste predtým mali lesy, teraz máte väčšinou otvorené trávnaté porasty s krovinami sem a tam. To by malo súvisieť s ľudským vývojom v severovýchodnej Afrike. Konkrétne, vo Východoafrickej priekopovej prepadline, kde máte všetky fosílie.“
Melott uvádza, že žiadna takáto udalosť sa pravdepodobne v najbližšej dobe nevyskytne. Najbližšia hviezda schopná výbuchu supernovy v najbližších miliónoch rokoch je Betelgeuse, vzdialená asi 200 parsekov (652 svetelných rokov) od Zeme.
„Betelgeuse je príliš ďaleko na to, aby mala účinky kdekoľvek v blízkosti takto silného výbuchu,“ povedal Melott. „Tak sa toho nebojte. Obávajte sa erupcií slnečných protónov. Tie sú nebezpečné pre naše technológie - slnečnou erupciou, ktorá vyraďuje siete prenášajúce elektrickú energiu. Len si predstavte svet mesiace bez elektriny.“
Zdroj: today.ku.edu
Pridať nový komentár