55. poviedka: KO

, Autor: Redakcia
Ďalšia z poviedok súťaže Sci-fi poviedka roka 2010. Píše sa rok 2091. Na Zemi vrcholí globálne otepľovanie. Podoba zákonov o vypúšťaní nebezpečných emisií nadobudla najprísnejšiu formu, ale aj tak to nestačí, pretože škodlivé plyny miznú pomaly.

Generálny sponzor: Hlavný sponzor:






K.O.

Píše sa rok 2091. Na Zemi vrcholí globálne otepľovanie. Podoba zákonov o vypúšťaní nebezpečných emisií nadobudla najprísnejšiu formu, ale aj tak to nestačí, pretože škodlivé plyny miznú pomaly.
Masa ľudí so smútkom sleduje v televíziách priamy prenos rozpúšťania posledného kúsku prírodného ľadovca z ruskej námornej lode. Trvá to celé hodiny, ale ten, kto sa doposiaľ pozeral, tak teraz neľutuje, pretože svet uzrel novú nádej. Vyčnievalo to z povrchu ľadovca, malo to oblý tvar a povrch pripomínal vyblýskaný plech auta tmavej farby. Námorná loď okamžite začala konať na príkaz generála. Ihneď spustila žeriav a vytiahla ľadový kváder na palubu. Mal približne 50m3, a keďže pre žeriav to nebol problém, obsah ľadovca tvorilo čosi ľahké. Miestni prítomní však nečakali a v momente začali posledný kúsok ľadovej zeme ničiť ťažkou technikou. Teraz už nikomu z televíznych divákov nevadilo, že neuvidia, ako sa ľadovec roztopí prirodzeným spôsobom. Každého zaujímalo len jedno - čo je vo vnútri. Po odstránení posledného ľadu objekt nadobudol tvar gule s jediným otvorom. Jeden z netrpezlivých technikov sa pokúšal všemožne otvoriť tento otvor, až ho napokon stlačil. Vtom sa na otvore zjavil displej s grafom prebiehajúceho procesu. Nik nevedel o čo ide. Väčšina populácie myslela na najhoršie - čo ak je to bomba, ktorá zničí celu planétu? Každopádne proces sa nedal zastaviť a bol prirýchly na vymyslenie núdzového plánu. Ostávala už len jediná možnosť – čakať.

Za 13 minút graf ukazoval 99 percent a napätie v ľuďoch bolo na prasknutie. Objekt pípol na znak ukončenia procesu a otvor sa otvoril. Na veľké prekvapenie z otvoru vyšiel muž. Vyzeral inak ako ľudia na Zemi. Bol to síce človek, ale odlišoval sa od pozemských ľudí svojou tvárou a farbou pleti, asi ako černoch od Indiána.

Muž riekol po španielsky: „Moje meno je Vis Nolen, som mechanik a pochádzam z Avolonu zo 6. galaxie.“ Nikto na lodi však nerozumel, keďže všetci boli Rusi. Keď to chlap zbadal, pozrel na loď a povedal im to ešte raz, tentokrát po rusky. Ani jeden z posádky sa nezmohol na slovo, a tak Vis pokračoval: „V bunkri mám ukazovateľ času, ktorý zobrazuje 24 471 vašich rokov od doby, čo som tu doletel. Žijem vďaka prístrojom, ktoré zastavili môj život až dovtedy, pokiaľ ma niekto nepreberie, čo ste už vykonali. Potrebujem zistiť ako ste na tom s vývojom, čo sa týka vedy a techniky. Ak ste viacej vyspelí než moja civilizácia, tak určite poznáte moju planétu. Ak však váš vývoj je na nižšej úrovni, som ochotný vám pomôcť. V bunkri mám údaje v podobe plánov, záznamov a postupov, ktoré sú dôležité pre konštrukciu všetkých mne známych...“ jeden z posádky ho prerušil otázkou, či môže vidieť tie plány. Vis však odvetil: „Nie, najprv chcem vidieť vašu planétu.“ Tu hneď zareagoval generál: „Chyťte a zviažte ho!“ Traja najbližší vojaci, reagujúci na príkaz, sa v okamihu ocitli na zemi. Vis mal v ruke niečo, čím ich dostal, nikto však netušil, čo to je, ako sa to používa a konečne si uvedomili, že pravdepodobne nemajú zbraň, ktorou by ho dostali. Visovi už bolo zrejmé, že títo ľudia majú čo doháňať, zavrel príklop na guli a upozornil ich, nech sa jej nedotýkajú.

