Dizajn, displej, konektivita a fotoaparát
SIM karta i pamäťová karta si svoje miesto našli pod zadným krytom, pričom na ich aplikáciu netreba žiadne asistenčné zariadenie. Šachty kariet sú voľne dostupné. Micro-USB konektor je umiestnený na spodnej strane telefónu, jack pre slúchadlá alebo reproduktory zasa na hornej strane.
HTC One max disponuje dovedna tromi hardvérovými tlačidlami. Dve z nich sú umiestnené na pravej strane zariadenia. Ide o dlhé a dvojpolohové tlačidlo ovládania hlasitosti a pod ním umiestnené tlačidlo určené na odomykanie obrazovky. Posledným spomínaným tlačidlom je hardvérový zámok zadného krytu. Posuvný ovládač je umiestnený na ľavej strane telefónu a výrazne vytŕča.
Celé telo HTC One max, s výnimkou zadného krytu, je tvorené jediným bielym plastovým odliatkom. Ten dopĺňa práve spomínaný zadný kryt, ktorý je odnímateľný a je z (veľmi) tenkého kovu. Zaoblená „karoséria“ je tuhá, veľmi dobre dolieha a nevŕzgala ani pri výraznom snažení.
Digitalizér na displeji nepoznať. Prednú stranu telefónu však okrem neho zdobí ešte kamera v pravom hornom rohu a dve „diery“ senzorov. Hardvérové tlačidlá síce chýbajú, nezabudlo sa však na dvojicu dotykových „späť“ a „domov“. Tie sa nenápadne usídlili vedľa loga HTC, bezprostredne pod displejom. Samozrejme, sú podsvietené.
V balení okrem samotného telefónu, potrebnej dokumentácie a štandardnej nabíjačky možno ešte nájsť slúchadlá. Tie majú plochý kábel a k nám dorazili v čierno-červenom vyhotovení. Samozrejme, sú pripravené aj na telefonovanie, takže im mikrofón nechýba. Ich prednes považujeme za štandardný, pribaľované slúchadlá konkurentov porazia azda iba v príjemnosti povrchovej úpravy.
Kvalitný displej je alfou a omegou každého mobilného zariadenia, či ide o telefón, tablet, notebook alebo phablet. Práve v tejto kategórii však nemáme testovanému zariadeniu čo vyčítať, jeho displej nás presvedčil na plnej čiare.
Displej Super LCD 3 má naozaj výnimočne hodnoverné zobrazenie farieb. Na prekontrastovanie známe z výrobkov spoločnosti možno zabudnúť, HTC vyrobilo poctivý a reálny displej. Podsvietenie je dostatočne výrazné tak, aby presvietilo aj odrazy slnka a displej je čitateľný aj na ostrom svetle. Jas displeja na HTC One max je totiž aj papierovo výrazne vyšší než na bežnom HTC One. Nie je to ideál, ale použiteľný určite je.
Pozorovacie uhly nie sú dokonalé a skreslenie možno badať až pri skutočne krkolomných vertikálnych uhloch, aké pri reálnom používaní neprichádzajú v úvahu. Ak by sme známkovali, HTC dostane za displej Super LCD 3 jednotku s hviezdičkou.
Prinajlepšom štvorku si však „zaslúži“ použitý fotoaparát. Ten síce nie je úplnou katastrofou, avšak pri cene HTC One max a jeho rozmeroch nechápeme, prečo tento phablet nedostal naozaj poriadnu šošovku. One max fotí priemerne, zo subjektívneho pohľadu horšie ako iPhone 4. Chýba mu optická stabilizácia, kontrastné prechody farieb sú rozhádzané a v zhoršených svetelných podmienkach prakticky neodfotíte nič. Aspoň trochu úcty integrovanému 4-magapixlovému fotoaparátu zachraňuje možnosť točiť Full HD video s 30 snímkami za sekundu.
Na druhú stranu, HTC bráni svoju povesť prítomnosťou funkcie Zoe. Tá dokáže z nahraného videa a zopár fotografií priamo v telefóne vytvoriť krátky videoklip, ktorým môžete na párty baviť (alebo baliť?) prítomných. Táto funkcia je naozaj fajn, ak máte potrebu sa o každú jazdu autom s priateľmi deliť s ostatnými používateľmi internetu. Inak ide o funkciu, ktorú použijete raz a potom ju budú na telefóne skúšať všetci ostatní, len nie Vy.
Z hľadiska konektivity niet čo HTC One max vyčítať. Má Wi-Fi modul (b/g/n), aktuálny BlueTooth štvrtej generácie aj NFC. Dátové prenosy možno prevádzkovať aj pomocou technológií LTE a HSPA+. Má však aj dve špeciality navyše. Prvou je podpora štandardu MHL na prenos videa, druhou bonusových 50 GB priestoru na Google Drive.
Pridať nový komentár