Čo s ekológiou? Holandský fotograf upozorňuje na neekologické hromadné skládky

, Autor: Martin Klokner

Holandský fotograf Kadir van Lohuizen sa zamýšľa nad ekológiou. Zvyčajne si nezvykneme klásť otázku, čo sa stane s odpadom, ktorý vyprodukujeme.

Naše vnímanie tohto celosvetového problému sa väčšinou obmedzuje na vyhodenie separovaného odpadu do príslušného kontajnera. Málokedy sa zaoberáme jeho ďalšou cestou a množstvom úsilia venovaného likvidácii. „Chcem upriamiť pozornosť verejnosti. Sledovať, čo sa stane s naším odpadom. Zaznamenávať, ako sa s ním zaobchádza, pokiaľ vôbec nejako...“ vysvetľuje holandský fotograf Kadir van Lohuizen.

New York, USA

Spoluzakladateľ fotoagentúry NOOR a lektor sa venuje spomenutej environmentálnej téme prostredníctvom projektu, v rámci ktorého už precestoval šesť veľkých miest. V Amerike zdokumentoval zaobchádzanie s odpadom v New Yorku a Sao Paule, v Ázii v Jakarte a Tokiu, v Afrike v Lagose, v Európe si vybral „svoj“ Amsterdam.

„V niektorých destináciách, ktoré som navštívil, už nezostáva na manipuláciu s odpadom žiadny priestor. Je fascinujúce a užitočné vidieť, ako sa líši prístup jednotlivých krajín a svetadielov,“ zanietene aj zasvätene vraví držiteľ dvoch cien z World Press Photo, ale aj dvojnásobný porotca tejto súťaže Van Lohuizen.

Jakarta, Indonézia

„Napríklad newyorské skládky sú plné a odpad sa musí exportovať. Mesto ho produkuje dvakrát viac než Mexico City na druhej priečke v globálnom poradí. Spracovanie odpadu je tam sprivatizované a podieľa sa na ňom veľa organizácií. Ani Jakarta už nemá miesto na zvládnutie toho, čo vyprodukuje. Napriek tomu sa odpad – denne 6000 ton z 10-miliónovej aglomerácie – naďalej vozí na jedno z najrozľahlejších smetísk na planéte Bantar Gebang, ktoré zaberá rozlohu 160 futbalových ihrísk.

Na druhej strane v Tokiu recyklujú v podstate všetko. Z toho sa môžeme priučiť. Japonsko si počína veľmi efektívne pri opätovnom využívaní svojich značne obmedzených surovinových zdrojov,“ konštatuje Kadir. Kontrast medzi extrémami bol metódou, ako pomenovať problém a zároveň sa pokúsiť pomknúť ľudí, aby rozmýšľali nad riešeniami.

Lagos, Nigéria

„V Lagose ma prekvapilo, že 45-hektárová skládka Olososun bola relatívne dobre usporiadaná. Bez komunít, ktoré separujú rôzne materiály, by sa však toto trochu apokalyptické mesto už dávno utopilo vo svojom vlastnom odpade. Asi 3000 pri skládke žijúcich rodín nepretržite triedi dovážaný odpad a zhodnotiteľnú časť z celkového objemu predáva na recyklovanie,“ približuje Kadir poznatky zo smetiska, na ktoré každý deň privezú ďalších 10 000 ton.

Prípravná fáza projektu trvala vyše pol roka. Van Lohuizen si v každom meste zohnal prostredníka – producenta, ktorý mu pomohol s lokálnymi reáliami. „Ďalšou výzvou bol vizuálny koncept. Odpad je napokon všade len odpad. Ako teda predostrieť posolstvo môjho projektu a súčasne zaistiť, aby boli snímky zaujímavé a rôznorodé? Veľa z nás číta o problémoch s odpadom, ale až pri pohľade na tie správne fotografie nadobúdame zodpovedajúcu predstavu.“

Tokio, Japonsko

„Dúfam, že týmto projektom zvýšim povedomie o probléme s odpadom a motivujem ľudí, aby si uvedomili dopad nášho konania na budúcnosť planéty,“ uzatvára Kadir, ktorý sa okrem miestnych prostredníkov spoľahol aj na fototechniku: „Väčšinou toho nenosím veľa: dve telá a tri objektívy. Pomáha mi to pôsobiť diskrétne, splývať s prostredím. Podmienky boli dosť drsné – napríklad pri vysokej vlhkosti, akou sa vyznačuje Jakarta.

Kľúčové slová
ekológia
Po kliknutí na vybrané kľúčové slovo sa vám automaticky zobrazia všetky súvisiace články na pc.sk

Poslať nový komentár

TOPlist