Po dvoch týždňoch Vis obišiel celú planétu Zem, navštevoval rôzne výskumné ústavy, mestá, ich štvrte, dôkladne pozoroval správanie ľudí, pričom mu nič neuniklo. Zvolal teda predstaviteľov všetkých štátov a oznámil im, že postaví vesmírnu loď, ktorá bude schopná presunu ľudí do galaxií, akých len budú chcieť. Požadoval od nich len materiál potrebný na postavenie lode a prázdny hangár na letisku, pričom na lodi chcel pracovať sám. Nadšení predstavitelia, bez mrknutia oka, súhlasili s danou ponukou. Vis im dal zoznam. Vis si do hangáru dal doviesť svoju guľu. Všimol si škrabance pri otvore, pousmial sa a prístrojom, ktorý nepretržite nosil na ruke, príklop otvoril. Vybral z gule akési náradie a dal sa do práce. To, že bol v hangári sám neznamenalo, že ho nikto nesleduje. Jeho prístroje to však odhalili, a tak vyšiel von a po krátkom rozhovore s predstaviteľom tajných špiónov, ho už viac nikto nerušil.

O sedem dní z hangáru vyšla loď s tvarom, ktorý nik nečakal. Ľudia boli zhrození, avšak našli sa aj takí, ktorí boli milo prekvapení, pretože sa im všetko vyjasnilo. Loď totiž vyzerala podobne, ako si ľudia predstavovali lietajúce taniere ich známych mimozemšťanov. Vis podišiel k novinárom a povedal: „Prešiel som veľa vašich krajov, miest a dedín, videl som veci, o ktorých na iných planétach nie je ani len reči, videl som to čo robíte a ako sa správate, prečo pracujete, ako klamete, ako snívate a môžem povedať, že ste síce technicky pomerne vyspelá planéta, ale vaše správanie je to najzaostalejšie spomedzi všetkých živých planét vo vesmíre. Na začiatku ste ma považovali za nepriateľa, ale uvedomte si, že toto nie je film, v ktorom je váš človek stále dobrý oproti iným mimozemským rasám. Pochopte, že aktuálne ste vy tí zlí. Sami sebe ste brzdou pokroku a lepších čias. Ak viete niečo nové, čo zlepší váš život, prečo to hneď neaplikujete? Ľudia u nás nepoznajú nenávisť a lakomstvo. Hrajeme za jeden tím. Pozeráme do budúcnosti s otvorenými očami a pracujeme tak, ako len môžeme, pre život a pre nové objavy. Na každý problém okamžite hľadáme riešenie a pri jeho nájdení ho ihneď uplatníme. Vieme, že niektorých pracovníkov to možno obmedzí, ale každý z nás to pochopí a prispôsobíme tomu všetko, čo je potrebné. Takých planét ako je moja, je vo vesmíre ešte päť. Máme však oproti vám nevýhodu, čo sa týka podnebia. Žijeme na planéte, ktorá každým našim pol rokom zamŕza a v niektorých prípadoch aj horí. Iné planéty to majú podobne. Ja som tu preto, lebo sa predpokladá, že vaša planéta má dlhú životnosť a ja predstavujem zálohu vedomostí, ktoré sme dosiaľ nadobudli. Mojou úlohou je priniesť informácie tým, ktorí ich potrebujú a nezneužijú ich. Aby ste neohrozili aj iných, tak vám neposkytnem žiadne materiály, čo sa týka vesmírnych lodí. My ľudia z iných planét by sme vás mali zničiť, ale mi čosi takéto neurobíme, pretože my sme dobrí a koniec koncov vy sa zničíte sami.“ Nastúpil do lode a odletel.





Ďalšie, už zverejnené poviedky:
1. poviedka: Detektiv
2. poviedka: MOONKiller
3. poviedka: Poselství z budoucnosti
4. poviedka: Boj o život: Vraždiace baktérie
5. poviedka: Archa 12
6. poviedka: Žerty stranou
7. poviedka: Drobná pocítacová haluz :)
8. poviedka: Agenti
9. poviedka: Sérum smrti
10. poviedka: Kozel zahradníkem
11. poviedka: Pohlad do neznáma
12. poviedka: Na cestách
13. poviedka: Úsvit Noci
14. poviedka: Cesta galaxiou
15. poviedka: Pomsta Sithov
16. poviedka: Výměna
17. poviedka: Výzkum
18. poviedka: Ja, a moje druhé Ja
19. poviedka: Právo na život
20. poviedka: Jsem laik
21. poviedka: Pozorovateľka
22. poviedka: Niečo, čo poznám
23. poviedka: Blízky nepriateľ
24. poviedka: Spomienky na zajtrajšok
25. poviedka: Šťastně až do smrti
26. poviedka: Penta
27. poviedka: Phobos
28. poviedka: Misia Son Umut
29. poviedka: Lidojedi
30. poviedka: Hra bohov
31. poviedka: Biela chodba
32. poviedka: Ruka
33. poviedka: Firma - TimeTraveller
34. poviedka: Uprostřed prázdnoty
35. poviedka: Posledné kroky na Mesiaci
36. poviedka: Núdzové pristátie
37. poviedka: IDLE
38. poviedka: Ztracené HD
39. poviedka: Konzola
40. poviedka: Mary
41. poviedka: Výplach
42. poviedka: Bez hraníc
44. poviedka: V Meste niet nič nového
45. poviedka: Pán Willy
47. poviedka: Hrdina
48. poviedka: KDO JE TADY PÁNEM?
49. poviedka: Cesta
50. poviedka: Nový začiatok
51. poviedka: Možná hrozba
52. poviedka: Lucid
53. poviedka: Důchod
54. poviedka: Dobrý úmysel






Sci-fi poviedka roka 2010

Harmonogram zverejňovania ďalších poviedok
Domáca stránka súťaže



Sponzori súťaže

Generálny sponzor   Hlavný sponzor
 

Sponzori:








Příliš uspěchané, podané takovým tím dětským naivním stylem, který tu vídám až příliš často. Chce to praxi - číst jak šílený, psát a psát a psát, dokud se člověk nenaučí tvořit něco čitelného. Málokterý spisovatel někdy udal své první povídky. Nápad jako takový nebyl nijak špatný (průměrné béčkové sci-fi), ale na tom zpracování to bude chtít ještě hodně zamakat.

Che:D Zajímavé a elitní, rozsah nic úchvatného.

Trochu mi to pripomenulo film "Den ked sa prestala tocit zem" a suhlasim s Atroxom.

Clovek si vzdycky hned vzpomene na svoje prvni naivni pokusy o psani.. :) V tom plati vic nez kde jinde, ze zadny uceny z nebe nespadl, je to o zkusenostech. Takze jak pise atrox, cist, psat, cist, pozorne sledovat zivot kolem sebe, psat, cist, psat.. :)

Druhý remake filmu Deň, kedy sa zastavila Zem? Mne sa najviac páčil ten s Keanu Reevsom, toto nemá šancu...

Já myslím, že nejlepší bude povídka č. 68. Už toho bylo až až.

Poslať nový komentár

Obsah tohto poľa je súkromný a nebude verejne zobrazený.
TOPlist